15. apríl Jn 3, 16-21

„Ľudia milovali tmu viac ako svetlo...“ Ako je to s tebou, miluješ svetlo? Milujeme svetlo, keď vychádzame na svetlo, teda keď odhaľujeme pravdu o zlobe svojich skutkov a prijímame životodarné odpustenie, získané nám Spasiteľom.

14. apríl Jn 3, 7b-15

Áno, biologicky sa znovu nemôžeme narodiť, ale táto túžba po novom začiatku, ktorá je v nás, je ozvenou nášho povolania k novej kvalite života. A o nej hovorí dnes Ježiš. My o tom počúvame, aby sme Ho o to prosili. O novú kvalitu života, ktorú už nie je možné stratiť a ktorá vyviera z nášho vnútra. Ježišov dar Ducha môže neustále obnovovať ten najdôležitejší rozmer našej existencie.

12. apríl Jn 20, 19-31

Evanjelium nám hovorí, čo musel Tomáš urobiť, aby zmŕtvychvstalého Ježiša stretol – musel sa vrátiť do spoločenstva a o osem dní neskôr, čiže v nedeľu, byť zase s ostatnými. Zmŕtvychvstanie prináša víťazstvo nad naším individualizmom. Je to naozaj úžasná moc, ktorá nám je dávaná! Prejavuje sa tiež schopnosťou odpúšťať hriechy. Komu ich odpúšťaš ty? A komu ich zadržiavaš?

11. apríl Mk 16, 9-15

Úryvok z konca Markovho evanjelia je plný konštatovaní o neviere učeníkov vo zvesť o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Ježiš kritizuje ich nevieru, no v tej istej chvíli ich posiela do celého sveta ohlasovať evanjelium všetkému stvoreniu. A my vieme, ako to pokračovalo. Paradoxne, ani naša slabá viera nie je prekážkou pre naše povolanie.

10. apríl Jn 21, 1-14

Fotografia výsledku našich snáh: prázdne siete a prázdne ruky – nemáme nič, čo by nás sýtilo, ani čo by sme mohli ponúknuť druhým. Koľkokrát sme to už zažili – a koľkokrát to ešte budeme musieť prežiť, aby sme pochopili, že s Ježišom je aj to najhoršie miesto miestom plným rýb! Preto počúvajme, čo hovorí, aby nám srdce uzdravilo Jeho prichádzajúce slovo a nasmerovalo naše túžby, myseľ a vôľu k Božím zámerom.

8. apríl Lk 24, 13-35

Je to ohromná správa dnešného evanjelia: keď sa im otvorili oči a spoznali Ho, On im zmizol. Hovorí nám to čosi zásadné o našej viere. Že naša viera je neustále takouto dynamikou: keď sa ti otvárajú oči, On mizne. Vidíme stále o niečo lepšie, ale nie je nám dané vlastniť to, čo vidíme. Sme takto pozvaní ísť znovu o čosi ďalej. Máme tu totiž do činenia s tajomstvami, ktoré nás nekonečne presahujú.

7. apríl Jn 20, 11-18

Mária Magdaléna prišla za Ježišom ešte v noci - a predsa sa ukázalo, že táto noc je začiatkom úplne nového Dňa. Aj my sme pozvaní prichádzať k Ježišovi počas „noci“, to jest uprostred situácií, keď nevidíme nádej ani východisko. S Ježišom sa takéto situácie stávajú začiatkom niečoho úplne nového. Pán pozná kľúč od tvojho srdca. Márii Magdaléne stačilo, že ju oslovil po mene, a ona spoznala Jeho milovaný hlas. Každý, kto chce nájsť Pána, musí vyraziť na cestu a hľadať Ho ako ona.

6. apríl Mt 28, 8-15

Pravda a lož sa šíria súčasne. Zo srdca vychádza to, čo je v jeho vnútri: život alebo smrť, dar alebo korisť, milosť alebo peniaz, bratia alebo „svätý pokoj“… Dnešným dňom predlžujeme veľkonočné slávenie v našich rodinách. Celý tento týždeň Cirkev prežíva ako jednu veľkú slávnosť, naplnenú radosťou z Veľkej noci. Zároveň sa budeme musieť vrátiť do práce a k svojim povinnostiam, kde sa nevyhneme stretu s tým, kto nám chce vziať našu radosť. Preto sa ju učme chrániť pred spochybňovaním a malomyseľnosťou. Napĺňajme svoje srdce radosťou: Kristus vstal z mŕtvych – a je živý, aby mohol konať v našom živote!

5. apríl Mt 28, 1-10

Nahol si sa do hrobu v tomto čase pôstu? Dobre, tak teraz vstúp aj dnu, aby si uvidel a uveril, že Ježiš už nie je vo Svojom hrobe a smrť nie je posledným slovom nad tvojím životom ani nad tvojím hriechom. Vstaň teda k novému životu, ktorý vyplýva z Ježišovho zmŕtvychvstania!

3. apríl Jn 18, 1-19, 42

Na pozadí nášho príbehu s Bohom stojí záhrada – miesto, kde si človek užíva dary Prozreteľnosti. Najprv tá edenská, v ktorej sme dostali dar existencie, lásky a dôvery, no zároveň tam došlo k tragédii zaslepenia, zrady a vyhnania. Preto sa aj naše vykúpenie završuje v záhrade – tam Kristus berie na seba výkupné utrpenie. V záhrade bol aj Ježišov hrob, aby záhrada nášho života mohla znovu zakvitnúť. A po vzkriesení sa nám On sám dáva spoznať ako Záhradník…

2. apríl Jn 13, 1-15

Chápete, čo som vám urobil? Asi veľmi nie, ale budeme nad tým dnes rozjímať počas liturgie. Umývať niekomu nohy znamená predovšetkým dívať sa naňho zdola, z pozície služobníka. Takto k nám pristupuje náš Boh. Vždy! Nikdy ináč! Kristus chcel, aby si to jeho učeníci dobre zapamätali. Nech nám Duch Svätý osvieti srdcia, aby sme si túto pravdu osvojili o čosi viac.

1. apríl Mt 26, 14-25

„Som to azda ja, Pane?“ Táto otázka učeníkov vo večeradle by nás mala sprevádzať. Nielen v týchto dňoch Veľkého týždňa, ale vždy, keď prostredníctvom Eucharistie vstu pujeme do intimity so svojím Učiteľom, „tichým Baránkom, vedeným na zabitie“. Ide tu o spásonosnú bázeň, nie o strach či nedôveru.

31. marec Jn 13, 21-33. 36-38

Dve zrady a predsa – každá s iným koncom. Rozdiel je v schopnosti prijať dar odpustenia. V pokore. Pros dnes o tento dar, aby si dokázal prijať Božiu milosť aj vtedy, keď ťa usvedčí tvoja vlastná nevera.