18. septembra Lk 7, 31-35

Naše očakávania sú veľmi, veľmi, veľmi vrtkavé, relatívne. Ani nevieme od čoho závisia, no zvykneme sa ich držať tak, až bývajú obrovskou prekážkou v prijatí Pána a jeho ciest. Tí však, čo prijímajú Božie spôsoby, stretávajú Boha živého, stále "nového" a svedčia o Jeho dobrote ako Jeho deti.

16. septembra Lk 7, 1-10

"Povedz iba slovo..." S obnovenou túžbou prosiť o slovo, ktoré ožaruje fakty nášho života, uzdravuje, kriesi a oslobodzuje, to je kresťanská každodennosť. Náš Pán hľadá takúto vieru vo svojom ľude.

15. septembra Jn 19, 25-27

„Žena, hľa, tvoj syn!“ Predtým než nám Ježiš vo vrcholnom momente svojho života, ako svoj odkaz, ako to posledné a najcennejšie, čo mu zostalo, odovzdáva Máriu za matku, odovzdáva nás svojej matke. Patríme jej, a naša láska k nej je len opätovaním jej vernej lásky k nám.

14. septembra Jn 3, 13-17

"...aby mal v ňom večný život", "...aby mal večný život", "...aby spasil". Znovu a znovu predkladané dôvody Kristovho kríža. Nič iného niet v Božom snažení, len túžba po našom šťastí.

13. septembra Lk 6, 39-42

Spasiteľne sa zhroziť zo svojej slepoty a zároveň sa upokojiť pri pohľade na svojho Božského učiteľa - toto je podstata duchovného života, ako hovorí sv. Bernard. K nej dospieť je milosť, a o tú je možné prosiť.

12. septembra Lk 6, 27-38

Spravodlivosť dokáže z našich vzťahov vytlačiť lásku. Preto máme byť milosrdní ako Otec – dávať lásku bez obmedzení! Lajdákom, nepriateľom, hriešnikom... „Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu?“

11. septembra Lk 6, 20-26

Prečo je podľa Ježiša lepšie byť chudobným, hladným, plačúcim, nanávideným, než bohatým, sýtym, usmiatým a chváleným? Pretože ak sa máme príliš dobre na tomto svete, mimovoľne sa vzdávame večnosti, zapúšťame korene na tomto svete. A to je najhoršia vec, aká sa nám môže stať. Nebojme sa teda tažkostí, vychovávajú pre život vo večnosti.

10. septembra Lk 6, 12-19

V dnešnom evanjeliu dostávame zoznam mien učeníkov, ktorých si Ježiš vyvolil za svojich najbližších. Nikdy by sme o existencii týchto bezvýznamných ľudí zo Zapadákova ani netušili, keby nebolo tohto vyvolenia a keby oni v toto vyvolenie sami neuverili...

9. septembra Lk 6, 6-11

Byť "plní nerozumu", aj to sa dá, keď namiesto človeka a namiesto Božích zámerov, len striehneme na chyby a nedostatky. Takto však život nebudujeme, ale ho ničíme.

5. septembra Lk 5, 1-11

Koľkokrát v živote potrebujeme povedať: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Zostúpenie k tejto pravde však umožňuje počuť aj Ježišovo spásonosné: "Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí". Vskutku, naša krehkosť ožiarená Kristovým milosrdenstvom sa stáva nástrojom na záchranu iných.

4. september Lk 4, 38-44

Ak budeme od Ježiša čakať len zázraky, tak sa môže stať, že nás opustí. To však len preto, aby sme začali chcieť viac, aby sme začali chcieť počúvať Dobrú Zvesť. To totiž potrebuje nadovšetko.

3. septembra Lk 4, 31-37

Poznáš moc Kristovho slova? Existujú totiž slová, ktorá sa v nás počas dňa ozývajú, ale nemajú žiadnu moc. Sú to prázdne myšlienky, plány a predstavy, ktorá sú odrazom našich afektov a začínajú obyčajne takto: chcel by som, to by bolo fajn, keby som mohol... Avšak je aj Kristovo slovo, ktoré keď prichádza je ako meč, pretínajúci všetky tieto prázdne dišputy, ktoré v sebe vedieme.

2. septembra Lk 4, 16-30

Necítiš sa dobre, keď ti niekto pripomenie tvoju niekdajšiu nevieru? Tak sa cítili aj obyvatelia Nazareta, keď im Ježiš tvrdil, že „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti“. Ak prijmeš svoju minulosť, to kým si, a svoj život taký aký je, s väčšou slobodou prijmeš aj to, čo ťa stretáva dnes. A nielen to. Budeš schopný vo svojej prítomnosti spoznať navštívenie Mesiáša.