Bratislava
Minoriti na Verím Pane
- Podrobnosti
- Uverejnené: 23. júl 2014
- Prečítané: 3771x
Keď sme dorazili do Námestova, pršalo. Po chvíli sme vystúpili z auta a zamierili sme do kostola. V sakristii nás privítal Juraj Drobný. Akurát sme stihli svätú omšu, počas ktorej otváral festival Verím Pane. Bola streda, 16. júl.
Keď sme dorazili do Námestova, pršalo. Po chvíli sme vystúpili z auta a zamierili sme do kostola. V sakristii nás privítal Juraj Drobný. Akurát sme stihli svätú omšu, počas ktorej otváral festival Verím Pane. Bola streda, 16. júl.
Čo robili dvaja minoriti, dvaja Tomášovia, na tomto mieste? Páter Tomáš dostal na starosti duchovné poradenstvo pre mladých a spovedanie, takže doobedia trávil v kostole. Okrem toho v sobotu večer predsedal svätej omši. V kázni povzbudzoval účastníkov k zhovievavosti s chybami iných, pretože aj Boh je zhovievavý ku nám. Preto nemáme nečinne čakať na lepšie časy, ale robiť veľké rozhodnutia tu a teraz: uzavrieť manželstvo, vstúpiť do seminára či rehole...
Moja úloha bola nasledovná: každý deň som v čase obeda presmeroval rad čakajúcich na spoveď k inému kňazovi, aby sa páter stihol naobedovať. Okrem toho som sa celý deň motal medzi ľuďmi, aby sa naučili, že človek v sivom habite nie je čarodejník, ale minorita. Doobeda som navštevoval rôzne tvorivé dielne: prizeral som sa aranžovaniu kvetín, hral som spoločenské hry, vyrábal som náušnice pre sestry a prizrel som sa tiež nácviku kapely. Medzi 12:00 a 14:00 som sa snažil zastaviť sa v kostole na adorácii. Po svätej omši o 17:00 (niekedy aj pred svätou omšou)som sedel v amfiteátri, počúval rôzne skupiny, rozprával sa s ľuďmi a rozdával Minoritské listy. Keď už sme pri koncertoch: medzi mojich favoritov patrili Simona Martausová a Credo. Nesklamali.
V sobotu sa kultúrnom dome uskutočnila prezentácia tvorivých dielní. Palo Danko spolu s mladými tanečníkmi pripravili choreografiu o novodobom kulte tela, ktorý nápadne pripomínal časy starovekého Egyptu. Hanka Gallová nacvičila krásne divadelné predstavenie, ktoré vám nemôžem kompetentne opísať, pretože som prišiel neskoro... Vystavené boli aj drôtené šperky, pomaľované tričká, popletené nite a detské kresby.
Program festivalu vyvrcholi nedeľnou svätou omšou v amfiteátri pri Oravskej priehrade. Heslom festivalu je "doma je doma". Ja som sa tam "ako doma" cítil už druhýkrát. Nebol som sám. Utvrdil ma v tom pohľad na nadšených helperov, tancujúce mamy s deťmi, spievajúcich otcov a starých rodičov sprevádzajúcich svoje vnúčatá.
text: br. Tomáš M.
foto: gospelfoto.sk