Podrobnosti

Uverejnené: 03. august 2018

Prečítané: 1899x

V dňoch 6.-8. júla sa konala 17. pešia púť Kruciáty oslobodenia človeka zo Starej Ľubovne do Levoče.

Púť za triezvosť v rodinách sme začali tradične sv. omšou vo farskom kostole v Starej Ľubovni. Predsedal jej dp. Jozef Heske, kazateľom bol br. Roman Gažúr.

Naša prvá zastávka bola netradične pred fabrikou na výrobu alkoholu v Hniezdnom, keďže sme šli po cyklistickom chodníku. Jeho nový asfaltový koberec síce pokrýva len prvú polovicu tejto etapy nasej púte, ale sme Pánu Bohu aj za to vďační, lebo je to oveľa bezpečnejšie a na modlitbu vhodnejšie než po úzkej hlavnej ceste.

V Hniezdnom sme obdivovali obnovený chrám sv. Bartolomeja s novou kamennou podlahou a vynikajúcou akustikou vďaka ktorej sme mohli pekne precítiť spievanú modlitbu. Niekoľkým členom púte sa zrejme zdalo, že sa pričasto zastavujeme, rozhodli sa pokračovať – no nemali toľko šťastia, čo my. V nasledujúcej dedine (Forbasy) sa spustil lejak a práve v tú chvíľu prišiel starší pán na traktore a ponúkol nám svoju prázdnu garáž, aby sme sa tam skryli pred dažďom. Geniálne načasované. Asi po 10 minútach lejak ustal a v ľahkom daždi sme mohli pokračovať.

V diaľke pred nami sme videli tmavé prúdy, ktoré spájali mačná so zemou. V Podolínci sme sa dozvedeli, že tam padali krúpy a lejak trval oveľa dlhšie. Neďaleko za Forbasami nás čakali naši odídenci – bolo očividné, že si dážď „užili“ viac ako my.

Redemptoristi v Podolínci nás ako zvyčajne prijali veľmi srdečne, pohostili nás a predovšetkým nám umožnili, aby sme si pri ich okrúhlom stole oddýchli a navzájom sa predstavili. Zavše sa pritrafia noví pútnici a aj tí, čo sa poznajú, sa pozdieľajú tým, čo v poslednom období zažili, najmä v oblasti abstinencie. O. Michal Zamkovský nám dal požehnanie na cestu a zhodou okolností nás aj odprevadil do blízkeho farského kostola.

Púť prebiehala pomerne hladko, len posledné „vlnky“ pred Spišskou Belou sa zdali akoby bez konca. Dorazili sme približne o 20.00. Privítal nás otvorený farský dvor a neskôr aj nový pán farár Jakub Grich, ktorý nám ráno o 6:30 (resp. o 7:00 :) udelil požehnanie.

Vyrazili sme posilnení o pútnikov z Lendaku a oslabení o tých, ktorí už nevládali, či nemohli. Náš počet sa veľmi nezmenil – cca 20 – 25 duší. Tentokrát to už bolo o chodníkoch - bežných, turistických aj cyklistických, ako aj o málofrekventovaných cestách. Teda pohoďka.

V Ľubici nás ako zvyčajne pohostila pani kostolníčka, ktorá nás. Spolu s dcérou nás pohostili nie len telesne. Všetci sme dostali brožúrku o adorácii Sviatosti oltárnej. Pani kostolníčka nám porozprávala o tom, ako u nich vo farnosti už tretí rok prebieha každý deň v týždni celodenná poklona Sviatosti oltárnej. Adoranti sa zapísali na hodinu týždenne od 8:00 do 18:00. K dispozícii sú aj kontakty na osoby, ktoré sú ochotné v prípade potreby ich zastúpiť.

Na mieste zbúranej obce Ruskinovce nás ako zvyčajne čakali manželia, ktorí roky zveľaďujú drevenú kaplnku a jej okolie na pripomenutie, že tu pred zriadením vojenského výcvikového priestoru stál gotický dvojloďový kostol sv. Agnesy.

Za Ruskinovcami sme už tradične spievali Loretánske litánie na Lendacký spôsob – takže nám to trvalo takmer až na vrchol – k sv. Hubertovi. Odtiaľ sme sa tentokrát vydali po červenej turistickej značke. Aj vďaka tomu sme stihli prísť na Mariánsku horu pred otváracou sv. omšou.

Po sv. omši sme sa stretli pri stane Kruciáty – tentokrát pri novej soche Panny Márie (dar veriacich z obce Kozárovce). Posilnili sme sa vynikajúcim guľášom, vymenili sme si zopár zážitkov a postrehov z púte a potom už každý podľa svojho uváženia čerpal z duchovnej ponuky odpustovej slávnosti.

Text: br. Martin; foto: kruciata.sk