Misia v Albánsku

vo výstavbe...

Naši predstavení

Br. Marco Tasca, generálny ministertasca

Br. Marco Tasca sa narodil v roku 1957. Pochádza z malej dedinky Sant’Angelo di Piove, ktorá leží neďaleko Padovy. Do rehole vstúpil 29. septembra v roku 1968. Navštevoval malý seminár, ktorý viedli bratia minoriti. Noviciát absolvoval v rokoch 1976 – 1977. Prvé sľuby zložil ako 20-ročný. Štúdium teológie absolvoval v Padove. V Ríme potom pokračoval štúdiom psychológie a pastorálnej teológie na Pápežskej Saleziánskej univerzite, z oboch odborov získal licenciát. Kňazskú vysviacku prijal 19. marca 1983.

Od roku 1988 do roku 1994 pôsobil ako rektor malého seminára rehole minoritov v Bresci na severe Talianska. Ďalších 8 rokov pôsobil ako vychovávateľ v minoritskom junioráte. Od roku 2002 do roku 2005 vykonával službu gvardiána v kláštore Camposanpiero. Neskôr krátky čas slúžil bratom ako provinciál a 26. mája v roku 2007 ho bratia na generálnej kapitule zvolili za generálneho ministra rehole menších bratov konventuálov. Je 119. nástupcom svätého Františka.

Spiritualita

Rehoľa menších bratov konventuálov – minoritov je rodinou synov sv. Františka, ktorá sa snaží uskutočňovať ideály svojho otca v súčasnom svete. Františkova duchovnosť formovala náš rád počas ôsmych storočí jeho existencie a je naďalej podstatným prameňom inšpirácie. Ako kedysi František, jeho súčasní menší bratia sa snažia žiť v otvorenosti na Ducha Svätého, ktorý ich vedie k láske voči ukrižovanému Kristovi prítomnom v druhom človeku a k radostnej službe všetkým núdznym.

Klarisky

St_ClareSvätá z Assisi sa narodila v šľachtickej rodine Offreducio. Ako dvanásťročná bola svedkom životnej premeny Jána Bernardoneho, známeho dnes pod menom František z Assisi. Spoločenstvo, ktoré sa vytvorilo okolo Františka, sa riadilo zásadou „nasledovať život a chudobu nášho Pána Ježiša Krista a Jeho Nasvätejšej Matky“. Spoločníkom Františka sa stal aj Rufín Scipione, Klárin bratranec. Tento zážitok a kontakt s novým štýlom života silne ovplyvnili túžby mladej šľachtičnej, zvlášť keď pochopila, že je predmetom v rukách členov svojej rodiny plánujúcej jej svadbu. Keď dosiahla dospelý vek, s dovolením biskupa jedného dňa v roku 1212 tajne odišla zo svojho domu a začala zasvätený život.

Charizma

erb2Naša rehoľa ma kontemplatívno-činný charakter. To znamená, že každá apoštolská činnosť bratov má byť sprevádzaná ich modlitbou a konaná v spojení s Kristom. Evanjelium bratia ohlasujú životom v bratskej komunite, v ktorej prežívajú všetky svoje životné radosti a problémy. Stredobodom tohto spoločenstva je Kristus, ktorý povolal každého z nich osobne k svojmu nasledovaniu a k uskutočňovaniu ideálov objavených sv. Františkom.

Sv. František z Assisi nevyznačil svojim nasledovníkom jednu presne opísanú úlohu, ktorej sa majú venovať, napríklad starostlivosť o chorých, chudobných či misiám alebo výchove. Nikdy nechcel zužovať poslanie bratstva na jednu z možných aktivít. Cieľ vytýčil svojim vlastným životom.kriz

Jeho základnou inšpiráciou bol jednoducho Ježiš. Preto vo svojej regule hovorí: Regula a život menších bratov je: zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista. Evanjelium mali bratia uskutočňovať životom v poslušnosti, bez vlastníctva a v čistote. Okrem toho, František kládol bratom na srdce poslušnosť voči Cirkvi a bratské spolunažívanie medzi sebou a so všetkými ľuďmi. Rád je preto bratstvom, kde platí zásada rovnosti medzi kňazmi a bratmi, ktorí nimi nie sú. Predstavený bratstva je ministrom, to znamená služobníkom ostatných.

Po smrti sv. Františka (1226) vznikli medzi bratmi rôzne skupiny, ktoré si dávali za cieľ odlišné a niekedy aj ťažko zlučiteľné ideály. Časť bratov videla poslanie rádu predovšetkým v dobrej príprave na službu Cirkvi, prostredníctvom kvalifikovaného apoštolátu, svedectva života, ohlasovania, ale aj bádania na vedeckom poli, či prácou medzi prostým ľudom kdekoľvek to bolo potrebné. Takýto spôsob života si vyžadoval spojenie síl, čo viedlo k zhromažďovaniu sa bratov v konventoch, čiže väčších kláštoroch prevažne v mestách. Iní bratia túžili nasledovať ukrytý život sv. Františka na pustovniach, v tichu, v modlitbe a v prežívaní jednoduchosti života v bratstve.

Na Slovensko prišli bratia už za života sv. Františka. Najstarší konvent na našom území bol založený v roku 1230. Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľudom.

K základným prvkom misie minoritov medzi ľuďmi patrí bytie menším, po latinsky – minoritas. Týmto, Františkovi veľmi drahým slovom bolo vždy označované aj bratstvo, ktoré založil. Slovo minoritas podľa neho najlepšie vyjadrovalo to, čo malo nadovšetko charakterizovať každé počínanie bratov, čiže poníženosť, pokoru, chudobu a prostotu.

Princípom minoritskej spirituality je teda evanjeliový radikalizmus. Je nasmerovaná na svoje centrum, ktorým je Kristus. Je citová a mystická, no zároveň živá a konkrétna, naplnená znamenitým človečenstvom v medziľudských vzťahoch a vo vzťahu k stvorenému okoliu. Vyznačuje sa bratským prístupom a uskutočňuje v láske, chápanej ako dar seba Bohu a ľuďom.

 

Pozri aj:

 

 

 

Dejiny minoritov na Slovensku

slovakiaPodľa niektorých prameňov prví minoriti prišli na územie dnešného Slovenska už za života sv. Františka. Jedna z kroník uvádza, že v roku 1219 bola vyslaná do Uhorska skupina Menších bratov pod vedením brata Jána z Penny. Táto misia však stroskotala. Bratia nepoznali reč, nemali so sebou žiadne odporúčanie, a preto ich ľudia považovali za samozvaných kazateľov evanjeliovej chudoby, ktorých v tej dobe nebolo málo...

Dejiny rehole vo svete

worldMalé spoločenstvo bratov, ktoré sa zhromaždilo pri sv. Františkovi dostalo v roku 1209 ústne potvrdenie pápeža Inocenta III. a so zápalom začalo ohlasovať Evanjelium, najprv v doline Spoleto a potom v rôznych miestach Talianska, čo bolo pôvodom prílivu nových povolaní z rozličných vrstiev spoločenstva. Bratia obývajúci periférie miest za dňa hlásali Božie Slovo a v noci sa oddávali modlitbe.