5. jún Mk 12, 35-37

Týmito slovami nám Ježiš pomáha rozlíšiť Svoju osobu od Svojho pôvodu v čase. On je totiž zároveň pre kráľa Dávida aj potomkom, aj jeho Pánom. No predovšetkým Pánom. Celá Dávidova sláva totiž nachádza v Ježišovi svoje opodstatnenie. Tak to je aj v našom živote: naša sláva je v Tom, kto sa zjavuje cez naše skutky.

4. jún Jn 6, 51-58

Obraz chleba zostupujúceho z neba nám dnes pripomína, že opravdivé duchovné nasýtenie a večný život sú možné len skrze žitý vzťah s Ježišom Kristom. Vskutku, On je tu ako náš každodenný pokrm. Presne ako chlieb: jednoduchý, na dosah ruky, pre každého človeka, každý deň, pripravený dávať život.

3. jún Mk 12, 18-27

Keď sme vzkriesení z mŕtvych, teda keď nás Božie odpustenie vyvedie z hrobu hriechov, veci sa menia a my sa stávame podobnými nebeským anjelom. Žiť ako anjeli znamená žiť bez očakávania, že nás iní urobia šťastnými, pretože nám stačí skúsenosť Božej lásky. A s vedomím svojho poslania, pretože vieme, že pravé šťastie, ktoré nám nemôžu dať ani naši najbližší, nám môže dať len Kristus.

2. jún Mk 12, 13-17

„Čí je tento obraz a nápis?“ Na peniazoch to vieme ľahko rozpoznať... Ako je to s tebou? Čo ti napadne, keď sa ráno pozrieš do zrkadla? Odkiaľ si a komu patríš ty?

1. jún Mk 12, 1-12

Takýto je náš Boh – zjavuje svoju veľkosť v pokore. Z najväčších prehier vyvádza víťazstvo: zo zavrhnutého kameňa robí kameň uholný, o ktorý sa opierajú všetky ostatné. S Ním sa každý koniec či stroskotanie môže ukázať ako zdanlivé a stať sa počiatkom kvalitatívne úplne novej veľkosti.

31. máj Jn 3, 16-18

Jedno z najťažších kresťanských slov, ktoré sa vie nešťastne prilepiť do nášho vedomia, je slovo odsúdenie. Boh však odsudzuje zlé skutky, nie hriešnika. Druhý význam slova odsúdenie súvisí priamo s dnešným evanjeliom a s možnosťou odmietnuť ponuku Božieho milosrdenstva – odmietajúc Božie milosrdenstvo sa sami odsudzujeme a zatvárame si dvere pred Božím zmilovaním. V dnešný sviatok si však pripomíname, že dôvodom našej existencie je nezištná túžba Boha dať sa nám spoznať. Boh je totiž spoločenstvom Osôb, ktoré túžia zdieľať prekypujúce dobro, na ktorom majú účasť. Sme teda stvorení pre toto poznanie. Preto meno Božie deti je darom, plným hlbokého významu a útechy.

30. máj Mk 11, 27-33

„Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ Ježiš neodpovedá niekomu, kto odmieta obrátenie. Podobne, ako počas Svojho súdneho procesu. Je to však stále z lásky: namiesto Svojej obhajoby a našej obžaloby mlčí. Jeho mlčanie je trpezlivým volaním lásky, ktorá čaká na našu odpoveď.

29. máj Mk 11, 11-25

„Nebol totiž čas fíg...“ Aj k nám Pán prichádza s očakávaním plodov možno práve v čase, keď sa na to necítime pripravení. Má na to právo – On totiž vie, že Božie živiny v nás môžu priniesť život a vzbudiť plodnosť aj v období, keď sa my vôbec necítime pripravení. Napríklad taký plod odpustenia. Maj vieru v Boha!

28. máj Mt 26, 36-42

„Nech sa stane tvoja vôľa.“ Najvyšší veľkňaz, Ježiš, nás učí plniť Otcovu vôľu, vypiť podaný kalich až do konca. Sám pritom zakúsil mieru slabosti ľudského tela. Kráčajme svojím životom spolu s Ním, učiac sa od Neho, naplnení Jeho Duchom.

27. máj Mk 10, 32-45

Sú hodnoty a sily, ktoré panujú nad ľuďmi v tomto svete. Život tých, čo nasledujú Krista, je však pre druhých – službou. Nie zo zásady, ale preto, že pijú z Jeho kalicha a v ich srdciach horí Ježišov Duch, ktorý mení všetko zvnútra.

26. máj Mk 10, 28-31

Nepozýva nás opustiť našich najbližších Ten, kto nás volá, aby sme milovali ešte aj svojich nepriateľov! Hovorí však, že Jeho ponuka je mnohonásobne väčším dobrom než iné veľké dobrá v našom živote. Dokonca aj vtedy, ak by nám jej prijatie prinieslo prenasledovanie! Kto túto vec pochopí ako prvý a kto ako posledný, je prekvapivé. Možnosť žiť pre Ježiša a pre evanjelium totiž ľudí rozsudzuje úplne ináč ako naše prvoplánové vnímanie.

25. máj Jn 19, 25-34

Koľkokrát nám to už bolo povedané – a dnes sa nám to opakuje znova: samotným faktom, že patríš do spoločenstva Cirkvi, máš Matku, ktorá ťa miluje, ktorá s tebou súcití a rozumie každej tvojej situácii. Ona sama prešla skúškou utrpenia a vždy dokázala rozpoznať Božiu vôľu – dobro, ktoré sa ticho uskutočňuje v našom živote. Pod krížom svojho Syna nás učí prijímať kríž so zrakom upretým na nebo, na ktoré sa pripravujeme. Nad každou z týchto situácií zaznieva Ježišovo „Žíznim!“ – vyjadrenie Jeho silnej túžby po naplnení prísľubov, vo viere v ktoré kráčal na Golgotu a vystúpil až na kríž. A tým najväčším prisľúbením je zoslanie Ducha Svätého na Jeho učeníkov.

24. máj Jn 20, 19-23

Je zaujímavé, že Duch Svätý neobnovuje pôvodný stav vecí – neodstraňuje rozdiely medzi jazykmi, neučí nás hovoriť rovnakým jazykom. Rozdiely zostávajú, ale je tu jednota; Boh nemá záujem o fádnu uniformitu, ale o zázrak jednoty v rozmanitosti – dary milosti sú rôzne, ale je to ten istý Boh, ktorý spôsobuje všetko v každom.