Bratislava
Šicke idu do Košicoch, ta i my idzeme!
- Podrobnosti
- Uverejnené: 25. september 2013
- Prečítané: 4043x
Všetci sme vnímali radostnú atmosféru, ktorá nás zjednocovala a spôsobila, že Košický pochod za život bude patriť medzi nezabudnuteľné momenty v živote každého z nás.
Ta šicke idu do Košicoch, ta i my idzeme!V sobotu ráno sme sa všetci stretli pred spojenou školou sv. Františka. Už na nás čakali dva autobusy, do ktorých sme ponaskakovali. Každý autobus išiel inou cestou, ale predsa do jediného cieľa, do Košíc. Prvý išiel cez maďarský Miškolc a druhý cez Levoču. Ja som išla tým cez Levoču.
Počas cesty v autobuse nechýbali spoločné modlitby, hlavne svätý Ruženec, litánie a nejaká tá modlitba breviára. O zábavu sa postarali hlavne deti, ktorých bolo neúrekom a podaktoré z nich sú už v zabávaní profesionáli. V piesni, ktorou si krátili čas spievali, ako anjeli bdejú nad každou činnosťou, ktorú vyvádzajú.
Našou prvou zastávkou bol benediktínsky kláštor Premenenia Pána v Sampore. Brat Damián nám ukázal kostol a krížovú chodbu a povedal o vzniku benediktínskej rehole a o živote v kláštore. Jeho rozprávanie zaujalo hlavne deti, ktoré ho zasypávali otázkami od výmyslu sveta. Nádherné bolo aj okolie kláštora, malá dedinka a zelené lúky naokolo.
Cesta pokračovala ďalej a zastavili sme v Spišskom Štvrtku, kde nás privítal páter Witold. Previedol nás kostolom svätého Ladislava a jeho zákutiami, boli sme vo vzácnej kaplnke Zápoľských. Páter nám umožnil vzácne stretnutie s troma veľkými svätcami v podobe relikvii a to konkrétne so sv. Faustínou, sv. Františkom a bl. Jánom Pavlom II.
Prišlo ďalšie a najdlhšie medzipristátie v Levoči. Obedovečeru sme mali v útulku sv. Františka. Potom nasledoval presun na Mariánsku horu. Tam sa konala naša súkromná svätá omša v bazilike Navštívenia Panny Márie. Páter Martin nás počas kázne povzbudil a pripravil na pochod v Košiciach. Miništranti boli poctení, že mohli miništrovať v bazilike. Nakoniec sme sa vrátili do Levoče sa ubytovať.
Na ďalší deň sme ráno vyrazili do Košíc, ktoré nás vítali pekným slnečným počasím, kde už všetci usilovne pochodovali a vyzeralo to tam ako v mravenisku. Keď sme sa konečne vymotali, prišli sme do kostola sv. Antona Paduánskeho, kde nasledovala svätá omša pre účastníkov pochodu z Bratislavskej arcidiecézy. Hlavným celebrantom bol náš otec arcibiskup Stanislav Zvolenský. Po omši sme si išli odložiť nepotrebné veci na teologickú fakultu vedľa kostola, kde bola výstava obrazov, ktoré hovorili o práve človeka na život. Hneď na to sme sa presunuli na námestie, kde sa začal úvodný program. A potom nasledoval samotný pochod za život. Dosť dlho trvalo, kým sme sa vôbec pohli z miesta, pretože tam bola ozaj kopa národa. Veľký obdiv si zaslúžia rodiny s deťmi, kočíkmi, ale aj starší ľudia, lebo sa to tam poriadne hmýrilo. Našťastie naša skupinka mala oblečené bledozelené tričká a vedeli sme sa rýchlejšie nájsť. Atmosféra bola veľmi radostná a pokojná, človek postretával takých známych, čo aj na nich zabudol že sú. Po skončení pochodu sa začali ulice pomaly vyprázdňovať. My sme si ešte išli na pár minút pozrieť katedrálu sv. Alžbety a potom počkať autobus, ktorý čoskoro dorazil. Cestou späť bol už kľud, lebo deti pospali. Do Karlovej Vsi sme prišli okolo druhej ráno.
Tešíme sa, že Pán s Máriou boli celý čas s nami a veríme, že pochod za život prinesie svoje ovocie.
Nicol Vannayová
Za posádku „maďarského“ autobusu dodávame, že my sme do Miškovca dorazili okolo pól tretej popoludní. V dvoch turnusoch sme spapkali obed, improvizovane pripravený v miestnosti vedľa minoritského kostola Nanebovzatia Panny Márie, keďže kláštornú jedáleň pre hostí obsadili akýsi mladomanželia so svojimi svadobčanmi. Nasťahovali sme sa do internátu pre chlapcov, ktorý je zriadený v jednej časti starobylého kláštora, a vybrali sa na cestu do okrajovej časti mesta zvanej Tapolca. Na mieste sa ukázalo, že naše pôvodné plány musíme zmeniť a tak sme mali zrazu voľný čas na prechádzku po príjemnom kúpeľnom parku. Od devätnástej do dvadsiatej prvej sme si však už užívali teplo vodných prameňov a krásu jaskynných priestorov, v ktorých sa kúpalisko Tapolca nachádza. Príjemne unavení sme rýchlo zaspávali pri ozvene svadobnej zábavy.Na druhý deň sme od ôsmej pokračovali v ceste do Košíc. Už pred desiatou hodinou sme mohli vnímať ako mesto ožíva a opeknieva životom. Pred sv. omšou sme ešte stihli vypiť kávičku, navštíviť nádhernú katedrálu sv. Alžbety a postretávať známych.
Posádku nášho autobusu tvorili z veľkej časti gymnazisti našej spojenej školy Sv. Františka v Bratislave – Karlovej Vsi. Po eucharistii sme sa na námestí našli s cestujúcimi druhého autobusu z Karlovky a niektorými ďalšími ľuďmi z našej farnosti, ktorí pricestovali do Košíc inými autobusmi, vlakmi alebo autami. Všetci sme vnímali radostnú atmosféru, ktorá nás zjednocovala a spôsobila, že Košický pochod za život bude patriť medzi nezabudnuteľné momenty v živote každého z nás. Sme vďační Bohu a všetkým, ktorí nám umožnili prežiť požehnaný čas v Košiciach a zaistili cestu tam aj späť.
P. Tomáš
.
.
