13. apríla Jn 6, 35-40

Úžasne silné slovo! Ježiš nám odhaľuje tajomné pravdy Otcovej vôle a svojho poslania. Všetky sú preniknuté nesmiernou láskou Otca ku každému človeku a nesmiernou ochotou Božieho Syna stať sa pre nás chlebom - každodenným pokrmom prinášajúm do nášho vnútra večný život.

12. apríla Jn 6, 30-35

Na túžby človeka Kristus odpovedá darom seba: “kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať”. Ľudia v tom vidia skôr metaforu ako reálny návrh zo strany Boha. Na vlastnú škodu.

11. apríla Jn 6, 22-29

Na otázku zo zástupu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Častokrát si predstavujeme, že Boh chce od nás toľko, až sa v tom strácame. Premysli dnes vážne, čo od teba Boh chce. Možno objavíš pre seba pravdu, že chce predovšetkým dávať.

10. apríla Jn 21, 1-19

My všetci žijeme v dobe po Veľkej Noci: Ježiš už bol vstal z mŕtvych a ukázal sa nám, no my ho znovu strácame, zabúdame na neho, zabúdame, kým On je, a utiekame sa k našim riešeniam, vraciame sa k našim starým spôsobom obživy. On však prichádza znovu, ako neznámy, ktorý nám hovorí veci, na prvé počutie nezmyselné, no v skutočnosti je to On, náš Pán.

8. apríla Jn 6, 1-15

"Odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov". V tomto zázraku dostávame predobraz skúsenosti, ku ktorej sme povolaní v Cirkvi, keď sa nechávame sýtiť Ježišovými darmi. Odrobiny z toho, čím sme kŕmení v spoločenstve ako chlebom, sa stávajú potravou pre mnohých...

9. apríla Jn 6, 16-21

Obdobia existenciálnej tmy a silného vetra zmietajúceho nás na všetky strany asi patria k ľudskej prirodzenosti. Ježiš k nám prichádza v takýchto chvíľach. Ak ho prijmame, vďaka nemu sa hneď všetko mení: "Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili."

8. apríla Jn 6, 16-21

Obdobia existenciálnej tmy a silného vetra zmietajúceho nás na všetky strany asi patria k ľudskej prirodzenosti. Ježiš k nám prichádza v takýchto chvíľach. Ak ho prijmame, vďaka nemu sa hneď všetko mení: "Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili."

8. apríla Jn 6, 1-15

"Odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov". V tomto zázraku dostávame predobraz skúsenosti, ku ktorej sme povolaní v Cirkvi, keď sa nechávame sýtiť Ježišovými darmi. Odrobiny z toho, čím sme kŕmení v spoločenstve ako chlebom, sa stávajú potravou pre mnohých...

7. apríla Jn 3, 31-36

Brať len časť liekov, ktoré nám predpísal lekár, by bolo čudáctvom a hlúposťou. Aj Ježišovi, nie je možné veriť len sčasti. Naša polovičatosť je príčinou, že Ježišove šlová neprinášajú v nás svoj účinok. Totiž: "Kto verí v Syna, má (!) večný život".

6. apríla Jn 3, 16-21

"A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé." Takí sme boli, preto nás Kristus vyslobodil pre nový život. Ale ako je to dnes s tvojim srdcom? Miluješ svetlo?

5. apríla Jn 3, 7b-15

Znovu sa narodiť máme tu na zemi. Je na to čas len do našej smrti. Preto Ježiš tomu venuje toľko pozornosti. O nebi nechce vôbec hovoriť, lebo najdôležitejšie je toto, pre nás dosiahnuteľné, nové narodenie - plod Veľkej Noci. Nemá ono veľa spoločného s telom, je to narodenie z Ducha!

4. apríla Lk 1, 26-38

„Hľa, som služobnica Pána“ - vyznanie Márie usporadúva našu hierarchiu hodnôt a obnovuje večné povolanie k podriadenej závislosti na Bohu. Prostredníctvom tejto "závislosti" Pán Boh koná veľké diela v nás a okolo nás.

3. apríla Jn 20, 19-31

Tomáš, tak ako ty, nemal skúsenosť so zmrvychvstalým Ježišom ako ostatní; kdesi sa stratil. Evanjelium nám hovorí, čo musel urobiť, aby zmrtvychvstalého Ježiša stretol - musel sa vrátiť do spoločenstva a o sem dní neskôr, čiže v nedeľu, byť zase s ostatnými. Zmŕtvychvstanie prináša víťazstvo nad našim individualizmom.