Albánsko

Turecko: Stretnutie minoritov misionárov pracujúcich medzi moslimami

 

tureckoZačiatkom januára sa uskutočnilo už piate stretnutie bratov minoritov, ktorí sa snažia budovať mosty pomedzi ľuďmi rôznych vyznaní. Témou tohto stretnutia bola myšlienka: „Medzi moslimami z božieho vnuknutia“.

Začiatkom januára sa uskutočnilo už piate stretnutie bratov minoritov, ktorí sa snažia budovať mosty pomedzi ľuďmi rôznych vyznaní. Témou tohto stretnutia bola myšlienka: „Medzi moslimami z božieho vnuknutia“. Toto ojedinelé stretnutie bolo organizované tento krát v Turecku práve v meste Iskenderun, kde pred rokom a pol kapucínsky biskup Mons. Luigi Padovese sa stal obeťou nenávisti moslimov voči kresťanom. Tohto druhu stretnutia, ale aj podobne iné aktivity v oblasti ekumenizmu a medzi-náboženského dialógu organizujú bratia minoriti z Assisi už viac než 20 rokov, kedy to vzniklo v meste sv. Františka „Františkánske medzinárodne centrum pre dialóg“.

Po prvýkrát aj naša misia v Albánsku sa mohla zúčastniť aktívne na tomto stretnutí a sme tomu veľmi radi, pretože ako je známe dejiny Albánska sú prepojené nielen so samotným islamom, ale aj s dejinami Turecka. A preto, osobne som bol rád, že tohtoročné stretnutie sa uskutočnilo práve v Turecku, ktoré malo a aj má istým spôsobom vplyv na Albánsko aj dnes, hlavne pokiaľ sa jedná o moslimské náboženstvo a sektu „bektashi“, ktoré sú u nás najviac rozšírené a prišli k nám práve z tejto krajiny.

Sympózium o islame bolo pre mňa určite prínosom a obohatením nielen preto, že som mal možnosť sa stretnúť a vypočuť si bratov misionárov, ktorí už niekoľko rokov pôsobia medzi moslimami, ale aj preto, aby som pochopil snáď lepšie situáciu v našej albánskej misii. Veď predsa 500 rokov tureckej okupácie (osmanskej ríše) zanechali do určitej miery svoje stopy v albánskej kultúre a mentalite až dodnes. Aj keď albánsky islam je v porovnaní s tým tureckým pomerne tolerantný, jednak pre tú správnu inkulturáciu je dobré poznať aj jeho pramene.

Bratia, ktorí rozprávali o svojej misionárskej službe medzi moslimami, často-krát sa vracali k téme stretnutia a zdôrazňovali, že ozaj iba „z božieho vnuknutia“ sa dá pôsobiť a s pomocou božou vytrvať v týchto moslimských krajinách. Aj keď rôzne projekty a vonkajšie aktivity sú zakázané, jedno je ale dovolené a potrebné na týchto misiách: vydávať dobré a presvedčivé kresťanské svedectvo, ktoré sa prejavuje m.in. v jednote a vo svedectve lásky. A to sa týka nie len misionárov, ale aj každého jedného veriaceho človeka kresťana. Inými slovami: bratia misionári sa snažia umocňovať živú vieru „tej kvapky v mori“, alebo tej „štipky soli“, ktorou sú miestni kresťania, aby raz umocnení dodali chuť aj iným – svojmu okoliu, príbuzným či širšiemu spoločenstvu.

Fr. Jaroslav Cár