12. novembra Lk 18, 1-8

Sklamania a z nich vyplývajúce zanechanie horlivej a dôvernej modlitby znižujú kvalitu duchovného života. Všimni si to a urob s tým niečo. Ježišovi učeníci „sa majú stále modliť a neochabovať“.

11. novembra Lk 17, 26-37

"Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho." Preto sa uč, deň po dni, strácať ho. Každý deň nám sám prináša príležitosti trochu umrieť sebe a pre veci tohto sveta. Je to však len sprievodný jav rodenia sa nového človeka v nás, človeka určeného pre večný život.

10. novembra Lk 17, 20-25

"Ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň". Ježišove slová sú tu jasnejšie ako kedykoľvek. Prečo napriek tomu tak mnoho ľudí behá za falošnými prorokmi a vizionármi, rečniacimi o konci sveta, namiesto hľadania Božieho kráľovstva, ktoré je medzi nami?!

9. novembra Jn 2, 13-22

"Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!" Ježišovo zvolanie ťa pozýva pozrieť sa do chrámu svojho tela, čiže do svojho srdca, či je to skutočne Otcov dom, alebo tržnica. Čo ťa tam nadchýňa a čo ťa znepokojuje? 

8. novembra Lk 17, 7-10

"Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť." Pri týchto dnešných Ježišových slovách, sa ako vzdialená ozvena, pripomína Satanovo "Nebudem slúžiť!", ktorým nás pokúša. Na pokúšanie však máme byť pripravení a obnovovať v sebe vedomie, že slúžiť Bohu je privilegované vyvolenie, nie otroctvo.

7. novembra Lk 17, 1-6

Sila pokušenia a sila viery - dve sily, o ktorých Ježiš hovorí, že ovplyvňujú náš život. Viera, hoci aj malá, dokáže človeku dať silu prekonávať obrovské prekážky, ktoré stretáva na svojej životnej ceste. Modlime sa dnes o väčšiu vieru, aby sme neboli na pohoršenie ostatným učiacim sa veriť, pre naše spoliehanie sa na vlastné sily. 

6. november Lk 20, 27-38

Ako anjeli? Anjel, znamená posol. Žiť všetko ako Bohom poslaný, aj v manželstve, - tomu nás učí viera v zmŕtvychvstanie.

5. novembra Lk 16, 9-15

Boh miluje štedrých a štedro požehnáva tých, ktorí sa svojimi dobrami delia s inými. Okrem toho, mamonou treba opovrhovať...

4. novembra Lk 16, 1-8

Opatrnosť nepoctivého sluhu je nám, "synom svetla", daná ako kritický príklad. Bežní ľudia vedia odpúšťať svojim dlžnikom zo strachu a z predvídavosti. My to máme robiť z iných pohnútok; zo srdca - zo sladkosti, čo v nás zanechalo odpustenie, ktorého sa nám dostalo "zhora".

3. novembra Lk 15, 1-10

Pán Boh sa neteší zo žiadného strateného človeka, naopak, túži po spáse každého. A hľadá starostlivo kým svoj poklad nenájde, kým stádo jeho spasených nie je kompletné.

2. novembra

Večné odpočinutie ráč im dať, Pane...

1. novembra Mt 5, 1-12a

Blahoslavenstvá zodpovedajú prirodzenej túžbe po šťastí, ktorú Boh vložil do srdca každého z nás. Hovoria nám o cieli, k akému nás povolal Boh: k životu v Božom kráľovstve a k videniu Boha. Iba Boh totiž môže naplniť túto túžbu v nás.

31. októbra Lk 14, 12-14

Z Ježišovho poučenia, ktoré dáva svojmu hositeľovi, sa zdá, že ten od neho čakal niečo ako odplatu. Ježiš pozná dobre naše srdce. Vie, že ľudská duša bohatne dávajúc. Ak však dáva nezištne. Opravdivá štedrosť vyviera zo srdca plného milosti a súcitu.