27. júna Lk 15, 3-7

Kristovo srdce bije pre nás – najmä pre stratených hriešnikov. A preto aj srdce Kristových učeníkov, ktorí zakúsili, aká je Božia láska, už nepočúva vo svojom vnútri hlas hriechu a odsúdenia, ale nachádza tam hlavne slová odpustenia, milosrdenstva a trpezlivosti. To ich potom vedie aj k tomu, že svojho brata či sestru hľadajú, berú na svoje plecia a úprimne sa radujú, keď sa tento stratený brat či sestra nájdu v pokání.

26. júna Mt 7, 21-29

Koľkokrát si už staval „dom na piesku“! Ambície, peniaze, prestíž, farizejská nábožnosť! Všetko to padlo, ak si zabudol na Ježiša. Čuduješ sa ešte?

25. júna Mt 7, 15-20

Čo je to za ovocie, podľa ktorého môžeme spoznať proroka? Veľká farnosť, množstvo lajkov, predaných knižiek? Nie, ide o ovocie, ktorého pôvodcom je Duch Svätý: pokoj, láskavosť, trpezlivosť, miernosť, čistota, čiže sebakontrola, atď. Ako hovorí sv. Pavol, sú to tí, čo križujú svoje telo s jeho žiadosťami. Križujú, čiže usmrcujú! Tí majú jednotu s inými aj v samote, ohlasujú aj mlčaním, sú oslávení aj v ponížení...

24. júna Lk 1, 57-66. 80

„Nie, bude sa volať Ján.“ Existujú ľudské plány, zásady a očakávania. Ale sú ešte aj Božie plány, zásady a očakávania. Vernosť voči tým Božím, vyvoláva síce u ľudí počudovanie, ale rozväzuje ústa i jazyk pre velebu Pána.

23. júna Mt 7, 1-5

Ježiš nás dnes pozýva k novému, nepokryteckému pohľadu na ľudí okolo nás: nesúďte! Ale odkiaľ vziať silu na takýto postoj? Najprv potrebuješ uvidieť, ako sa na teba pozerá On sám. Čiže: akou mierou ti meria Pán? Ako ťa súdi? Pozri sa na kríž, na Jeho roztiahnuté ramená, na dlane prebodnuté klincami...

21. júna Mt 6, 24-34

"Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania..." Po čom sa zháňaš a pre čo si ustarostený ty? To je dôležitá otázka na dnes. Sú to Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, čo Pán Ježiš ukazuje ako každodennú ašpiráciu pre svojich učeníkov. Pozri sa dnes do svojho srdca, na svoje túžby či starosti, a prehodnoť svoje priority. 

20. júna Mt 6, 19-23

Kam smeruje tvoja túžba, tam smeruje aj tvoje srdce. Ježiš hovorí o poklade, ktorý neurčuje len to, čo máme, ale kým sa stávame. Ak investujeme do vecí pominuteľných, unaví nás ich strata. Ale ak sa učíme vidieť život Božím pohľadom, naše vnútro sa rozjasňuje. Svetlo nie je mimo nás – je v čistote nášho oka, teda v spôsobe, akým sa pozeráme na seba, druhých, svet.

19. júna Lk 9, 11b-17

Aj my, ako učeníci, často cítime, že máme málo – málo síl, času, slov. A predsa Ježiš nežiada od nás zázrak, ale iba to „málo“, čo by sme vložili do Jeho rúk. Dnešné evanjelium nás teda pozýva vo chvíľach, keď zažívame neprimeranosť našich možností k potrebám, objaviť dôveru: že Boh vie rozmnožiť to, čo z lásky darujeme. Nejde o množstvo, ale o odovzdanosť.

18. júna Mt 6, 1-6. 16-18

Máš pre seba ukryté miesto, "svoju izbu", kam sa môžeš v každom momente utiahnuť a byť s Pánom? Kde Ho môžeš nachádzať a kde ho môžeš prosiť, otvárať mu srdce? Kam sa môžeš vrátiť po každej udalosti, ktorá bolí alebo spôsobuje starosti či úzkosť, aby si ju odovzdal Pánovi? Máš tento vnútorný život, alebo máš vnútri prázdno a žiješ len navonok, pre emócie či vášne? Nemať takéto miesto totiž znamená v konečnom dôsledku žiť "mimo", len z dojmov, bez hlbokého stretnutia so zmyslom svojho života.

17. júna Mt 5, 43-48

"Nerobia to aj pohania?" Čo je zvláštnosťou kresťanov? Milovať svojich nepriateľov a prenasledovateľov. Kto je teda tvojim nepriateľom a prenasledovateľom konkrétne dnes? To je dôležitá otázka, pretože práve tadiaľ vedie cesta k tomu, aby si mohol byť synom Otca, ktorý je na nebesiach.

16. júna Mt 5, 38-42

Ak sa riadime len spravodlivosťou, svet sa nemení. Premena prichádza, keď vstúpime do priestoru nezaslúženého dobra. Nevrátiť úder nie je slabosť, ale odvaha človeka, ktorý nepotrebuje brániť svoje ego. Ísť druhú míľu, dať aj plášť – to sú znaky slobody človeka, ktorý vie, že jeho hodnota je v Božom pohľade, nie v majetku či reputácii. Tento Ježišov postoj nás osloví najmä vtedy, keď si uvedomíme, ako často sme reagovali zranením na zranenie – a že vždy môžeme začať inak.

15. júna Jn 16, 12-15

Potrebujeme vidieť pravdu o sebe, aby sme mohli pochopiť, aká je Kristova odpoveď na ňu. Preto hovorí, že by sme ju naraz nezniesli. Preto túto pravdu potrebujeme objavovať postupne, po kúskoch. Autentická Božia láska pôsobí cez trpezlivosť a slobodu — Božia trpezlivosť láskavo sprevádza našu slobodu, kráčajúc v rytme jej krokov. Duch Svätý je trpezlivý, kráča s nami pomaly, aby nás pripravil na poznanie celej pravdy a na vstup do neba.

14. júna Mt 5, 33-37

V dnešnej stati Ježišovi nejde len o príkaz „neprísahať“, ale o výzvu, aby naše slová samy osebe boli spoľahlivé, čestné a transparentné. Človek, ktorý musí potvrdzovať svoje slová prísahou, nepriamo priznáva, že jeho bežné slová nemajú váhu. Ježiš nás pozýva k životu, v ktorom „áno“ znamená „áno“ a „nie“ znamená „nie“. To si vyžaduje vnútornú jednotu, odvahu stáť si za pravdou a pokoru priznať hranice. V tomto postoji sa rodí skutočná sloboda človeka pred Bohom aj pred ľuďmi.