25. októbra Lk 13, 10-17

To, čo sa udialo so ženou z dnešného evanjelia, sa má uskutočniť aj s nami - máme sa konečne vzpriamiť a oslavovať Boha. Čo to znamená? Znamená to, prestať stále niečo vyžadovať od seba a od iných, prijať sa akí sme, a teda spoľahnúť sa na Ježiša. Ale pritom oslavuj Boha, za všetko. Aj za ťažkosti, choroby, a zložité situácie, aj za samotu. On toto všetko premení na miesto Božieho oslávenia.

24. októbra Mk 10, 46b-52

Bartimej nebol iba žobrákom, bol aj slepcom. Jeho skúsenosť nás učí, že opravdivú modlitbu sprevádza prebývanie v samote a tme vlastného srdca. Kto dokáže vydržať v tejto samote a tme svojho srdca, ten tiež nájde silu volať dostatočne silno a dlho smerom k Ježišovi, čo je vec veľmi účinná... 

23. októbra Lk 13, 1-9

V dnešnom evanjeliu nás Ježiš upozorňuje na nebezpečnú ilúziu, ktorej radi podliehame a to jest, že nie sme na tom až tak zle, keďže náš život zatiaľ nepreťalo nijaké nešťastie. To, že sme tu je znakom inej skutočnosti: toho, že Pán má s nami zmilovanie a stará sa o nás, dávajúc nám milosti. Ako teda prijímaš milosti, ktorými ťa Pán zúrodňuje? Vidíš ich vôbec vo svojim živote?

22. októbra Lk 12, 54-59

Dostávajú sa k nám dnes Ježišové kritické slová za to, že nevieme posúdiť, čo je spravodlivé. O čo teda ide? O chápanie prítomného času, ako príležitosti na veľkodušnosť a na zmierenie s protivníkmi. Začnime čítať realitu, v ktorej žijeme, vo svetle tejto príležitosti.

21. októbra Lk 12, 49-53

Nepohoršovať sa a ani nečudovať, že hoci sa usilujem o pokoj, prichádza rozdelenie - to je kresťanský postoj voči týmto badateľným javom. Naopak, denne sa priúčajme Ježišovmu pohľadu na to, čo sa deje okolo nás.

20. októbra Lk 12, 39-48

Dnes sa nám opäť pripomína blahoslavenstvo o tých, ktorí bdejú, aby prijali Pána, keď prichádza. A dodáva sa, že z tohto postoja pochádza okrem blaha aj vernosť, múdrosť a schopnosť niesť zodpovednosť.

17. októbra Mk 10, 35-45

"Čo chcete, aby som vám urobil?" Čo ty chceš, aby ti Boh urobil? Je potrebné si to objasniť, keď sa vydávaš na cestu nasledovania. Do jeho slávy sa totiž vstupuje tak, že pijeme kalich Kristovho utrpenia a sme ponorení do vôd Jeho krstu... Toto ti Ježiš ponúka. Čo teda chceš, aby Boh s tebou urobil?

15. októbra Lk 12, 1-7

Nevyznaný hriech nás vnútorne rujnuje. Preto neukrývaj v sebe svoju nezrelosť či nejaké zlo. Čím viac ho ukrývaš, tým viac ťa ničí. Vyznávaj to horlivo tomu, ktorý má moc vrátiť ťa pravde a obnoviť tvoju dôstojnosť.

14. októbra Lk 11, 47-54

Všetkým, ktorí dostali klúč poznania - náuku spasiteľného kríža, hrozí, že si ho privlastnia. Dostali sme ho však pre službu. Opravdivý kľúč poznania sa má používať, je umením milovať.

13. októbra Lk 11, 42-46

"Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš..." Ak sa stretávame s tvrdeniami, ktoré nás urážajú, najdôležitejšia otázka je, či sú pravdivé, alebo nie. Pretože ak sú pravdivé, tak sú pravdivé; a ak nie sú pravdivé, tak jednoducho pravdivé nie sú. To je najdôležitejšie a nie kategória: ubližuje mi to, alebo nie, zraňuje ma to, alebo nezraňuje. Ak to nie je pravda, možeš pokojne ísť ďalej a slobodne konať dobro.

12. októbra Lk 11, 37-41

Dnes sa máme prizrieť čistote nášho vnútra, nášho srdca, či úmyslov. Máme "rozdať na almužnu", čiže úprimnosťou sa zbaviť akékoľvek svojej dvojtvárnosti, falošnosti, a zamerania na zovňajšok.

11. októbra Lk 11, 29-32

Počúvanie Božieho slova je príležitosťou k obráteniu. Vždy. Preto dnes počujeme Ježiša, ktorý hovorí o tom, že nás odsudzujú tí, čo nemali možnosť počuť toto slovo tak ako my, a predsa nachádzali múdrosť a konali pokánie. Potrebujeme nanovo objavovať veľkosť daru Božieho slova, ktoré tu nie je len tak, ale je opravdivou silou schopnou premieňať náš život.

10. októbra Mk 10, 17-30

Aj ty si "všetko zachovával od svojej mladosti" a predsa necítiš, žeby si bol obsiahol večný život? No, asi "ešte jedno ti chýba": skúsenosť dôvery a úplnej odovzdanosti, ktorú si Boh voči sebe nárokuje ako všemohúci autor nášho života a láska sama. Rozhodneš sa zostať v smútku, či budeš mať odvahu vrhnúť sa do slobody?