Bratislava

Prišli a uvideli

Podrobnosti: Uverejnené: 23. máj 2013; Prečítané: 3766x

Počas posledných troch dní veľkonočného obdobia sa v našom bratislavskom kláštore uskutočnila duchovná obnova pre chlapcov. Odvahu nakuknúť za sivé múry nášho kláštora našli až traja mladíci: Jozef, Robo a Stano.

Všetko sa začalo v piatok podvečer svätou omšou v kostole sv. Františka. Po vešperách sme sa spoločne navečerali a zahrali sme si kalčeto. Obe činnosti nám pomohli lepšie sa spoznať. Potom „zazvonil zvonec“ a duchovnej obnovy bol... začiatok. Keďže táto duchovná obnova bola spojená s kláštornou duchovnou obnovou, prišiel páter Juraj Mihály OFM a povedal nám niečo duchovné. Deň sme zakončili spoločnou modlitbou kompletória.

Sobota sa pre nás začala o 7:00 rannými chválami v kláštornej kaplnke. Po nich nasledovali skvelé raňajky od sestry Matildy – na rozdiel od večere sa však odohrali v tichosti. Krátko po raňajkách mal páter Tomáš príhovor na tému rozoznávania povolania. Zvyšok dopoludnia sme strávili v tichej adorácii Sviatosti Oltárnej, ktorú sme zakončili modlitbou cez deň a posvätným čítaním z breviára. Poobede sme sa vybrali na výlet. Keďže nemáte šancu uhádnuť, že kam (šancu má iba pani Alica z farskej kancelárie, ktorú sme stretli), tak vám to prezradím: na Pajštún. Nebudem písať, ako nám bolo, pretože to uvidíte na fotkách (jeden obrázok je ako tisíc slov – tak ma učili v škole). Po svätej omši, večeri a kalčete mal brat Tomáš M. prezentáciu o svätom Františkovi. Trochu mu to trvalo, ale do 22:00 sme si ešte stihli pozrieť dve videá od našich poľských spolubratov. Odporúčame vám pozrieť si ich.

V nedeľu Zoslania Ducha Svätého nám ešte brat Martin porozprával príbeh svojho povolania. Potom sme sa začali postupne rozchádzať. Robo odcestoval ako prvý, pretože mal domov najďalej. Stano odišiel poobede, po tom, čo si v telocvični zahral s bratom Martinom a miništrantami florbal. Len Jozef zostal s nami až dodnes – nie a nie odísť... :)

Aby som však stále nepísal iba ja, dám priestor aj slovám Roberta, ktorý na duchovnú obnovu spomína takto:

„Obnova u bratov minoritov prevýšila všetky moje očakávania. Keďže mám veľmi rád sv. Františka, jeho jednoduchosť a radosť vo vzťahu s Kristom, už dlhú dobu som chcel zažiť takéto spoločenstvo naživo. Pozvánku na obnovu som dostal veľmi náhodou a všetko som musel vybaviť narýchlo – no s odstupom času vidím, že to Duch Svätý všetko zariadil tak, ako mal v pláne. Medzi bratmi som sa necítil ako na "návšteve", ale v podstate ako doma. Veľa času bolo stráveného v modlitbe, ale na druhej strane bolo aj veľa voľného času, ktorý sme rozumne využili a zažili aj tú Františkovu pravú radosť. Radosť zo spoločenstva, z toho že patríme Kristovi a že na celý víkend sme sa mohli ku Nemu priblížiť. Dúfam, že niekedy zažijem pokračovanie tejto radosti :)

Sláva Bohu a tebe, Nepoškvrnená!“

Stano spomína na duchonvú obnovu takto:

„Za veľké pozitívum z duchovnej stránky považujem najmä silentium a adoráciu, keď sme sa mohli vhĺbiť do seba a rozjímať napríklad aj o našej rannej prednáške. Tá nám priblížila dôležitost voľby povolania a aj aké dôležité je dospieť (a stat sa namiesto "úst" chlebom). Táto prednáška v kombinácii s adoráciou bola pre mňa najväčším povzbudením z duchovnej obnovy. Z telesnej stránky ma potešil, ale aj poriadne vyčerpal výlet na Pajštún, na ktorom sme zažili kopec zábavy. Najmä súboj slimákov medzi Jožkovým a br. Ondrejovým bol výborným spestrením výletu. Tešil som sa aj zo spoznania ďalších bratov minoritov. Záver duchovnej obnovy mal športový nádych s br. Martinom a a p. Tomášom, keď sme sa zapotili pri hraní futbalu a florbalu.“

Text: tmv
Foto: bratia minoriti
.
.