Bratislava

Máme novokňaza!

Brat Tomáš Mária Vlček prijal 16. júna kňazskú vysviacku, deň nato slúžil primičnú sv. omšu.

 Kňazskú vysviacku prijal vkladaním rúk otca arcibiskupa Stanislava Zvolenského v katedrále sv. Martina v Bratislave. Spolu s ním traja diecézni bohoslovci prijali posvätný rád diakonátu. 

Primičnú sv. omšu slúžil vo svojej domácej bratislavskej farnosti zasvätenej Kráľovnej rodiny. V to horúce nedeľné poludnie sa zaplnil nielen kostolík na Teplickej ulici, ale aj priľahlá pastoračná miestnosť. Jeden z prítomných miništrantov narátal 18 koncelebrujúcich kňazov. Dva farské zbory sa spojili a nádherne sprevádzali sv. omšu svojim spevom. Liturgické čítania predniesla najbližšia rodina brata Tomáša, žalm zaspieval jeho švagor a otec dokonca zahral jednu pieseň na organe.

Formulár svätej omše bol so súhlasom otca arcibiskupa z liturgickej spomienky na minoritských mučeníkov Zbigniewa Strzałkowského a Michala Tomaszeka. Brat Tomáš sa priznal, že jeho úcta k týmto hrdinom z obdobia komunistického teroru v Peru vzrástla po tom, čo zistil, že ich spomienka sa slávi práve v deň jeho štátnic. Práve v tento deň v roku 1986 Zbigniew prijal kňazskú a Michal diakonskú vysviacku. Ich relikvie darovala naša rehoľa farnosti Kráľovnej rodiny.

Primičným kazateľom bol brat Lucián, ktorý sa osobne poznal s oboma blahoslavenými z čias ich spoločného štúdia v Krakove. Priznal, že keď on vstupoval do rehole, veľkým vzorom bol pre neho vtedy ešte len blahoslavený Maximilián Mária Kolbe. Pre mladú generáciu minoritov môžu byť príkladom blahoslavení Zbigniew a Michal.

Brat Lucián v homílii o.i. ponúkol duchovné vysvetlenie daru (bicykla), ktorý brat Tomáš dostal od spoločenstva Misia Máriina. Toto spoločenstvo navštevoval brat Tomáš aj jeho rodina.

Dve kolesá sú znakom že má vytvárať spoločenstvo. Dá sa jazdiť aj na jednom kolese, no to sa používa skôr v cirkuse. On sa nemá predvádzať, má vytvárať spoločenstvo. Rám, to sú pravidlá rádu, pravidlá pre spoločný život. On má odľahčený a veľmi kvalitný rám. Reťaz, to sú sviatosti. Má slúžiť tak sv. omšu, aby sa aj sám posväcoval. Ak zvládne posväcovať seba, podarí sa posväcovať aj Boží ľud. Má si často obliekať fialovú štólu, venovať sa spovedaniu.

Na bicykli je svetlo spredu aj zozadu. Má byť viditeľný, ale má aj vidieť. Svetlo symbolizuje Pannu Máriu, ktorá je v noci ako morská hviezda. Pri udeľovaní požehnania, mama brata Tomáša ho odovzdala Panne Márii, aby ho sprevádzala, ochraňovala, aby bol dobrým kňazom. Aj brat Tomáš si zvolil Máriu za výnimočnú patrónku. Bude mu ukazovať cestu a chrániť, aby v tme nikto do neho nenarazil.

Na bicykli je aj fľaša, pumpa, náhradná duša, olej. Vždy si treba tieto prostriedky na cestu kontrolovať, zvlášť pri dlhej ceste. Týmito pomocnými prostriedkami na cestu je modlitba. Kňazovi modlitba pomáha na ceste, aj keď sa niekedy môže cítiť opustený.

Nemožno zabúdať občas použiť aj servis. Tým je cirkev. Treba sa pýtať cirkvi, svojich predstavených, študovať dokumenty, pýtať sa, byť pokorný. Dovoliť, aby iní skontrolovali, či sa uberáme správnou cestou. Treba mať odvahu zastaviť sa, prerušiť cestu, pýtať sa, či je všetko v poriadku.

Prehadzovačka a brzdy. Prehadzovačka znamená, že sa máme usilovať prispôsobiť sa iným, a brzda, že máme pribrzdiť. Pastier nemôže byť vždy prvý v pelotóne. Niekedy je potrebné byť uprostred pelotónu, alebo vzadu. Počúvať, čo iní chcú povedať. Naprávať. Byť aj vzadu. Bude mnoho tých, čo nebudú vládať, čo zablúdia, treba im pomôcť, povzbudiť, aj ich potlačiť.

Po udelení novokňazského požehnania čakalo na prítomných pohostenie všakovakými dobrotami tak pred samotným kostolom, ako aj v sále blízkych vysokoškolských internátov.

Text: Elena J., br. Martin
Foto: Michal Halenár, Peter Zimen