16. januára Mk 2, 13-17

Ježiš, ktorý vidí Léviho a povoláva ho, nám ukazuje, že On vidí možnosti, nielen minulosť osoby. On vidí úplne ináč. Hoci by sme boli zotročení natoľko, že by sme tiež podriaďovali všetko a všetkých svojmu zisku a záujmom, aj za cenu nespravodlivosti. Boží Syn prichádza aj tam a volá nás, aby nás povolal na novú cestu, ktorú On pre nás vidí vo svojej láske k nám.

15. januára Mk 2, 1-12

Ten ochrnutý aj jeho štyria priatelia pravdepodobne čakali, že Ježiš jednoducho vykoná zázrak, no On zaskakuje všetkých vetou: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ My tiež čakáme od Spasiteľa rôzne veci, ale Boh má pre nás predovšetkým dar odpustenia hriechov. To je totiž ten najväčší problém človeka. Nie ochrnuté nohy, nefunkčný zrak, ani epileptické záchvaty a podobne.

14. januára Mk 1, 40-45

 „Ak chceš, môžeš ma očistiť... Chcem, buď čistý!“ Stretnutie viery človeka s Božou vôľou je miestom uzdravenia. Uč sa robiť v tomto vzťahu, čo ti patrí ako človeku...

13. januára Mk 1, 29-39

"Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala." Tak ako zdravie nemáme len aby nám bolo dobre, tak aj uzdravenie sa deje preto, aby sme sa mohli venovať službe. Služba je totiž bránou k šťastnému životu, nie zdravie. Ak teda prosím o uzdravenie, prosím preto, aby som mohol začať dávať?

11. januára Mk 1, 14-20

A už máme po sviatkoch! V liturgii vstupujeme do cezročného obdobia a cez evanjelium sa k nám dostáva Ježišova výzva k obráteniu: "Kajajte sa a verte evanjeliu!" Naše nastavenie na obrátenie a na počúvanie evanjelia nás postupne premieňajú. Z tých, čo žijú pre zárobok a pre niečo do úst, na "rybárov ľudí", čiže na tých, ktorí iných vyťahujú z ich prirodzeného života pre nový, nadprirodzený život.

10. januára Mk 1, 7-11

V tomto zimnom období máme nad hlavami ťažké, nepreniknuteľné mraky. Tomu sa podobá život bez krstu, čiže bez "otvoreného neba" nad nami, keď nevyhnutne žijeme len pre to, čo je okolo nás. Nad nami je však v Kristovi otvorené nebo a odtiaľ k nám neustále prichádza Duch Svätý, aby nás uisťoval, že sme milovaní, že sme Božie deti. A celý nás život je tak miestom zjavenia sa tejto ukrytej pravdy: v radostiach, aj skúškach, v živote aj v smrti, v ponížení aj v zmŕtvychvstaní.

9. januára Mk 6, 45-52

Dnešné evanjelium nám kladie zopár otázok, najpodstatnejších otázok ohľadom našej služby: Ježiš je s nami na našej loďke? Alebo sa namáhame sami, len svojim silami? A teda: dokážem kráčať nad hladinou problémov, dávajúc náležitý priestor modlitbe v mojej službe?

8. januára Mk 6, 34-44

Ja ti poviem ako to je! Občas k nám prichádzajú takéto deklarácie, ktoré si nárokujú v niekoľných vetách odhaliť nám najhlbšie tajomstvá. Nie je to tak, a ani nemôže! Tajomstvá sa nemôžeme naučiť, do tajomstiev potrebujeme byť uvedení. Preto v dnešnom evanjeliu počujeme o Ježišovi, ktorý zhromaždil zástupy a učil ich mnohým veciam... Postupné uvádzanie do tajomstva - na to je potrebná trpezlivosť. Máš ju?

7. januára Mt 4, 12-17. 23-25

Svoje ohlasovanie pokánia Ježiš sprevádzal zázrakmi, alebo znakmi, ako ich nazýva evanjelista Ján. Často si prajeme uvidieť zázrak, častokrát ho aj naozaj potrebujeme. Ale sme pripravení na pokánie? Na opravdivú obrodu, životné obrátenie? A predsa, Ježiš konal zázraky len preto, aby sa Jeho ohlasovanie šírilo a ľudia počuli o potrebe pokánia. Naša zmena je tým ozajstným zázrakom, ktorý chce v nás Kristus vykonať.

6. januára Mt 2, 1-12

Je to naozaj veľká úľava mať a spoľahnúť sa na Hviezdu! Čiže nechať sa viesť, môcť zveriť svoj osud. Bezhlavé naháňanie sa za nezávislosťou, tvrdohlavé hľadanie individuálnej cesty, a vôbec presvečenie o tom, že si vystačíme sami, neprinášajú útechu, iba strach, zatvrdlivosť a smútok.

5. januára Jn 1, 43-51

Odkedy sa Slovo stalo telom medzi nami, hľadá tých, ktorí by ho prijali a mohlo im dať moc stať sa Božími deťmi, to jest narodenými z Boha. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: "Našli sme... Poď a uvidíš!”. On sa išiel stretnúť s Ježišom a uveril. Ako prijímaš služobníkov Slova, keď ti adresujú toto pozvanie? Zakúsil si už moc byť Božím dieťaťom?

4. januára Jn 1, 35-42

Veľmi dôležitú otázku dáva Ježiš dvom učeníkom ešte pred tým, než ich pozve ísť za Ním. Je to príležitosť aj pre nás položiť si ju. Čo hľadáš? Čo hľadáš dnes? Toto evanjelium nám potom nepriamo podsúva aj druhú, nemenej dôležitú otázku, ktorá súvisí s tou prvou: S kým to hľadáš?

3. januára Jn 1, 1-18

„Videli sme slávu, akú má od Otca jednorodený Syn“ tvrdí sv. Ján za celú Cirkev. Čo znamená žiť veci ako syn, ako Božie dieťa? Ježiš Kristus uskutočnil túto vec vo svojom tele. Nerobil to, čo robil preto, že bol mimoriadny, ale preto, že bol Synom Otca, pretože bol vo vzťahu s Otcom. My všetci existujeme z Otcovej prozreteľnosti, a všetci máme objaviť, že pochádzame od Otca a k nemu sa vraciame.