20. septembra Mk 9, 30-37

Boh sa stotožňuje s dieťaťom, ktoré potrebuje prijatie. V dnešnom evanjeliu je tiež reč o službe, lebo služba je vyjadrením prijatia. Dnešný svet toto chápe ako slabosť, pohŕda postojom služby, deťmi a inými malými ľuďmi. Svet zošalel. Vnútri to však cíti každý: opravdivou veľkosťou je slúžiť a chrániť slabých.

19. septembra Lk 8, 4-15

Zdá sa, že náležitým spôsobom prijať Božie slovo môžu len šľachetní, dobrí a vytrvalí ľudia. Milosť Božia je tu, ponúka sa a hľadá v ľuďoch takúto kvalitu. Ako je to s tebou? To podobenstvo je ako zrkadlo, v ktorom môžeme uvidieť ako je to vlastne s nami.

18. septembra Lk 8, 1-3

Ježiš od začiatku tvoril okolo seba spoločenstvo mužov a žien s rôznymi úlohami - Cirkev. Cirkev teda máme na to, aby nám umožnila v spoločenstve s inými nasledovať Ježiša.

17. septembra Lk 9,23-26

Náš Otec sv. František z Assisi, ktorého stigmatizáciu dnes slávime, mal hlboko v srdci pravdu Ježišovho povzdychu: "čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!" Preto nastúpil na strmú cestu nasledovania, z vrchola ktorej - úplneho spodobnenia sa s Učiteľom, pozýva aj nás, aby sme išli za Kristom a našli život.

16. septembra Lk 7, 31-35

Naše očakávanie sú veľmi, veľmi, veľmi vrtkavé, relatívne. Ani nevieme od čoho závisia, no zvykneme sa ich držať tak, až bývajú obrovskou prekážkou v prijatí Pána a jeho ciest. Tí však, čo prijímajú Božie spôsoby, stretávajú Boha živého, stále "nového" a svedčia o Jeho dobrote ako Jeho deti.

15. septembra Jn 19, 25-27

Opravdivý súcit je náročným umením. Mária, ktorá „stála pri Ježišovom kríži” spolu s ostatnými nábožnými ženami, ktoré vytrvali v hodine skúšky, nás ho učí.

14. septembra Jn 3, 13-17

V biblickom jazyku "jednorodený" znamená to isté, čo "všetko". Milujúci Otec totiž vníma život jednorodeného syna viac ako svoj. Boh teda platí za našu spásu najvyššiu možnú cenu. Prečo? Veď to. Porozmýšľaj dnes o tom...

13. septembra Mk 8, 27-35

Nehovorme Pánu Bohu čo je pre nás alebo pre neho lepšie. Každý takýto návrh, ktorý v sebe počujeme, pochádza od Nepriateľa. Veriť v Boha znamená odpovedať Áno, s pokojom a s radosťou, na všetky veci, ktoré On stavia na našej životnej ceste. 

12. septembra Lk 1, 39-47

"Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán!" Alžbeta vedela, čo hovorí, jej blahoslavenstvo nebolo nábožným povzdychom, veď na svojom mužovi videla, čo prináša spochybnenie Pánových slov. Aj my sa učíme veriť. Príjmime Alžbetine slová a vstúpme do radosti tých, ktorí prijímajú Pánové Slovo s vierou.

11. septembra Lk 6, 39-42

Celý náš život je škola a jediným Učiteľom je Ježiš Kristus. Všetci ostatní sme len menej alebo viac pokročilými učeníkmi. Asi by sme preto mali venovať o niečo menej pozornosti tomu, ako by to v tomto svete malo byť, a o trochu viac nášmu vzťahu s ním. Priviesť druhého človeka ku Kristovi je najväčší dar akého sme schopní.

10. septembra Lk 6, 27-38

Ježiš nás dnes volá k čistej, nezištnej láske. Kto z nás by nechcel byť milovaný takou láskou? Ten, čo sa takto naučí milovať, vráti sa mu to ako bumerang: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."

9. septembra Lk 6, 20-26

Prečo je podľa Ježiša lepšie byť chudobným, hladným, plačúcim, nanávideným, než bohatým, sýtym, usmiatým a chváleným? Pretože ak sa máme príliš dobre na tomto svete, mimovoľne sa vzdávame večnosti, zapúšťame korene na tomto svete. A to je najhoršia vec, aká sa nám môže stať. Nebojme sa teda tažkostí, vychovávajú pre život vo večnosti.

8. septembra Mt 1, 1-16. 18-23

Mária neprišla odnikiaľ. Toto nám pripomína dnešný sviatok a dnešné evanjelium. Dobro v našom živote sa tiež nevzalo odnikiaľ. Je plodom dejín, ktoré nie sú vždy len pekné a láskavé, podobne ako aj v Ježišovom rodokmeni neboli vždy len svätci. Ale bol tam vždy Boh, ktorý vie dokonca aj zo zla a hriechu vyviesť dobro.