Zázračný medailón

Bohu za zapáčilo zosielať veľa nezvyčajných obrátení, náhlych uzdravení a iných milostí prostredníctvom Nepoškvrnenej Panny Márie a jej medailónika. Často sa z tohto dôvodu medailón nazýva i „zázračný“.

Zjavila ho sama Nepoškvrnená dňa 27. novembra 1830 v Paríži sv. Kataríne Laboure. Svedectvo sv. Kataríny:

 

„Bola to sobota pred prvou adventnou nedeľou... V čase rozjímania som započula akoby tichý šramot v kláštornom chóre. Zahľadela som sa v smere oltára. Tam som uzrela Najsvätejšiu Pannu. Stála oblečená v hodvábnych šatách, nohami spočívala na polguli ovinutej hadom. V pozdvihnutých rukách voľne držala Zemeguľu a oči mala obrátené k nebu... Celá postava vyžarovala neobyčajnú krásu, že ju nedokážem nijako popísať. Najsvätejšia Panna spustila zrak a pozrela sa na mňa. Počula som hlas, ktorý mi hovoril: ‚Zemeguľa, ktorú vidíš, predstavuje celý svet...‛ Po chvíli však Zemeguľa zmizla. Božia Matka pozdvihla ruky spôsobom, akoby chcela všetko objať. Vychádzali z nich také mocné lúče, že v ich svetle všetko zanikalo. Potom sa okolo jej postavy ukázal ovalný nápis zlatými písmenami: ‚Ó, Mária, bez škvrny počatá, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame.‛ Vtom som počula vysvetlenie: ‚Lúče, ktoré vidíš, sú symbolom mnohých milostí, ktoré posielam osobám, ktoré ma o ne prosia. Postaraj sa, aby bol vyrazený medailón s týmto mojím obrazom a nápisom. A ak ho niekto bude s úctou a dôverou nosiť, obdrží množstvo Božích milostí.‛ V tej chvíli sa obraz akoby obrátil. Zbadala som jeho druhú stranu. V kruhu dvanástich hviezd okolo písmena M sa skvel kríž a pod ním dve srdcia. Jedno ovinuté tŕňovou korunou a druhé preniknuté mečom. Porozumela som, že sú to srdcia Ježiša a Márie."

 

Prvý takýto medailón bol vyrazený v roku 1832 s povolením arcibiskupa Ludovíta de Quelen. Od toho dňa mnoho nezvyčajných udalostí potvrdilo pravdivosť tohto zjavenia. Zvlášť známy je prípad spontánneho obrátenia neveriaceho Alfonsa Ratisbonu z roku 1841, ktorý sa obrátil pri vízii v jednom z rímskych kostolov po tom, ako prijal od priateľa medailón Nepoškvrnenej.

miraculousmedal

 

 

 

Svätý Maximilián, zakladajúc Rytierstvo Nepoškvrnenej, prijal ako zvláštny znak svojho hnutia tento medailón. Nabádal svojich nasledovníkov do jeho nosenia a každodennej modlitby za obrátenie a posvätenie všetkých ľudí. Veľmi usilovne propagoval tento medailón medzi katolíkmi i neveriacimi dúfajúc, že skôr či neskôr obdržia všetci milosť obrátenia.

 

 

 

 

 

Veriaci nosia radi pri sebe, takmer vždy zavesené na krku medaily s obrazom Preblahoslavenej Panny Márie. Sú svedectvom viery, znakom úcty k svätej Pánovej Matke a prejavom dôvery v jej materskú ochranu.

 

Cirkev tieto predmety mariánskej zbožnosti požehnáva a pripomína, že „slúžia ako pripomienka lásky k Bohu a k vzrastu dôvery v Preblahoslavenú Pannu“, ale upozorňuje veriacich, aby nezabúdali, že úcta k Panne Márii, Ježišovej matke vyžaduje predovšetkým „dôsledné svedectvo života“.

 

Medzi mariánskymi medailami vystupuje do popredia, pre svoju mimoriadnu rozšírenosť, takzvaná „zázračná medaila“. Tá má svoj pôvod v zjaveniach Panny Márie z r. 1830, skromnej novicke Dcér kresťanskej lásky Kataríne Labouré, neskôr vyhlásenej za svätú. Medaila, razená podľa náznakov, poskytnutých svätici Pannou Máriou, bola pre svoju bohatú symboliku nazvaná „mariánskym mikrokozmom“: pripomína totiž tajomstvo vykúpenia, lásku Ježišovho Srdca a bolestného Srdca Panny Márie, sprostredkujúcu funkciu Márie, tajomstvo Cirkvi, vzťah medzi zemou a nebom a život časný i večný.

 

Nový podnet k šíreniu „zázračnej medaily“ dal svätý Maximilián Mária Kolbe (+1941) a hnutia, ktoré on založil, alebo sa ním inšpirovali. V r. 1917, totiž on sám prijal „zázračnú medailu“ ako odznak náboženského združenia Rytierstvo Nepoškvrnenej, ním založeného v Ríme, keď bol ešte mladým členom Rehole menších bratov konventuálov.

 

„Zázračná medaila“, ako aj ďalšie medaily Panny Márie a iné predmety náboženského kultu, nie sú dajaký talizman, ani nemajú viesť k márnej ľahkovernosti. Prísľub Panny Márie, podľa ktorého „osoby, ktoré ju budú nosiť, dostanú veľké milosti“, vyžaduje od veriacich pokornú a vytrvalú náklonnosť ku kresťanskému posolstvu, stálu a dôvernú modlitbu, ako i dôsledný kresťanský život.

 

Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii, 206. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí.