Podrobnosti

Uverejnené: 30. august 2018

Prečítané: 2649x

Všetko sa začalo dňa 6. augusta 2018 o 8 hodine ráno.

Krásne ranné prebudenie v Bratislave vystriedal ranný zhon na vlak do Košíc.

O desiatej sme sa stretli vo vlaku a vyrazili sme. Boli sme tam len malá skupinka animátorov - z Bratislavy sme išli štyria a ďalší štyria sa pridali po ceste v Leopoldove a Trenčíne. Po prestupe v Košiciach a v Trebišove, sme sa konečne dostali do Brehova. Asi o hodinu neskôr prišlo prvé auto s miništrantmi, ktoré šoféroval Majo Talajka. Kolónia brata Martina sa dorútila asi o dve hodiny neskôr, keďže sa zastavili po ceste na Súľovskom hrade. Miništrantov sme privítali, ubytovali a ďalej nasledoval voľný program a spánok, keďže sa už schyľovalo k večeru.

Na druhý deň ráno prišli miništranti zo Žakoviec, Spišského Štvrtku a ďalších obcí. Prvý deň, teda v utorok sme sa venovali športu a predstavovaniu tábora. Večer bola Svätá Omša a predstavovanie skupiniek, počas ktorého si mala každá skupinka vymyslieť vlastnú scénku.

V stredu ráno sme začali rozcvičkou a Svätou Omšou. Po tomto programe sme sa naraňajkovali a vyrazili sme na splav rieky Uh, ktorý sa mal zavŕšiť príchodom do Vysokej nad Uhom. Keďže ešte v utorok sme sa rozdelili do štyroch skupiniek, v takomto zložení sme sa mali ísť aj splavovať. Každá skupinka mala splavovať štvrť cesty a ostatné skupinky sa zatiaľ prepravili pešo a autom. Keďže sa nám však nepodarilo nájsť tri štvrtinové záchytné body, do Vysokej nad Uhom sa splavovali iba tri skupinky. Splavu však predchádzalo ešte ranné vstávanie Peťa Kozmu, Kuba Vannya a Maja Talajku, ktorí išli s kosami a krovinorezmi vyčistiť vyloďovacie miesta. Po príchode vo Vysokej nad Uhom nás privítali v Domčeku so štedrým pohostením. Potom nasledovala prednáška Paľka Hudáka, ktorý nám priblížil život Anky Kolesárovej život v Domčeku, potom sme sa pobrali k jej hrobu, kde sme vytvorili veľmi príjemnú atmosféru modlitby a v tichu sme rozjímali. Následne, ako to bolo už predtým avizované, sa pobrala posledná skupinka, ktorá sa ešte neplavila, na člny. Bola to vyslovene plavba do neznáma, keďže sme nemali vymyslené, kde našu plavbu zakončíme. Tento posledný splav skutočne spĺňal všetky kritéria plavby do neznáma. Po pár metroch sme natrafili na zelenú bačorinu, ktorá nás svojim pachom sprevádzala po celý čas. Nakoniec sa nám po viacerých kurióznych situáciach podarilo vylodiť pod mostom v susednej dedine - v Pavlovciach nad Uhom. Tam pre nás prišiel Majo Talajka a Dávid Vannay. Večer po náročnom splave chalani privítali opekačku pri brehovskom kláštore.

Vo štvrtok sme opäť začali Svätou Omšou. Po nej nasledoval športový program v Zemplínskom Jastrabí. Po návrate nás čakal obed v kláštore a poobedný program. Ten tvorili liturgické krúžky a poobedné kúpanie v bazéne. Ešte počas doobedia išlo niekoľko animátorov prezrieť terén na nočnú hru v lese. Večer po adorácii sme nič netušiace deti uložili spať a nočná hra sa mohla začať. Časť animátorov - strašiči a sprievodcovia, išli už vopred na svoje určené miesta v lese. Celá no

ná hra fungovala tak, že Majo vozil deti na svojej Caravelle do lesa, kde ich vyhodil buď na jednom alebo na druhom mieste a deti išli sami po ceste do lesa a inou cestou naspäť k ceste. Tak sa obe skupinky stretli na vrchole ciest pri bielej panej. Počas ich putovania ich strašili strašiči, poschovávaní v tme. Počas nočnej hry sme museli dávať pozor na diviaky, aby sa k nám nepriblížili. Kvôli tomu sme mali každý po dve petardy v batohu. V jednej chvíli, keď som sa schovával, aby som nastrašil skupinku, som započul krochkanie. Už už som išiel hodiť petardu no rozmyslel som si to, lebo som počul, kroky, ktoré sa odo mňa vzďaľovali. Až neskôr som zistil, že to bol brat Martin, ktorý si robil srandu. Z nočnej hry sme sa nakoniec vrátili všetci.

V piatok sme už od skorého doobedia putovali do Radu. Cesta sa nám trošku skomplikovala, keďže sme boli viazaní na autá, čln a pešiu chôdzu, no nakoniec sme úspešne dorazili do cieľa okolo obeda. V Rade nás čakal výborný guláš a palacinky. Po obede sme sa zapojili do dobrovoľníckych prác a rôznych ďalších činností. Keď sme sa vracali naspäť, časť chlapcov išla komplikovanejšou cestou opäť loďkou, pešo a autami. Zvyšok išiel už iba autami. Večer sme mali spoločnú Svätú Omšu a balenie.

V sobotu ráno sme sa rozlúčili a išli sme s Majom Talajkom na stanicu. Sprevádzal nás silný dážď, no s troškou humoru sme sa dostali po ôsmich hodinách až do Bratislavy.

Text: Jonáš; foto: br. Martin & animátori