Podrobnosti

Uverejnené: 03. január 2012

Prečítané: 5662x

Aspoň krátko Vám chcem priblížiť tohtoročnú vianočnú atmosféru, ktorú som zažil v brehovskej komunite, kde som trávil sviatky.

Pomaly sa blížime ku koncu vianočného obdobia. Predsa je v nás ešte celý čas živá spomienka tohtoročných osláv narodenia Pána či už prežívaných v rodinnom kruhu alebo pri liturgických sláveniach v kostole. Aspoň krátko Vám chcem priblížiť tohtoročnú vianočnú atmosféru, ktorú som zažil v brehovskej komunite, kde som trávil sviatky.

Tak, ako v každej rodine, aj v kláštore sa jednotliví bratia  podieľaju na príprave štedrovečerného stola. V brehovskom kláštore sa brat gvárdian  postaral o typickú poľskú polievku – červený boršč, páter Jozef o kapustnicu a k príprave zemiakového šalátu sa pridal páter Michal. Ja som mal podiel, už len na konzumácií štedrovečerných dobrôt a musím povedať, že kuchárske umenie majú bratia v malíčku.

Štedrú večeru predchádzala modlitba vešpier v nádherne vyzdobenom kostole – dielo brata Stanislava a modlitba pred jedlom, počas ktorej sa bratom prihovoril otec gvárdian. Nakoľko bratia sú usilovní, aspoň v poslednom čase :-), mohli sa tešiť z darčekov, ktoré našli pod vianočným stromčekom. Krásnou čerešničkou štedrej večere bol telefonický rozhovor s pátrom kustódom a s bratmi z Bratislavy.

Po štedrej večeri páter Michal išiel ohlasovať narodenia Pána Ježiša slovenskej menšine v Borši a ja s pátrom Jozefom sme sa pripravovali na slávenie polnočnej sv. omše v brehovskom kostole. Počas polnočnej sv. omše som sa snažil vyskúšať svoje pokroky v maďarskom jazyku, no dopadlo to trápne. Dúfam, že sa raz predsalen zdokonalím v tom, čo sa zdá nemožné.  Polnočná sv. omša, ako ďalšie omše cez vianočné sviatky, boli obohatené prítomnosťou muzikantov a koledníkov.

Prvý a druhý vianočný sviatok bol časom upevňovania bratských vzťahov v komunite a tiež príležitosťou navštíviť niektoré rodiny vo farnosti, ktoré nás pozvali k obedu.

Ďakujem bratom z Brehova za bratskú atmosféru počas Vianoc a tiež miestnym veriacim za priateľské prijatie a za povzbudenie k ďalšiemu solídnemu štúdiu maďarčiny.

Text: br. Lucián; foto: archív OFMConv.