Bratislava: Pašiové kázne

Podrobnosti

Uverejnené: 26. február 2012

Prečítané: 4736x

Prvú pôstnu pašiovú kázeň si pripravil br. Róbert a zameraná bola na začiatok udalostí Kristovho umučenia – poslednú večeru a Judášovu zradu.

Rím: Výstava o sv. Kláre

Podrobnosti

Uverejnené: 26. február 2012

Prečítané: 3071x

Taliansko (25. feb. 2012, RV) – „Návrat do Porciunkuly“ je názov výstavy približujúcej sv. Kláru z Assisi ako ikonu jej vlastnej charizmy.

Výstava bude otvorená v Pápežskej bazilike Panny Márie anjelskej v Assisi pri príležitosti 800. výročia zasvätenia sa sv. Kláry, populárnej svätice, ktorá zanechala výrazné stopy v kultúre, spiritualite a umení a ktorej charizmu žijú tisíce zasvätených žien aj dnes. Výstava predstaví umelecké diela z kláštorov klarisiek, františkánskych kláštorov a z archívu Múzea Porciunkula. Primárne si však kladie za cieľ priblíženie veľkosti svätice, jej prorockej vízie, a to prostredníctvom grafických reprodukcií antických miniatúr, starovekých životopisov, ale aj vyjadrení pápeža Benedikta XVI. či blahoslaveného Jána Pavla II. na adresu sv. Kláry z Assisi.

Výstava bude inaugurovaná už túto nedeľu 26. februára a verejnosti bude prístupná do 11. augusta, sviatku sv. Kláry. –jk-

Pápež Benedikt XVI. o pôste

Podrobnosti

Uverejnené: 24. február 2012

Prečítané: 3437x

Vatikán, 22. februára (RV) – Za účasti tisícov pútnikov z celého sveta sa v Aule Pavla VI. konala Generálna audiencia Benedikta XVI. Svätý Otec sa v katechéze, ktorú prinášame v plnom znení, zameral na štyridsať dní pôstneho obdobia.

Drahí bratia a sestry,

v tejto katechéze by som sa chcel v krátkosti zamerať na pôstne obdobie, ktoré začína práve dnes – liturgiou Popolcovej stredy. Je to čas štyridsiatich dní, ktorý smeruje k Veľkonočnému Trojdniu, k spomienke na Pánovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie, teda k srdcu tajomstva našej spásy. V prvých storočiach existencie Cirkvi bol tento čas obdobím, v ktorom tí, čo počuli a prijali Kristovo hlásanie, začínali krok za krokom svoju púť viery a obrátenia, aby neskôr mohli prijať sviatosť krstu. Bolo to priblíženie sa k živému Bohu a uvedenie do viery, ktoré sa uskutočňovalo postupne, prostredníctvom vnútornej premeny katechumenov, teda tých, čo túžili stať sa kresťanmi a byť tak začlenení do Krista a do Cirkvi.

Následne potom boli aj kajúcnici a všetci veriaci pozvaní, aby sa zapojili do tohto obdobia duchovnej obnovy, aby svoj život lepšie pripodobnili životu Kristovmu. Zapojenie sa celej komunity do rozličných častí pôstneho putovania zdôrazňuje jeden dôležitý rozmer kresťanskej spirituality: že vykúpenie je vďaka Kristovej smrti a jeho vzkrieseniu dostupné pre všetkých, nielen pre niektorých. A tak tí, čo sa zúčastňovali na príprave pre prijatie krstu ako katechumeni ako aj tí, čo sa vzdialili od Boha a od spoločenstva veriacich a túžili po zmierení, ale aj tí, čo žili svoju vieru v plnom spoločenstve s Cirkvou, všetci spoločne vedeli, že čas, ktorý predchádza Veľkej noci, je časom metanoie, čiže vnútornej premeny a pokánia; je to čas, ktorý náš ľudský život a naše dejiny stavia do perspektívy obrátenia, ktoré začína práve teraz, aby sme sa potom, na konci vekov, mohli stretnúť s Pánom.

Cirkev nazýva obdobie, do ktorého sme dnes vstúpili, slovom, ktoré sa pre liturgiu stalo priam typickým – „Quadragesima“ je teda čas štyridsiatich dní (po taliansky sa pôst povie Quaresima - pozn. prekl.) a tento jasný odkaz na Sväté písmo nás uvádza do veľmi konkrétneho duchovného kontextu. Štyridsiatka je symbolické číslo, ktoré sa v Starom i Novom zákone používa na označenie výnimočných okamihov skúsenosti viery Božieho ľudu. Je to číslo, ktoré vyjadruje čas očakávania, očisťovania, návratu Pána, uvedomenia si toho, že Boh je verný svojim sľubom. Toto číslo nepredstavuje presný chronologický údaj, vytvorený súčtom dní. Je to skôr označenie trpezlivého očakávania, dlhej skúšky – čas dostatočný na to, aby človek uvidel Božie diela – čas, v ktorom je potrebné vykročiť a prijať zodpovednosť bez ďalších odkladov. Je to čas zrelých rozhodnutí.

Číslo štyridsať sa nachádza už v príbehu o Noemovi. Tento spravodlivý muž kvôli potope strávil štyridsať dní a štyridsať nocí v arche, spolu so svojou rodinou a so zvieratami, ktoré mu Boh prikázal vziať so sebou. Následne ďalších štyridsať dní po potope musel čakať na to, aby mohol pristáť s archou, ktorá bola zachránená od zničenia (Gn 7,4.12; 8,6). Potom, v nasledujúcom období, Mojžiš zasa zostal na hore Sinaj v prítomnosti Pána štyridsať dní a štyridsať nocí, aby prijal Boží zákon. V tomto čase sa postil (Ex 24, 18). Štyridsať rokov putoval židovský národ z Egypta do zasľúbenej zeme: bol to príhodný čas na zakúsenie Božej vernosti. „A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti... Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla, a je to štyridsať rokov“ hovorí Mojžiš v knihe Deuteronómium na konci týchto štyridsiatich rokov putovania (Dt 8, 2.4). Rokov pokoja, ktoré Izrael zažíva pod vedením Sudcov, je tiež štyridsať (Sud 3, 11.30) - avšak po skončení tohto času sa už začína obdobie zabúdania na Božie dary a návrat k hriechu.

Prorokovi Eliášovi trvalo štyridsať dní, kým vyšiel na vrch Horeb, kde sa stretol s Bohom (1Kr 19, 8). Štyridsať dní obyvatelia Ninive robili pokánie, aby dosiahli Božie odpustenie (porov. Gn 3, 4). Štyridsať bolo rokov, počas ktorých vládol Šaul (Sk 13,21), Dávid (porov. 2 Sam 5,4-5) a Šalamún (porov. 1 Kr 11,41) – prví traja králi Izreala. Aj žalmy sa zamýšľajú na biblickým zmyslom štyridsiatich dní – ako napríklad Žalm 95, z ktorého sme práve počuli úryvok: „Čujte dnes jeho hlas! Nezatvrdzujte svoje srdcia. Ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli. Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; tí veru moje cesty neznajú.“ (v. 7c-10).

V Novom zákone Ježiš – predtým, než začne verejný život – odchádza do púšte na štyridsať dní a tam neje ani nepije (porov. Mt 4,2): živí sa Božím slovom, a používa ho aj ako zbraň proti diablovi. Ježišove pokušenia pripomínajú tie, ktoré zažil židovský národ na púšti, no nevedel nad nimi zvíťaziť. Štyridsať bolo dní, počas ktorých vzkriesený Ježiš kázal svojim učeníkom predtým, než vystúpil do neba a zoslal Ducha Svätého (porov. Sk 1,3).

Týmto číslom je opísaný duchovný kontext, ktorý zostáva neustále platný a Cirkev sa práve prostredníctvom pôstnych dní snaží uchovať jeho hodnotu a urobiť ho pre nás účinným. Kresťanská liturgia Veľkého Pôstu má za účel napomáhať duchovnej obnove vo svetle dlhej biblickej skúsenosti – predovšetkým nás však učí napodobňovať Ježiša, ktorý nám v štyridsiatich dňoch na púšti ukazuje ako zvíťaziť nad diablovým pokušením prostredníctvom Božieho Slova.

Štyridsať rokov putovania Izraela púšťou je poznačených rozporuplnými situáciami i ľudskými postojmi. Na jednej strane je to obdobie „prvej lásky“ medzi Bohom a jeho ľudom, keď Boh hovorí k srdcu ľudí a neustále im ukazuje cestu, po ktorej majú kráčať. Mohli by sme priam povedať, že Boh sa ubytoval uprostred Izraela, šiel pred ním v oblaku a v ohnivom stĺpe a staral sa každý deň o jeho potravu: z neba zosielal mannu a zo skaly vyvádzal vodu. Preto možno roky, ktoré Izrael strávil na púšti, vnímať ako čas zvláštneho Božieho vyvolenia a čas, v ktorom sa ľud úzko privinul k Bohu. Čas prvej lásky. Na druhej strane nám Biblia ukazuje aj iný obraz tohto putovania po púšti: bol to aj čas pokušení a veľkých nebezpečenstiev, keď Izrael reptal proti svojmu Bohu a chcel sa vrátiť k pohanstvu, keď si vytvoril vlastné modly, lebo túžil po uctievaní bližšieho a hmatateľnejšieho Boha. Bol to čas vzbury proti veľkému a neviditeľnému Bohu.

Túto rozporuplnosť, čas zvláštnej Božej blízkosti a čas prvej lásky, ale aj čas pokušenia a navádzanie späť k pohanstvu, prekvapivým spôsobom nachádzame i Ježišovom pozemskom putovaní – samozrejme bez toho, aby došlo k pádu do hriechu. Po krste pokánia v Jordáne, v ktorom Ježiš na seba berie osud Božieho služobníka, čo sa vzdáva vlastnej vôle, žije pre druhých a vstupuje medzi hriešnikov, aby zobral na seba hriechy sveta, po tomto krste Ježiš odchádza do púšte, aby tam štyridsať dní zostal v hlbokom spojení s Otcom, a zopakoval tak dejiny Izraela vo všetkých spomínaných štyridsaťdňových obdobiach.

Táto dynamika je neustále prítomná v pozemskom živote Ježiša, ktorý znovu a znovu hľadá okamihy samoty, aby sa modlil k svojmu Otcovi a zostal v intímnom spoločenstve a v samote s ním – vo výnimočnom spoločenstve s ním – a potom sa mohol znovu vrátiť medzi ľudí. Avšak v týchto časoch "púšte" a zvláštneho stretnutia s Otcom, je Ježiš vystavený aj nebezpečenstvu a napádaný pokušením a zvádzaním zlého, ktorý mu navrhuje inú mesiášsku cestu, vzdialenú od Božieho plánu – táto cesta totiž smeruje cez moc, úspech a vládu, nie cez úplné darovanie sa na Kríži. Je to mesiášstvo sily a víťazstva, nie mesiášstvo daru a lásky.

Táto situácia plná rozporov ja charakteristická aj pre Cirkev v jej putovaní „púšťou“ sveta a dejín. V tejto „púšti“ máme my, veriaci, príležitosť zažiť hlboké stretnutie s Bohom, ktorý posilňuje ducha, utvrdzuje vo viere, živí nádej a oživuje lásku; takýto zážitok nás robí účastnými na víťazstve Krista nad hriechom a nad smrťou – prostredníctvom obety lásky na Kríži. Avšak „púšť“ je aj negatívnym aspektom skutočnosti, ktorá nás obklopuje: suchota, chudoba slov života a hodnôt, sekularizmus a materialistická kultúra, ktoré uzatvárajú človeka len do horizontu jeho svetskej existencie a berú mu vzťah k večnosti... Je to prostredie, v ktorom nebo nad nami tmavne, lebo je pokryté mrakmi egoizmu, nepochopenia a klamstva. Napriek tomu všetkému sa čas púšte môže aj dnes pre Cirkev premeniť na čas milosti, veď máme istotu, že Boh aj z tej najtvrdšej skaly dokáže vyviesť vodu, ktorá občerstvuje a hasí smäd.

Drahí bratia a sestry, v týchto štyridsiatich dňoch, ktoré nás vedú k Veľkej noci Vzkriesenia, môžme nájsť novú odvahu prijať s trpezlivosťou a vierou každú ťažkosť, bolesť a skúšku – vo vedomí toho, že Boh dá z temnôt povstať novému dňu. A ak sme boli verní Ježišovi a nasledovali ho na ceste Kríža, potom nám žiarivý Boží svet – svet svetla, pravdy a radosti – bude znovu darovaný: bude to nový úsvit stvorený samotným Bohom. Požehnané pôstne putovanie vám všetkým!

Preložil: Martin Kramara

Vatikán: Katolícki anglikáni budú mať misál

Podrobnosti

Uverejnené: 23. február 2012

Prečítané: 3528x

Rádio Vatikán informovalo, že definitívne schválenie liturgických textov v ordinariáte pre bývalých anglikánov si vyžiada dlhú prípravu, možno až päť rokov.

Svätá stolica zatiaľ katolíckym anglikánom schválila dočasný liturgický kalendár, breviár, obrady sviatosti manželstva a pohrebné obrady. Stále sa ešte pracuje na eucharistickej liturgii, ktorá má ponechať niektoré anglikánskej prvky. Kongregácia pre náuku viery zvolala pre tento účel zvláštnu komisiu teológov a liturgistov. V januári sa uskutočnilo jej prvé zasadnutie.

V dôsledku priaznivých podmienok, ktoré v posledných rokoch vytvoril pápež Benedikt XVI. pre anglikánskych kresťanov a ich duchovných, ktorí túžili po plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, vznikli už prvé personálne ordinariáty (štruktúra podobná diecéze) pre bývalých anglikánov v Anglicku a v USA. Pripravuje sa aj vznik ordinariátu v Austrálii. Anglikánski veriaci, ktorí v súčasnosti vo veľkých skupinách vstupujú do plnej jednoty s katolíkmi, si pri vstupe do Katolíckej cirkvi mohli ponechať vlastnú liturgickú tradíciu.

Info: br. jozef

Foto: theanglocatholic.com

Maďarsko: Voľby provinciála

Podrobnosti

Uverejnené: 22. február 2012

Prečítané: 3413x

V dňoch 13. – 16. februára 2012 sa v meste Arad (Rumunsko) konala prvá časť riadnej provinciálnej kapituly minoritskej provincie sv. Alžbety v Maďarsku.

Začalo sa pôstne obdobie

Podrobnosti

Uverejnené: 22. február 2012

Prečítané: 3041x

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia...

Poľsko: Arcibiskup poukazuje na nebezpečenstvo

Podrobnosti

Uverejnené: 22. február 2012

Prečítané: 3055x

Predseda Konferencie biskupov Poľska, arcibiskup Józef Michalik, vo svojom pastierskom liste na pôstne obdobie poukázal na skutočnosť prenasledovania Cirkvi v Poľsku i v Európe.

Arcibiskup Józef Michalik v liste tvrdí, že Cirkev je v súčasnosti terčom systematického útočenia zo strany liberálnych, ateistických a slobodomurárskych spoločenstiev. V tejto stratégii im podľa arcibiskupa pomáhajú liberálne televízie a časopisy, ba dokonca vládne inštitúcie, ktoré pod plášťom šírenia mediálneho pluralizmu zdiskreditovali nedávno poľskú katolícku televíziu, čo však našťastie prebudilo svedomie Poliakov.

Najväčším problémom a nebezpečenstvom pre Cirkev je však podľa neho nejednota v samej Cirkvi a neposlušnosť duchovenstva voči ich predstaveným a pastierom. Biskup tvrdí: „Je to bolestné, ale musíme o tom hovoriť a povzbudzovať sa vzájomne k pokore v duchu poslušnosti Cirkvi, pápežovi i duchovným pastierom, ktorí niekedy vyžadujú ťažké veci, tie sú však v zhode s evanjeliom, preto majú tvorivú moc.“

zdroj: http://www.przemyska.pl/

info: br. jozef

foto: wiara.pl

USA: Tlak na prezidenta sa stupňuje

Podrobnosti

Uverejnené: 21. február 2012

Prečítané: 2874x

USA (21. feb. 2012, RV) – Tlak na prezidenta Obamu zo strany Američanov v súvislosti s rozhodnutím jeho vlády, aby všetky zdravotnícke zariadenia, vrátane katolíckych nemocníc, poskytovali antikoncepciu a abortívne prípravky, sa stupňuje. Viac ako 2,5-tisíc náboženských predstaviteľov rôznych kresťanských vierovyznaní sa podpísalo pod list prezidentovi Obamovi, v ktorom ho vyzývajú k zmene nariadenia, ktoré „v zásade ignoruje právo svedomia mnohých amerických katolíkov a protestantov“. Nové nariadenie bude podľa nich nútiť náboženské organizácie k tomu, aby si vybrali medzi konaním proti svedomiu alebo poklesom zdravotného poistenia pre zamestnancov. Ako v liste uvádzajú „krajina bola založená na určitých slobodách, z ktorých prvá je sloboda náboženského vyznania. Možnosť veriacich nasledovať ich svedomie bez obáv z vládnej intervencie je už dlhodobo chráneným právom Američanov“.

Náboženskí predstavitelia si myslia, že takéto donucovanie je „tvrdou ranou pre náboženskú slobodu“ a je pre nich ťažké predstaviť si USA ako „krajinu, ktorá by odmietala slobodu náboženského vyznania“. V liste citujú aj časť zákona amerického prezidenta Thomasa Jeffersona na zavedenie náboženskej slobody, v ktorom sa uvádza: „nútiť človeka k poskytnutiu peňažných príspevkov na šírenie názorov, ktoré sám nezdieľa, je hriešne a tyranské“.

K protestom proti novému vládnemu nariadeniu sa pripojila aj novinárka Kathryn Jean Lopezová. Takýmto spôsobom chce vyvrátiť tvrdenie, že väčšina žien s rozhodnutím Obamovej vlády súhlasí a nepripája sa k demonštratívnej kampani. Ako dôkaz ponúkla zoznam viac ako 60-tich známych žien, ktoré sa postavili proti spomínanému nariadeniu. Ide o
prezidentky vysokých škôl, diplomatky, novinárky a predsedníčky náboženských organizácií. Na zozname je uvedená aj profesorka práva na Harvardskej univerzite a bývalá americká veľvyslankyňa pri Svätej stolici Mary Ann Glendonová. Lopezová uvádza, že Američania by mali byť znepokojení „prepisovaním faktov pred ich očami“, pretože si myslí, že Obamova administratíva zaplavila mediálnu oblasť s dezinformáciami, ktoré nekorešpondujú s realitou. – mf –

Levoča: Zimné mesiace v Útulku

Podrobnosti

Uverejnené: 20. február 2012

Prečítané: 5848x

Ak ste zvedaví, ako sa darí klientom v Útulku sv. Františka v Levoči, prečítajte si najnovšie správy o ich posledných aktivitách.

Vatikán: Quido Marini o konzistóriu

Podrobnosti

Uverejnené: 19. február 2012

Prečítané: 3198x

Vatikán, 18. februára (RV) - Denník L’Osservatore Romano priniesol v súvislosti s riadnym verejným konzistóriom, ktoré sa dnes konalo v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, niekoľko poznámok Mons. Guida Mariniho, majstra pápežských liturgických slávení. Týkali sa napríklad vývinu formy, akú konzistórium nadobúdalo v dejinách Cirkvi.

Konzistórium pre kreovanie kardinálov sa vyvíjalo v priebehu stáročí a nadobudlo slávnostnú formu, ktorá je mimoriadne bohatá.

V minulých storočiach sa kreovanie kardinálov konalo počas tajného zasadania kardinálov, pri ktorom pápež oznámil mená nových členov kardinálskeho kolégia. Hneď potom noví kardináli so sídlom v Ríme boli informovaní o ich nominácii.

Popoludní toho istého dňa sa dostavili do Apoštolského paláca, aby prijali od Svätého Otca červený biret. Ak novomenovaný kardinál nebol z Ríma a nemohol sa do Večného mesta dostaviť, kardinálsky biret mu odovzdal osobitný pápežský legát.

Neskoršie verejné konzistórium sa konalo obyčajne v Bazilike sv. Petra, ale v niektorých prípadoch aj v Sixtínskej kaplnke alebo v Sále konzistória v Apoštolskom paláci. Medzi najsilnejšie momenty slávnosti patrilo vyjadrenie aktu poslušnosti pápežovi, odovzdanie červeného klobúka a prostrácia nových kardinálov počas spevu Te Deum. Potom nasledoval zvláštny obrad tzv. otvorenia úst. Pri odovzdaní biretu bola totiž kardinálom odporúčaná rozvážnosť v používaní slov, teda tzv. zatvorenie úst. Na záver pápež odovzdal každému z kardinálov zafírový prsteň a pridelil titulárny kostol.

V období po Druhom vatikánskom koncile aj obrad kreovania nových kardinálov prijal striedmejšiu a jednoduchšiu formu v porovnaní s predchádzajúcimi, i keď si zachoval najpodstatnejšie prvky. Ponechalo si prísahu, odovzdanie biretu (namiesto klobúka) a pridelenie titulárneho chrámu alebo diakonie. Odovzdanie kardinálskeho prsteňa sa však koná počas svätej omše slávenej Svätým Otcom s novými kardinálmi v nasledujúci deň po konzistóriu.

Prvýkrát bol tento pokoncilový obrad použitý pápežom Pavlom VI. pri konzistóriu konanom v júni 1969. Aj odvtedy prešiel zmenami, ktoré ho viac priblížili k skutočnej vlastnej bohoslužbe slova.

Ako pripomenul Benedikt XVI. v homílii konzistória z roku 2007, konzistórium je „udalosťou, ktorá zakaždým vzbudzuje zvláštne pocity, a to nielen u tých, ktorí sú pričlenení do kardinálskeho kolégia, ale v celej Cirkvi, ktorá sa raduje z tohto výrečného znaku jednoty. Slávnosť sama už svojou štruktúrou zvýrazňuje hodnotu poslania, ku ktorému sú noví kardináli povolaní, aby ho zastávali v úzkej spolupráci s Petrovým nástupcom. Pozýva Boží ľud, aby sa modlil, aby títo bratia vždy zostali verní Kristovi až po obetu života, ak to bude potrebné, a nech sa nechajú viesť výhradne jeho evanjeliom.“

Na zdôraznenie dvoch aspektov, ktoré musia charakterizovať túto slávnosť – nová zodpovednosť, ktorú kardináli preberajú, a kontext modlitby – a po praktických obmenách v posledných konzistóriách, boli nedávno Svätým Otcom schválené niektoré menej významné zmeny. Napr. ponechá sa iba jedno čítanie, z Markovho evanjelia (Mk10, 32-45). Okrem toho odovzdanie kardinálskeho biretu, pridelenie titulárneho chrámu, ako aj odovzdanie prsteňa bude súčasťou konzistória, nie súčasťou svätej omše nasledujúceho dňa. Tá bude mať charakter vďakyvzdania za dar nových kardinálov pre Cirkev.

Fra Angelico aj členke Tretieho rádu sv. Františka

Podrobnosti

Uverejnené: 17. február 2012

Prečítané: 3728x

V priebehu slávnostného večera v Zrkadlovej sieni Primaciálneho Paláca v Bratislave sa včera konalo udeľovanie cien slovenským osobnostiam za prínos kresťanských hodnôt do umenia za rok 2011. Medzi ocenenými je aj akademická maliarka Anna Svetková, známa levočská reštaurátorka.

Rusko: Náboženstvo v školách bude

Podrobnosti

Uverejnené: 15. február 2012

Prečítané: 3509x

Po dvoch rokoch experimentovania sa od septembra tohto roka stanú Základy náboženstva povinným predmetom na všetkých ruských školách.

Rusko (14. feb. 2012, RV) - Premiér Vladimír Putin schválil dekrét, na základe ktorého sa zavedie výučba náboženstva v celom Rusku a nie iba v niektorých regiónoch, ako tomu bolo doteraz. Žiaci základných a stredných škôl si budú môcť vybrať medzi pravoslávnym ortodoxným náboženstvom, islamom, židovským náboženstvom a budhizmom, alebo absolvovať všeobecnejšie predmety ako „základy náboženskej kultúry“, či „základy verejnej správy“. Náboženská výchova, ktorá bola na školách počas sovietskeho režimu zakázaná, sa do škôl v 19 regiónoch vrátila v apríli 2010, a to na podnet moskovského patriarchu a so schválením Kremľa.

V krajine, ktorá bola 70 rokov pod vplyvom štátneho ateizmu, vyvolala spomínaná myšlienka silnú kritiku. Odborník na náboženstvá Ivar Maskurov považuje tento nápad „rozdeliť deti do skupín podľa náboženského vyznania“ za zlý, pretože by podľa neho mohol „spôsobiť mnoho problémov“. Ďalšou námietkou je aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov a dobrých učebníc na školách. Tento skepticizmus zamieta moskovský patriarcha, ako aj moslimská komunita, ktorá projekt podporila. Ministerstvo školstva už v tomto smere spustilo vzdelávacie kurzy pre učiteľov náboženstva. V marci sa rodičia budú musieť rozhodnúť, ktorý z predmetov absolvujú ich deti. – mf –