Levoča

LE: Stretnutie animátorov

Po necelom mesiaci sme sa stretli opäť. Avšak už bez miništrantov a iba animátori, aby sme zhodnotili tohtoročný tábor v brehovskom kláštore.

Keďže po kustodiálnej kapitule páter Martin odišiel z Bratislavy do Levoče, naše animátorské kroky viedli práve tam. No, povedzme si, že nie hneď tam, ale o tom v nasledujúcich riadkoch.

Animátori Jonáš, Samuel, Martin a Jakub napriek nedospatej noci vyrazili z bratislavskej hlavnej stanice rýchlikom o 8. hodine a 13. minúte. Na Vinohradoch nastúpila Veronika, ktorá len-len nezmeškala spoj, keďže v hlavnom meste ešte aj v sobotu ráno meškajú električky. Avšak záhadou zostávalo, kde bol Patrik S., ktorý nenastúpil. Ten zaspal a telefón nedvíhal. V Leopoldove pristúpili Patrik P. a Majka. Medzitým sa nám zobudil aj Patrik S., ktorý sa rozhodol ísť na rýchlik o štyri hodiny neskôr. Hm, akoby sme boli na tábore. Nejaké meškanie nás ale nevyviedlo z miery. Cesta ubiehala veľmi rýchlo až sme vystúpili v Poprade a neskôr sme išli vlakom Tatranských elektrických železníc do Starého Smokovca.

Do Tatier prišiel za nami páter Martin na aute z Levoče. Viete, kde sme sa stretli? Ako praví katolíci pred katolíckym kostolom. Chceli sme ísť na Hrebienok, ale nakoniec sme sa rozhodli ísť na trojkolky a kolobežky do Tatranskej Lomnice. Čas hral proti nám – posledná jazda sa dala uskutočniť o 16:30 hod. a my sme len z Lomnice na Štart išli až o 15:00 hod. Mimochodom, Štart sa nachádza pod Skalnatým plesom vo výške 1173 m. n. m. Keďže nie všetci mali kondičku, niektorí prišli skôr a niektorí neskôr. Našťastie nám trojkolky i kolobežku požičali a my sme sa spustili dole kopcom. Človek si mohol byť istý len jednej veci – ak vybehneš z dráhy, ochutnáš tatranské ihličie. Nikomu sa ale nič nestalo a my sme sa pobrali z Tatranskej Lomnice, kde sa k nám pripojila aj animátorka Miška a odviezla nás do Levoče.

Historická Levoča nás privítala naozaj vrúcne. Nie len že už docestoval aj Patrik S., ale i usilovný br. Ondrej v minoritskej kuchyni pripravil pre hladné krky chutnú večeru, po ktorej sme sa mohli vrhnúť na zhodnotenie celého tábora. Povedali sme si plusy aj mínusy, aby sme mohli na budúce leto pripraviť opäť pestrý a zaujímavý program pre miništrantov z rôznych kútov Slovenska. Keďže už bola neskorá nočná hodina, išli sme spať.

Nedeľné ráno nás prekvapilo nebratislavskými teplotami, avšak potom sa rýchlo vyčasilo. Bohaté raňajky od br. Ondreja nás nabudili na celý sviatočný deň. Keď sme dojedli, páter Martin nám ukázal svoje rodné mesto Levoču – Baziliku sv. Jakuba, historické námestie aj bývalý minoritský kostol. Keďže chlapci animátori sú tiež miništranti a v liturgickom kalendári sme oslavovali slávnosť Sedembolestnej Márie, patrónky Slovenska, svätá omša u minoritov o 11.00 hod., ktorú celebroval páter Martin, bola so všetkými poctami, ako sa patrí na takéto slávnosti. Br. Ondrej v sakristii poznamenal, že sme pomaly ako v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Po sv. omši sme sa išli naobedovať do neďalekej pizzerie a, aby nám lepšie trávilo, sme sa rozhodli ísť na Mariánsku horu.

Cestou tam sme sa modlili ruženec a aj iní ľudia kračajúci okolo nás sa sem-tam spontánne pridávali. Keď sme tam prišli, prebiehala sv. omša, ktorú slávil levočský dekan. Čas ubiehal naozaj rýchlo. Ešte ste nevideli také rýchle upratovanie a pobalenie sa ako teraz. Za 20 minút sa človek stihol zbaliť, upratať, rozlúčiť sa a ešte rýchlo dobehnúť na autobusovú zastávku z Levoče, odkiaľ nám išiel autobus do Spišskej Novej Vsi. Tam sme sadli do rýchlika o 17:04 hod. a išli domov. V Ružomberku sme sa rozlúčili s Patrikom P., ktorému sa na druhý deň začínal akademický rok na Katolíckej univerzite a v Leopoldove s Majkou, ktorá išla domov do Hrušovian, dedinky blízko Nitry. Cesta nám prešla opäť rýchlo a aspoň v duchu sme si spomenuli na ľudí, ktorí s nami cez víkend nemohli byť – br. Rafael, br. Peter K., br. Peter P., kuchárka Janka, jej pomocník Paľko a nakoniec dlhoročný animátor Majo. My všetci sa už teraz tešíme na ďalší letný tábor v roku 2020.

 

Text: Patrik P.