Podrobnosti

Uverejnené: 30. september 2009

Prečítané: 5472x

Na záver Roku sv. Pavla uskutočnila sa v dňoch 18. – 26. júna 2009 Svätopavlovská  púť Karlovešťanov z farnosti sv. Michala do Ríma a ďalších významných pútnických miest v Taliansku,  pod vedením P. ThLic. Tomáša Lesňáka. Navštívili Večné mesto – Rím, Padovu, Osimo, Loreto, Lanciano, Manopello, San Giovanni Rotondo, Monte Sant´ Angelo , Assisi a Ortoni. Vo štvrtok 18.júna 2009 sa v skorých ranných hodinách zhromaždilo 49 účastníkov farskej púte pri kostole sv. Františka, aby sa vydali na cestu do Talianska.

Na záver Roku sv. Pavla uskutočnila sa v dňoch 18. – 26. júna 2009 Svätopavlovská  púť Karlovešťanov z farnosti sv. Michala do Ríma a ďalších významných pútnických miest v Taliansku,  pod vedením P. ThLic. Tomáša Lesňáka. Navštívili Večné mesto – Rím, Padovu, Osimo, Loreto, Lanciano, Manopello, San Giovanni Rotondo, Monte Sant´ Angelo , Assisi a Ortoni.

  Vo štvrtok 18.júna 2009 sa v skorých ranných hodinách zhromaždilo 49 účastníkov farskej púte pri kostole sv. Františka, aby sa vydali na cestu do Talianska. Vyprevadiť nás prišiel správca farnosti P. Lucián M. Bogucki, ktorý nám dal požehnanie na cestu. Nechýbali ani rodinní príslušníci, ktorí prišli vyprevadiť svojich najdrahších. Po nevyhnutnej prezentácii sme sa vydali na cestu. Cieľom prvého dňa bola Padova, kde naša cesta viedla do Baziliky sv. Antona a potom k hrobu sv. Leopolda Mandiča.                                                                             

        Sv. Anton Paduánsky, kňaz a učiteľ Cirkvi narodil sa v r.1195 v Lisabone, pôsobil ako ľudový kazateľ na území dnešného Talianska a Francúzska. Na univerzite v Bologni prednášal filozofiu. Do Padovy prišiel v r.1230 a tu 13.júna 1231 zomrel ako 36 ročný a o 11 mesiacov bol kanonizovaný Gregorom IX. Nad jeho hrobom stojí veľká bazilika, ktorá je jednou z najpopulárnejších v Európe. Je vybudovaná v tvare latinského kríža, má tri lode, dĺžka 115 m, šírka 55 m a výška 38,5 m. Po obvode je 9 kaplniek. Renesančná kaplnka sv. Antona je vyzdobená  dielami najslávnejších benátskych sochárov. Autorom oltára, tvoriaceho hrob sv. Antona, je Tiziano Aspetti.

        Sv. Leopold Mandič sa narodil 12.mája 1866 v Castelnuovo  pri  Kotore (Juhoslávia) a zomrel 30.júla 1942 v Padove. Prinášajúc hrdinské obete strávil skoro celý svoj kapucínsky život v spovednici. Jeho slová boli: odpustenie, svetlo a útecha. Po jeho smrti rozšírila sa povesť o jeho svätosti skoro po celom svete. Nespočetné vyslyšania sa pripisujú jeho príhovoru. 16.októbra 1983 bol vyhlásený za svätého.

        V piatok 19.júna viedla naša cesta do baziliky sv. Jozefa Kupertínskeho v Osimo , ktorý je patrónom študentov. Na obrazoch je znázornený ako Lietajúci svätý. Svätú omšu sme mali pri  jeho hrobe, kde je uložený v sklenenej rakve nad oltárom.  Odtiaľ sme išli do Loreto, kde sme navštívili Sanktuárium Svätého domu. Naše myšlienky okamžite zaleteli k našej Nebeskej matke Panne Márii, ktorú sme si osobitne v máji uctievali modlitbou Loretánskych litánií, ktoré v r. 1587 schválil pápež Sixtus V. a počas celého roku sa schádzame, aby sme ju prosili modlitbou posvätného ruženca. Loretánska svätyňa je podľa starej tradície, dnes potvrdenej historickými a archeologickými nálezmi, domom Panny Márie z Nazaretu. Podľa tradície bol v r. 1291, keď križiaci definitívne opustili Palestínu, domček prenesený najprv do Ilýrie a potom do Loreta (10.12.1294).

        Ďalšia naša cesta viedla popri morskom pobreží do Lanciana, pričom sme obdivovali nádherné pásy rozkvitnutých oleandrov. V Lanciane sme sa ubytovali na tri dni v Casa di San Francesco.

        V sobotu sme putovali do San Giovanni Rotondo k hrobu sv. Pátra Pia. V meste bol veľký ruch v súvislosti s prípravou príchodu svätého otca Benedikta XVI. Hrob sv. Pátra Pia má tvar preskleného domčeka, okolo ktorého stále prúdia rady pútnikov. Páter Pio, vlastným menom Francesco Forgione sa narodil 25.mája 1887 v Pietrelcine. Od detských  rokov bol vizionár. V r. 1903 vstúpil do noviciátu františkánskeho rádu kapucínov. Kňazskú vysviacku prijal 10.augusta 1910. R. 1916 ho rehoľní predstavení preložili do kláštora v San Giovanni Rotondo, kde pôsobil do smrti 23.septembra 1968.  Keď 20.septembra 1918 kľačal pred krížom, dostal stigmy. Správa sa rýchlo rozniesla. Chodilo za ním veľa ľudí, aj mnohé významné osobnosti. Všetci sa zhodovali v názore, že je to človek, ktorého si Boh zvláštnym spôsobom vyvolil a obdaril. Mal dar čítať v ľudských srdciach. Poslednú svätú omšu slúžil 22.septembra 1968. Nasledujúceho dňa o pol tretej Pán povolal pátra Pia k sebe. Ján Pavol II. ho vyhlásil 2.mája 1999 za blahoslaveného a 16.júna 2002 za svätého. Okrem komplexu baziliky, kde sme videli aj niekoľko svadieb, boli sme aj na Krížovej ceste. Sú tu vybudované aj dve moderné nemocnice.

         Osobitne hlbokým dojmom na nás pôsobila návšteva jaskyne v Monte Sant´ Angelo, ktorá bezprostredne súvisí s našou farnosťou a naším kostolíkom sv. Michala, pretože je zasvätená nášmu patrónovi. V hlbokej jaskyni sa tu 8.mája 490 zjavil Archanjel Michal biskupovi Siponto Lorenzo

Majorano a prikázal mu odstrániť v jaskyniach pohanský kult a zaviesť kult sv. Michala Archanjela. Celé stáročia bola táto jaskyňa miestom modlitieb a zmierení. Nebeská bazilika jaskyne, majestátnosť prostredia i akustika pri svätej omši, ktorú slúžil P. Tomáš, zanechali vo mne veľmi hlboký a nezabudnuteľný dojem. Zjavenie sv. Michala Archanjela je symbolom Božieho majestátu a jeho osobnej lásky k nám. Tu nachádzame  pokoj a odpustenie milujúceho Otca i slávu svätého Michala Archanjela, kniežaťa nebeského vojska. Ján Pavol II. navštívil túto baziliku 24.mája 1987. Plní hlbokých dojmov sme sa večer vrátili do Lanciana.

         V nedeľu síce poriadne lialo, ale do Baziliky Eucharistického zázraku sme nemali ďaleko. Na paneloch sme sa oboznámili s vedeckými dôkazmi tohto zázraku a s hlbokým dojatím sme potom adorovali Pánove Telo a Krv. Aj počas svätej omše v kaplnke sme mali možnosť vidieť cez priezor na svätostánok, kde je uložený plátok mäsa z Ježišovho srdca a hrudky Jeho vyschnutej krvi, čo veľmi zvyšovalo dôraz Božej prítomnosti. Zvyšný čas do odchodu autobusu sme potom venovali návšteve katedrály a ďalších chrámov v centre mesta.

         V Manopello sme adorovali tvár Ježiša Krista na šatke. Vedecky je dokázané, že sa nejedná o maľbu , ale o osobitný spôsob zobrazenia Kristovej tváre na tkanine, na ktorú nie je možné maľovať. Vzhľadom na nepriaznivé počasie sme kúpanie v mori nahradili návštevou mesta Ortoni, kde sme sa v konkatedrále  poklonili svätému Tomášovi apoštolovi a pri jeho hrobe sme prosili o hojnosť Božích milostí, vyznávajúc spolu s ním : „ Pán môj a Boh môj“.

          Po spoločnej večeri v  „Il Chiostro“ bol i ďalší program zhodný: balili sme svoju batožinu na cestu naprieč „Talianskou čižmou“ z Lanciana do Ríma. Vo Večnom meste bol našou prvou zastávkou kostol Panny Márie so „schodmi do neba“ a potom bazilika „ Tri fontány“, kde bol sťatý sv. Pavol. Na miestach, kde dopadla jeho hlava, vytryskli fontány a doteraz tam vyviera pramenitá voda. Potom sme navštívili kláštor Malých sestier Ježišových, založený sestrou Magdalénou od Ježiša a spojený s menom Charlesa de Foulcauld, ktorý pôsobil ako misionár medzi Tuaregmi v Afrike.

           Na ďalšie tri dni sme sa ubytovali v minoritskom stredisku Serafico na Via del Serafico. Popoludní sme navštívili Baziliku sv. Pavla za hradbami, ktorá patrí medzi štyri hlavné kresťanské baziliky (bazilica maior) a stojí na mieste, kde bol pochovaný Apoštol národov. Prvý chrám tu dal postaviť cisár Konštantín. Koncom 4.st. však na jeho mieste postavili baziliku novú, oveľa väčšiu. Nápis v mozaike víťazného oblúka hovorí, že stavbu začal Teodosius a dokončil ju Honorius, za pontifikátu Leva I. Táto nádherná bazilika, jeden zo svetových skvostov, bola zničená pri požiari v roku 1823. Podľa starých plánov ju zrekonštruovali za pápeža Pia IX. v r. 1854. Veľkolepé štvorcové nádvorie má 150 stĺpov s majestátnou sochou sv. Pavla uprostred. Päťloďový interiér vyvoláva grandiózny a sugestívny dojem. Medzi oknami a stĺpmi je dlhá séria mozaikových medailónov pápežov všetkých čias, počnúc sv. Petrom až po Benedikta XVI. Odtiaľ sme sa vrátili do Serafica, kde nás čakala výdatná večera a potom sme ešte absolvovali trojhodinovú nočnú prehliadku Ríma.

 Pre naše nohy bol najnáročnejším dňom utorok 23.6.2009. Ráno sme mali prehliadku a svätú omšu v katakombách sv. Kalixta, ktoré sú najstarším oficiálnym cintorínom kresťanskej komunity v Ríme. V pápežskej krypte boli pochovaní všetci pápeži 3.storočia. Prvým jadrom katakomb bola Krypta sv. Cecílie (178 po Kr.). Socha mladej mučeníčky je dielom Madernu. Naším sprievodcom v labyrinte katakomb bol chorvátsky kňaz don Mate Tomas, človek veľmi priateľský, zhovorčivý a dobrosrdečný, ktorý potom aj koncelebroval sv. omšu.

          Od katakomb viedla naša cesta k Bazilike sv. Jána v Lateráne, ktorá je hlavnou rímskou bazilikou. Jej základy boli položené za vlády cisára Konštantína a počas pontifikátu sv. Silvestra (314-335). Vtedy dostala pomenovanie Bazilika Najsvätejšieho Spasiteľa. Interiér baziliky, dlhý 130 metrov, je päťloďový. Lode sú oddelené antickými stĺpmi. Na balustráde lemujúcej antiku je umiestnených 15 sôch, ktoré predstavujú Krista, sv. Jána Krstiteľa a Učiteľov Cirkvi. Uprostred baziliky, nad pápežským oltárom sa do výšky dvíha nádherný baldachýn. Hore sú uložené dve busty- relikviáre z pozláteného striebra, uchovávajúce relikvie sv. Petra a Pavla. Na pápežskom oltári sa nachádza neopracovaná doska (stôl), na ktorom podľa tradície slúžievali sväté omše prví pápeži - od sv. Petra po sv. Silvestra I. Laterán slúžil ako pápežská rezidencia až do roku 1309.

           Oproti Lateránskemu palácu stojí budova Svätých schodov. Podľa tradície sú to schody po ktorých vystupoval Ježiš v Pilátovom dome.

            Od baziliky sme potom prešli po Via San Giovanni in Laterano ku Koloseu (pôvodný názov stavby bol Fláviov amfiteáter, je to jedna z najväčších pamätihodností rímskej civilizácie), ktoré bolo postavené v rokoch 72-80 po Kr. Obvod stavby je 527 metrov, má tvar elipsy, dlhší priemer je 188 metrov, výška 49 metrov a na stavbe pracovalo nepretržite 15 000 ľudí. Vošlo sa tam asi 73 000 divákov. Prechádzajúc po Via del Fori Imperiali sme obdivovali najstaršie pamiatky Ríma. Popri Trajanovom stĺpe a Monumente Viktora Emanuela, kde sme videli výmenu čestnej stráže, pretože bol sviatok, a z jeho terás sme sa potom kochali pohľadom na mesto, sme sa dostali ku kostolu Santa Maria sopra Minerva, ktorý je vzácnou gotickou pamiatkou. Pod hlavným oltárom je mramorový sarkofág s telom sv. Kataríny Sienskej. Ďalšou zastávkou bol kostol  Chiesa del Gesu, potom Pantheon a kostol sv. Ignáca z Loyoly s veľkolepou freskou na strope, znázorňujúcou Víťazstvo sv. Ignáca, známou svojou perspektívou. Popri paláci Venezia sme sa dostali ku kostolu svätých 12 Apoštolov, kde je pochovaný sv. Filip.  Ďalšou - oddychovou zastávkou - bola Fontana di Trevi, ktorá je dielom architekta Salviho. Veľkolepý palác Quirinale slúžil v rokoch 1574 až 1870 ako pápežská rezidencia. Sledovali sme aj slávnostnú vojenskú prehliadku. Ďalšia cesta potom viedla po Via del Quinirale ku kostolu na námestí sv. Bernarda, zatiaľ čo niektorí zatiaľ oddychovali na schodoch paláca Esposizioni na Via Nazionale. Z Piazza della Republica sme sa presunuli k bráne Porta Pia , kde potom už pre nás prišiel náš autobus. Trasa to bola náročná a veľmi bohatá na kultúrne a historické pamiatky a ospravedlňujem sa, ak som niečo vynechal.

           V stredu 24.júna 2009 bol pre nás veľký deň – audiencia u svätého otca Benedikta XVI. Ráno sme mali sv. omšu v kaplnke Chrámu svätého Petra, ktorú celebroval náš Karloveský rodák P. Jozef Bartkovjak, ktorý pôsobí vo Vatikánskom rozhlase a koncelebroval P. Tomáš. Po svätej omši sme sa zastavili pri hrobe svätého otca Jána Pavla II. Po nevyhnutnej policajnej kontrole zaujali sme svoje miesta na námestí sv. Petra a očakávali príchod Kristovho námestníka Benedikta XVI. Počasie bolo krásne, námestie plné pútnikov.

Svätý otec prišiel na papamobile, búrlivo a nadšene pozdravovaný tisíckami veriacich. Zásluhu na zviditeľnení našej skupiny, nie jedinej zo Slovenska, mal náš najmladší účastník – miništrant Peťko, ktorý vytrvale mával slovenskou vlajkou. S veľkým nadšením sme prijali pozdrav svätého otca slovenským pútnikom, ktorý bol súčasťou príhovoru na generálnej audiencii. Po ukončení náš čakala návšteva Vatikánskeho rozhlasu na Piazza Pia 3. Prijal a sprevádzal nás náš P. J. Bartkovjak , ktorý nastupuje do funkcie riaditeľa slovenskej sekcie Vatikánskeho rozhlasu. Prezreli sme si pracoviská, kaplnku a pokochali sa pekným výhľadom z terasy. Zatiaľ sme nechali našich osvedčených miništrantov – RNDr. Karola Kasalu, CSc. a malého Peťka pri interview.

          Popoludňajším  programom bol výstup na kupolu Chrámu svätého Petra, ktorej autorom je Michelangelo. Znamenalo to 550 točitých schodov, z ktorých však časť (265) možno preklenúť výťahom po prvú terasu vo výške 53 metrov od úrovne podlahy baziliky. Odtiaľ impozantný Berniniho baldachýn sa javí ako malý model. V poslednej etape sa vystupuje medzi dvomi plášťami kupoly. Z výšky 120 metrov je nádherný výhľad na Vatikánske záhrady a nezabudnuteľnú panorámu Večného mesta.  

         Aspoň niekoľko slov o Chráme sv. Petra:  dĺžka chrámového interiéru je 186,36 m, vonkajšia dĺžka vrátane predsiene 211,5 m, výška klenby 44 m, arkády v hlavnej lodi sú vysoké 23 m, vnútorná výška kupoly 119 m, stred kupoly (lucerna) je vysoký 17 m, priemer kupoly 42 m. Z chrámovej predsiene vedie 5 brán, ktoré zodpovedajú lodiam. Úplne vpravo je Svätá brána, ktorá sa otvára na začiatku Svätého (jubilejného) roku, obyčajne raz za 25 rokov. Hlavný (pápežský) oltár je nad Hrobom sv. Petra. Dňom i nocou je hrob osvetlený svetlom 99 lámp. Nad oltárom sa vypína Berniniho baldachýn. Bronzová socha sv. Petra je z 13.st a autorom je Arnolfo di Cambio. V prvej kaplnke pravej lode je Michelangelova Pieta , ktorú vytvoril ako 24 ročný v r. 1498-1499. Krásny pomník Gregora XIII., ktorý reformoval Juliánsky kalendár, je dielom Rusconiho. Perspektívu apsidy ukončuje slávna Berniniho „Glória“ s anjelmi adorujúcimi Ducha Svätého. Nad oltárom sv. Leva Veľkého je jeden z najväčších reliéfov na svete, znázorňujúci Stretnutie Leva I. s Attilom (r.452). Podzemie baziliky tvoria krypty. To sa nedá všetko opísať, to treba vidieť!

         Po nevyhnutnom nákupe suvenírov a večeri nás čakalo balenie batožiny, pretože odchod  bol plánovaný na 04:45 hod. Čakala nás cesta do Assisi.

        Do autobusu sme vo štvrtok 25.júna nastupovali ešte za nočnej tmy a na cestu nám svietil nápis  SERAPHICUM, kde sme tri dni požívali pohostinstvo minoritského kláštorného komplexu. Východ slnka nad Apeninami sme prežívali už na diaľnici. Cieľom ostatného dňa našej púte bolo pôsobisko sv. Františka – Assisi. Svätú omšu sme mali pri hrobe sv. Františka. Potom nás P. Tomáš v prednáškovej sieni oboznámil so všetkým podrobnosťami a históriou. Následne sme si prezreli všetky tri baziliky, ktoré sa nachádzajú nad sebou, pričom v tej najnižšej sa nachádza hrob sv. Františka a jeho najbližších spolupracovníkov. Život a dielo sv. Františka sú všeobecne známe, naši minoriti oslavujú už 800 výročie, no napriek tejto časovej vzdialenosti zostáva stále živou a aktuálnou osobnosťou. Pápež Gregor IX. zapísal slávnostne do zoznamu svätých Františka dňa 16. júla 1228 v Assisi a ku jeho cti konal pápežské bohoslužby na námestí sv. Juraja.

          Z baziliky sv. Františka sme išli do kostola sv. Kláry, pozreli sme si mesto a po oddychu sme navštívili Sanctuárium San Damiano. Keď uplynula povinná prestávka našich vodičov, vydali sme sa nočnou jazdou na spiatočnú cestu domov do Karlovej Vsi, kam sme prišli v piatok 26.júna 2009 o 8 hod. a vystúpili sme pri kostole sv. Františka.

         Na záver by som chcel vyjadriť, zaiste aj menom všetkých účastníkov našej Svätopavlovskej púte, vrelé a úprimné poďakovanie všetkým, čo sa zúčastnili na zabezpečení jej zdarného priebehu, najmä však nášmu P. ThLic. Tomášovi Lesňákovi, ktorý bol vynikajúcim vedúcim i odborným sprievodcom súčasne a bohato využíval svoje skúsenosti a poznatky zo štúdia v Ríme v náš prospech. Prosme v práve začínajúcom Roku kňazstva, aby mu Pán bohato vynahradil všetko, čo pre nás na tejto púti robil.

Dovoľte mi zakončiť slovami z knihy minoritu Anacleto Iacovelli o živote sv. Františka z Assisi, Ženích Pani chudoby: 

„....mnohí sú povolaní,

málo je vyvolených,

všetci budú mať to, čo si zaslúžia.

Bratia, robme dobro, kým je čas ! “  

Bohu vďaka !

Text:     Vojto Tóth