Bratislava
Vikvetfest '14
- Podrobnosti
- Uverejnené: 17. apríl 2014
- Prečítané: 3265x
Na tohtoročnú Kvetnú nedeľu sa v Bratislave už po piatykrát konala akcia s názvom Vikvetfest. Zúčastnila sa na nej aj skupinka mladých z našej farnosti.
Pokiaľ sa pýtate, prečo práve tento názov - Vikvetfest, pýtate sa správne. Ani ja som nevedela čo to znamená a keďže som na tomto podujatí bola po prvý raz, nechcela som vyzerať príliš nevedome. Nakoniec som sa to však dozvedela. Vi- ako víkend, pretože kedysi to vraj bývali akcie na celý víkend. Kvet- ako kvetná nedeľa, kedy táto akcia prebieha a fest ako festival. Neviem posúdiť, aké boli predchádzajúce ročníky, ale mne osobne sa tento ročník veľmi páčil. Hlavne ma oslovila príjemná atmosféra, ktorá tam bola.
V nedeľu ráno sme sa stretli vo Františkánskom kláštore v Starom meste, presne načas, aby sme zjedli raňajky a stihli sa chvíľku porozprávať. Po horúcom čaji sme sa presunuli do pivnice kláštora, kde sa konali chvály – teda zhudobnené modlitby v podaní „Baškárov“. Pivnica síce bola chladná, ale aj naozaj krásna stará kamenná miestnosť, akoby presne určená pre našu akciu. Piesne, dobre znejúce v priestore, boli veľmi inšpirujúce, minimálne pre spev na mládežníckych omšiach v utorok večer v našom kostole. Keď sa chvály skončili a vychádzali sme von, každý účastník dostal olivovú halúzku. Po odchode z kláštora sme išli na omšu do Dómu sv. Martina. Omšu slúžil bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Najprv nám posvätil ratolesti a potom sme sa presunuli dovnútra katedrály. Bolo tam dosť zima, ale kvôli kázni všetci zostali. A naozaj to stálo zato. Slová arcibiskupa boli úprimné, od srdca a všetkých nás oslovili. Atmosféra v kostole bola uvoľnená a príjemná a prišlo si ju vypočuť a poučiť sa z nej veľa ľudí. O 12.00 hod. sa omša skončila a my sme sa nahrnuli na obed do budovy kňazského seminára. Po príjemne strávených chvíľach nad mäsom s cestovinou sme prešli do auly seminára, kde nasledovala inšpiratívna diskusia s arcibiskupom Stanislavom Zvolenským a pomocným biskupom Jozefom Haľkom. Otcovia predstavení odpovedali na mnohé zaujímavé otázky, ktoré sme sa pýtali my, mladí. Nakoniec museli organizátori - Komisia pre mládež Bratislavskej arcidiecézy - predĺžiť čas vyhradený pre túto diskusiu. Priebeh akcie spestrila so svojimi pesničkami Simona Martausová - výherkyňa slovenskej gospelovej speváckej súťaže.
Ďalším bodom programu boli oddelené workshopy. Bolo len na nás aby sme si vybrali, ktorá téma nás najviac zaujíma. Na výber ich bolo šesť: „Sedembolestná Panna Mária očami moderného kresťana“, „Ochrana rodiny a zdravých ľudských vzťahov“, „Veľká Noc očami misionára“, „Kresťan v politike“, „Slávenie Veľkonočného trojdnia – cesta veľkonočným tajomstvom“ a „Život za život!“ Ja som sa pridala k prvému workshopu. Viedol ho pomocný biskup Jozef Haľko a veľmi sa mi páčilo, ako nám túto tematiku vysvetľoval pomocou počítačovej klávesnice. Vysvetľoval nám, že pokiaľ chceme vpustiť Pána Boha a Pannu Máriu do svojho života máme zakaždým, keď narazíme na prekážku, stlačiť Enter - vstúpiť. Na záver zostal ešte priestor na naše poznámky a otázky, ktorý sme plne využili (napríklad: na čo má človek myslieť, keď sa modlí ruženec, alebo pripomienka, že klávesnica má dva Enter-y).
Ani sme si to neuvedomili a nadišiel čas, aby sme sa presunuli na Hviezdoslavovo námestie vypočuť si živý a o to krajší koncert už spomenutej Simony Martausovej a nadaného speváka Roba Opatovského s jeho skupinou, ktorý sa mal zakončiť Pochodom za Život. Keď sme prichádzali na námestie nečakala som, že tam bude až tak veľa ľudí a preto ma ich vysoký počet príjemne prekvapil. Tam sa ukázalo, koľko ľudí si zakladá na správnom kresťanskom živote. V dave sme si mohli všimnúť veľa mamičiek s malými deťmi, ale aj mladých ľudí, protestujúcich proti potratom. Na pódiu vystúpili nielen speváci, ale aj vedúci rôznych poradní pre tehotné ženy a na konci nám svoj príbeh prišla povedať mladá žena, ktorá sa ocitla v naozaj nezávideniahodnej situácii - bez peňazí mala vychovať svoju ešte nenarodenú dcérku alebo si mohla vybrať cestu potratu. Ona si vybrala cestu ťažšiu, ale o to mala väčšie potešenie, keď videla svoju, dnes už päť ročnú dcérku, kráčať po jej boku.
Bolo krásne sledovať ako celé námestie kričí na slávu takému malému človiečikovi preto, že žije. A zakončením tohto plodného dňa, ako bodka na konci vety, nadišiel čas, dať sa na Pochod. Takmer každý tretí človek v rukách niesol transparent s rôznymi nápismi (život je krásny už od počiatku, život je cool...). Organizátori na začiatku davu aj ľudia v ňom kričali slogany a rôzne heslá vyjadrujúce pomoc mamičkám v núdzi a proti zabíjaniu nenarodených detí. Možno si niekto povie, veď to nie je vražda, tie deti to necítia, veď ani nežijú, no ani nevie, ako sa mýli! Každý má právo na život a práve tento pochod mal poukázať na túto skutočnosť. A tak ako všetko v živote sa raz musí skončiť, skončil sa aj tohtoročný pochod za život.
Na záver chcem povedať, že tento deň by som nevymenila za žiaden iný. Hoci okolo obeda sa zdalo, že bude pršať, nakoniec sa aj počasie postavilo na našu stranu a zachránilo nás pred studenou sprchou. Občas dokonca aj slnko vykuklo spoza mrakov a osvietilo nám správnu cestu. A takto sa teda zakončil deň plný radosti, námetov, poučení do života, ale hlavne novej nádeje a druhej šance.
text: Ema
foto: br. Tomáš M. a Linda V.