22. novembra Lk 19, 45-48

Lotrovský pelech to je miesto, kde sa zlodeji cítia neohrozene, lebo si môžu pohodlne hovieť a spriadať zbojnícke plány. Takým miestom sa môže stať aj naše vnútro, hoci bolo stvorené ako Boží dom. Ako to je teda so mnou? Je moje srdce pelechom lotrov, alebo miestom modlitby – miestom obrátenia a úprimnosti, ktoré nepraje lotrovským zámerom?

21. novembra Lk 19, 41-44

A ty ako, spoznal si, čo ti prináša pokoj? Započúvaj sa dnes do Ježišovho povzdychu nad Jeho milovaným mestom, ktoré predstavuje naše spoločenstvá a každého z nás.

20. novembra Lk 19, 11-28

Božia prozreteľnosť nám nadelila do správy dary odlišne. Dostal ich však každý a všetky majú schopnosť získať ďalšie, ak sa dajú do obehu. Preto nepozeraj na to, čo ti chýba, ale na to, čo si dostal a čo všetko ti to umožňuje.

19. novembra Lk 19, 1-10

Prijatie Ježiša všetko mení: zo zlodeja sa stáva štedrý dobrodinec chudobných a ukrivdených. Treba však zachytiť Ježišovu túžbu: Dnes musím zostať v tvojom dome! Z toho vyplýva otázka, ktorú by sme si dnes mohli položiť: Zaujímajú ma Ježišove túžby, ktoré má voči mne?

18. novembra Lk 18, 35-43

"Ježiš Nazaretský ide tadiaľto" - toto je podstata ohlasovania Cirkvi. Aj ty môžeš zachytiť túto pravdu a podľa nej orientovať svoje skutky. Existujú však aj silné hlasy, ktoré chcú pretrhnúť tento spásonosný proces. Nech ťa teda tieto sily nezastavia, ale naopak, nech ešte posilnia tvoju odhodlanosť videť, uzdravený Spasiteľom.

17. novembra Mk 13, 24-32

Túto nedeľu sa pozeráme na nebo a na koniec čias. Ale skúsenosť týchto vecí máme už v tomto živote vo chvíľach zmien, utrpenia či očisty. Vo všetkých tých situáciách, ktoré všetko relativizujú a zároveň nás vystreľujú k tomu, čo je absolútne, čo má cenu a čo je najdôležitešie v našom živote.

16. novembra Lk 18, 1-8

Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?...

15. novembra Lk 17, 26-37

"Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho." Zachániť si život... Mohli by sme tiež povedať - zaistiť si, zastabilizovať, zafixovať. Človek, ktorý sa o to snaží, stráca schopnosť spoznať Boha vo faktoch, v udalostiach svojho života, zvlášť tých, ktorými nás Boh hľadá a chce nás posunúť ďalej. Vtedy fixujeme svoj život ešte viac, a bránime, čokoľvek z neho zostalo. Osudom takého človeka je koniec, nie nový život v Kristovi.

14. novembra Lk 17, 20-25

Na otázku o kedy, Ježiš odpovedá poukazujúc na problém so spozorovaním Božieho kráľovstva. Lebo spozorovať ho je našou skutočnou výzvou. Aj keby sme vedeli kedy, i tak nám to nepomôže, ak nám chýbajú oči schopné vidieť ho v tom, čo sa deje. Tak ako ho buď vidíme, alebo nevidíme teraz - ono je už totiž medzi nami.

12. novembra Lk 17, 7-10

Čo čakáš za svoje dobré skutky a svoju službu? Prv ako čokoľvek, aspoň v tomto živote, je tou odmenou objaviť radosť zo zmysluplnosti a z účasti na spoločenstve Božích služobníkov. Môže byť niečo viac?

11. novembra Lk 17, 1-6

"Dávajte si pozor!" Hovorí Ježiš prísne v dnešnom úryvku evanjelia. Na čo si máme dávať pozor? Aby sme ako kresťania nedali pohoršenie slabým vo viere, že nebudeme pripravení odpustiť druhému vždy, keď nás o to poprosí. Odpúšťanie je totiž neklamným plodom viery. Tak ako neodpúšťanie jej nedostatkom.

10. novembra Mk 12, 38-44

Z čoho dávaš Bohu ty, keď prichádzaš do chrámu, alebo jednoducho keď sa kdesi modlíš? Niečo zo svojho nadbytku, alebo niečo zo svojho živobytia, čiže z toho čím v podstate žiješ, z toho, na čom sa aktuálne láme tvoj život?

9. novembra Jn 2, 13-22

Nerobte tržnicu z domu môjho Otca! O čom je reč? O našich kostoloch? Možno aj o nich, ale predovšetkým o tých domoch, ktorými sme my, naše telá. Tie sú určené byť miestom modlitby a bohoslužby. No častokrát sú miestom chaosu a modloslužby...