Podrobnosti

Uverejnené: 08. máj 2017

Prečítané: 2652x

Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín nášho spolubrata, pátra Daniela Faltina , mu jeho rodáci v sobotu 20. apríla 2017 pripravili spomienkovú slávnosť. Páter Faltin sa narodil 21. apríla 1927 v obci Kurimany, neďaleko Levoče.

Po sv. omši, ktorej predsedal otec biskup Štefan Sečka, a príhovore starostky obce, bola odhalená tabuľa umiestnená na fasáde pri hlavnom vchode do kostola sv. Kvirína, biskupa a mučeníka (od jeho mena sa odvodzuje zvlátny názov obce). Pán Ján Dravecký potom krátko predstavil svoju knižočku, v ktorej zhromaždil údaje o živote pátra Daniela a spomienky na neho.

Na slávnosti sa zúčastnili viacerí kňazi pochádzajúci z Kuriman, viacerí cirkevní právnici a ďalší významní hostia ako napr. rektor katolíckej univerzity v Ružomberku prof. Jozef Jarab, generálny vikár spišskej diecézy Mons. Anton Tyrol, či súdny vikár košickej arcidiecézy Peter Holec. Homíliu predniesol Mons. prof. Ján Duda, predseda Slovenskej Spoločnosti kanonického práva. Rehoľu reprezentovali bratia z Levoče a Spišského Štvrtku na čele s kustódom pátrom Tomášom Lesňákom.

Krátky životopis pátra Daniela

Páter Daniel Faltin sa narodil 21. apríla 1927 v Kurimanoch. Zmaturoval na gymnáziu v Levoči, kde býval na internáte, ktorý viedli minoriti. V roku 1946 vstúpil do rehole sv. Františka a v rokoch 1946-1947 absolvoval minoritský noviciát v Opave. V rokoch 1947-1950 študoval filozofiu a teológiu vo veľkom biskupskom seminári v Brne, súčasne navštevoval dva roky psychológiu na tamojšej Masarykovej univerzite. Aby sa mohol stať kňazom, ušiel po „barbarskej noci“ v 2. výprave onedlho blahorečeného saleziána Titusa Zemana, to jest 23. októbra 1950, cez rieku Moravu do Rakúska a odtiaľ peši cez Alpy do Ríma. Po jeho úteku za hranice sa režim kruto pomstil jeho rodine: devätnásťročného brata, ktorý sa chcel stať kňazom, zastrelili 30. júna 1957, matka zomrela v r. 1962 po neľudskom trýznení. V r. 1957 a r. 1974 ho československé policajné orgány chceli z Talianska dokonca uniesť. Sviatosť kňazstva prijal 29. marca 1951 v Ríme.
Na Pápežskej teologickej fakulte sv. Bonaventúru ukončil štúdiá r. 1955 obhajobou dizertačnej práce, za ktorú dostal doktorát teológie. V rokoch 1954-1958 študoval na Právnickej fakulte Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme kánonické, rímske a civilné právo; štúdium zavŕšil najprv obhajobou dizertácie, za ktorú získal r. 1959 doktorát obojakého práva a v r. 1960 dostal doktorát východného kánonického práva.
Okrem toho v rokoch 1957-1960 absolvoval „Studium Rotale“ Apoštolského tribunálu Rímskej roty, v r. 1961 dosiahol diplom advokáta Apoštolského tribunálu Rímskej róty a stal sa riadnym asistentom sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. V rokoch 1959-1969 bol docentom kánonického práva na Pápežskej teologickej fakulte sv. Bonaventúru v Ríme. Od r. 1961 ako docent, od r. 1974 ako riadny profesor prednášal na Právnickej fakulte Pápežskej lateránskej univerzity v Ríme východné kánonické právo a stal sa vedúcim katedry „De rebus“ Ústavu obojakého práva. Od r. 1970 prednášal základy kánonického práva aj na teologickej fakulte tejto vysokej školy. V roku 1974 odišiel z Pápežskej lateránskej univerzity, aby sa venoval výlučne činnostiam advokáta Apoštolského tribunálu Rímskej roty, pričom svoju aktivitu vykonával nielen v Taliansku, ale aj v USA, Kanade, Nemecku, vo Francúzsku a v Grécku.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu ho vymenovali za odborného znalca a pôsobil v komisii „pre východné cirkvi“ a v komisii „pre disciplínu kléru a kresťanského ľudu“. V rokoch 1962-1968 bol členom Pápežskej komisie pre schvaľovanie sekulárnych inštitútov. V roku 1964 sa stal konzultorom Pápežskej komisie pre revíziu Kódexu kanonického práva a zmocnencom Kongregácie pre sviatosti a pre rozhodovanie v záležitostiach manželstva. V r. 1965 sa stal kvalifikátorom Svätého ofícia a neskôr znalcom Kongregácie pre vieroučné otázky. Okrem toho v rokoch 1968-1974 bol voličom Najvyššieho pápežského súdneho dvora (Apoštolská signatúra), zároveň konzultorom Kongregácie pre východné cirkvi, kde pôsobil ako právny poradca pätnásť rokov. V rokoch 1962-1974 bol aj asistentom Komisie pre redakciu Kódexu kánonického práva pre východné cirkvi.
Po koncile bol členom rôznych špeciálnych komisií a autorsky sa podieľal na tvorbe viacerých pápežských dokumentov. Pápež Ján Pavol II. ho 10. októbra 1986 vymenoval za preláta-auditora Apoštolského tribunálu Rímskej róty a začal prednášať jurisprudenciu na „Studium Rotale“. Ako riadny sudca vyniesol 250 rozsudkov. Zároveň sa stal konzultorom Kongregácie pre klérus a Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Počas pedagogického pôsobenia i počas advokátskeho účinkovania sa aktívne zúčastňoval na rôznych medzinárodných právnických kongresoch (Miláno, Viedeň, Kréta, Ottawa, Chicago ap.), kde aktívne prednášal a mnoho publikoval v odbornej tlači.
Po r. 1989, keď mohol prísť prvý raz na Slovensko, dal podnet na konanie medzinárodných sympózií kánonického práva, ktoré sa od roku 1990 pravidelne organizujú v Spišskej Kapitule, a vznikla Slovenská spoločnosť kánonického práva. Získal pocty a vyznamenania: pápežský prelát (1986, Ján Pavol II.), riadny člen Medzinárodného združenia latinského kánonického práva, riadny člen Medzinárodného združenia východného kánonického práva.
Knižne vyšli mnohé jeho práce. Inicioval začatie prekladu Kódexu kánonického práva do slovenčiny. Na preklade sa sám zúčastnil, jeho prínos je v záverečnej fáze redigovania a schvaľovania prekladu osobitným.
Aj napriek skoro štyridsaťročnému pobytu v zahraničí si Mons. Faltin vo svojom srdci zachoval lásku k Slovensku, rodnej obci a k Levoči, kde prežil svoje školské roky a nastúpil na cestu rehoľného života. Roku 1996 mu Mestské zastupiteľstvo v Levoči udelilo čestné občianstvo mesta. Svoju dobroprajnosť a otcovské srdce poznalo veľmi dobre vedenie a študenti levočského cirkevného Gymnázia sv. Františka Assiského. Prezident SR Rudolf Schuster mu 17.4.2002 udelil Kríž prezidenta Slovenskej republiky, I. stupeň. V roku 2004 sa vrátil na Slovensko. Odvtedy bol členom levočskej minoritskej komunity, avšak tieto posledné roky života prežil najpr v domácej opatere v Kurimanoch a potom v Hospici sv. Alžbety v Ľubici. Jeho telesné pozostatky sú uložené na spoločnom hrobovom mieste bratov minoritov na cintoríne v Levoči.