AKTUALITY

Slovenskí kapucíni majú nové vedenie

Podrobnosti: Uverejnené: 08. marec 2012; Prečítané: 5181x

mini V dňoch 5. - 8. marca 2012 sa koná v Čičmanoch práve prebiehajúca kapitula bratov Kapucínov na Slovensku. Bratského stretnutia - provinciálnej kapituly sa zúčastnilo 53 bratov...

Vatikán: Diskusia o koncelebráciách

Podrobnosti: Uverejnené: 08. marec 2012; Prečítané: 2965x

Rádio Vatikán prinieslo pred niekoľkými dňami zaujímavé vyjadrenie kardinál Cañizaresa ohľadom praxe koncelebrovania svätých omší.

canizares „Veľké koncelebrácie neslúžia kráse a harmónii liturgie. Túto prax treba zrevidovať berúc do úvahy motívy, ktorými sa riadil Druhý vatikánsky koncil, keď takúto formu slávenia eucharistie dovolil.“ Týmito slovami sa vyjadril Kardinál Antonio Cañizares, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí dňa 2. marca, pri príležitosti prezentácie novej knihy Gullaume´a Derville´a dotýkajúcej sa tejto problematiky. Jeho vyjadrenie je v istom zmysle odpoveďou na otázku pápeža Benedikta XVI., ktorú počas poslednej sesie biskupskej synody predložil pápež kardinálom: „Zodpovedajú veľkou skupinou kňazov spoločne slávené omše Kristovmu úmyslu?“

Kardinál Cañizares pripomenul, že jednou zo základných kategórií liturgie je krása. Liturgia musí byť slávená takým spôsobom, aby sa krása, ktorá patrí do podstaty kresťanského mystéria, mohla prejaviť v celej plnosti. V tomto kontexte treba hodnotiť i fenomén koncelebrácie. Koncil túto formu slávenia dovolil, aby sa lepšie zviditeľnila jednota presbytéria, kňazského spoločenstva. Keď je ale koncelebrantov príliš veľa a nedokážu vytvoriť harmonickú jednotu, nevedia skoordinovať vyslovovanie slov a liturgické gestá, prípadne úplne tratia kontakt s oltárom, nezodpovedá toto slávenie úmyslu koncilu – tvrdí prefekt kongregácie zodpovednej za otázky liturgie. Podľa jeho názoru je pápežova otázka plne opodstatnená a zaväzuje k prispôsobeniu súčasnej praxe liturgickým smerniciam a koncilovým dokumentom.

Druhý vatikánsky koncil učí o koncelebrácii, že sa ňou vhodne prejavuje jednota kňazstva. Do času konania koncilu sa udržala táto prax vo východnej cirkvi. Nebola však neznáma ani na západe. Kňazi pred koncilom koncelebrovali s biskupom v omši spojenej s kňazskou vysviackou. Pri biskupskej vysviacke canizares mass sa táto prax tiež prikazovala.

Koncil uznal za dobré rozšíriť pre kňazov povolenie koncelebrovať na tieto prípady: na Zelený štvrtok, tak v omši svätenia olejov, ako aj vo večernej omši; v omšiach na konciloch, na biskupských zhromaždeniach a na synodách; pri omši požehnania opáta;

Okrem toho možno koncelebrovať s dovolením ordinára, ktorému prináleží rozhodovať o vhodnosti koncelebrácie, v týchto prípadoch: v konventnej omši a v hlavnej omši v kostoloch, ak duchovné dobro veriacich nevyžaduje, aby všetci prítomní kňazi celebrovali jednotlivo; v omšiach pri kňazských zhromaždeniach akéhokoľvek druhu, a to kňazov svetských i rehoľných.

Riadením poriadku koncelebrovania v jednotlivých diecézach poveril koncil diecéznych biskupov.
Koncilový dokument Sacrosanctum Concilium však zdôraznil, že každému kňazovi sa ponecháva možnosť sláviť svätú omšu individuálne, ale nie v tom istom čase a v tom istom kostole, kde sa práve koncelebruje, a nie na Zelený štvrtok.

Info: br. jozef

Príkoria kvôli náboženstvu znáša vyše dve miliardy veriacich

Podrobnosti: Uverejnené: 05. marec 2012; Prečítané: 2555x

india-cristiani1 Vatikán/Švajčiarsko, 5. marca – Situácia vo svete, čo sa týka náboženskej slobody, sa zhoršuje. Toto alarmujúce varovanie vyslovil minulý týždeň v Ženeve Mons. Silvano Maria Tomasi počas zasadnutia Rady pre ľudské práva. Stály pozorovateľ Svätej stolice pri inštitúciách OSN v Ženeve povedal, že približne 2 miliardy a 200 miliónov veriacich znáša príkoria a útlak kvôli náboženskému presvedčeniu. Okrem toho od roku 2003 do roku 2010 teroristické útoky proti kresťanom v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii vzrástli na 309%, zatiaľ čo sa na západe šíri kultúra, ktorá má tendenciu čoraz viac marginalizovať tých, čo veria v Krista.

„Pozornosť médií sa sústreďuje predovšetkým na výnimočné prípady týkajúce sa kresťanskej menšiny alebo iných náboženských menšín v rozvojových krajinách, pretože v týchto situáciách je násilie zjavné, dramatické. Avšak problém nie je obmedzený na rozvojové krajiny; aj v západných krajinách, vo veľkých bohatých krajinách je tendencia, ktorá vedie k privatizácii náboženstva a jeho kultúrnemu odmietaniu a niekedy dokonca aj k otvorenému nepriateľstvu voči uplatňovaniu práva na slobodu presvedčenia, na slobodu vierovyznania. Keď ide o verejnú sféru, neprijíma sa ochotne, alebo je dokonca úplne odmietané, akoby náboženské presvedčenie nemalo čo povedať v tejto oblasti,“ hovorí Mons. Tomasi.

(RV)

Benedikt XVI. najstarším pápežom za posledných 100 rokov

Podrobnosti: Uverejnené: 05. marec 2012; Prečítané: 2750x

Papa Benedetto XVI Benedikt XVI. (84) je najstarším pápežom za posledných 100 rokov. Šestnásteho apríla oslávi svoje 85. narodeniny, a tak je odteraz starším, než jeho predchodca Ján Pavol II. (1978–2005). Najstarším pápežom v dejinách Cirkvi bol Lev XIII. (Vincenzo Gioacchino Pecci, 1878–1903), ktorý zomrel vo veku 93 rokov. V 19. storočí bol najdlhšie pôsobiaci pápež novoveku Pius IX. (Giovanni Maria Mastai-Ferretti, 1846–1878), ktorý dosiahol vek 85 rokov a takmer deväť mesiacov. V 18. storočí mal Klement XII. (Lorenzo Corsini, 1730–1740) takmer 88 rokov.

Už od júna 2010 je Benedikt XVI. najdlhšie úradujúcim nemeckým pápežom v dejinách Cirkvi. Priemerný čas pontifikátu siedmich pápežov, ktorý ho predchádzali a ktorí sú zvyčajne považovaní za „Nemcov“, svojimi doposiaľ takmer siedmimi rokmi pontifikátu zanechal ďaleko za sebou – ich obdobie pontifikátu bolo v priemere kratšie než dva roky. Najkratší pontifikát nemeckého pápeža Damaza II., ktorý pôsobil v roku 1048, trval len 24 dní.

Zdroj: kathpress.co.at
Preložila: Ľubica Hricová

Bratislava: Pôstna charitatívna zbierka

Podrobnosti: Uverejnené: 05. marec 2012; Prečítané: 3444x

malomocny2 Aj v pôstnom období prebieha charitatívna zbierka na pomoc pre Útulok sv. Františka v Levoči.

Obamov trójsky kôň

Podrobnosti: Uverejnené: 05. marec 2012; Prečítané: 2993x

New York, 5. marca - Napriek verejným deklaráciám amerického prezidenta Baracka Obamu o ochote ku kompromisu jeho administratíva jednoznačne vylučuje možnosť akýchkoľvek ústupkov. Vyjednávanie s Bielym domom je preto potrebné považovať za ukončené, ohlásil predseda amerického episkopátu kardinál Timothy Dolan. Reagoval tým na nový zákon, ktorý nariaďuje aj katolíckym nemocniciam poistné krytie na antikoncepciu a produkty vyvolávajúce potrat.

Podľa episkopátu ide o nariadenie narušujúce slobodu svedomia väčšiny amerických obyvateľov. Kardinál Dolan preto oznamuje, že Cirkev bude naďalej usilovať o ochranu ústavne zaručených slobôd právnou cestou a v Kongrese. Zároveň s ľútosťou priznáva, že rozhodujúcu úlohu v spore s Barackom Obamom zohrali liberálne prúdy katolicizmu, ktoré sa uspokojili s prezidentovými deklaráciami a presviedčali episkopát o možnom kompromise. „Vďaka týmto postupom je Biely dom presvedčený, že my biskupi katolíckemu učeniu proste nerozumieme a chce od nás, aby sme poslúchali názory osvietenejších katolíkov,“ píše kardinál Dolan.

(RV CZ)

Bratislava: Druhá pašiová kázeň

Podrobnosti: Uverejnené: 04. marec 2012; Prečítané: 4675x

martinmini Druhú pašiovú kázeň pripravil br. Martin Mária Kollár, diakon.

Má byť kanonizovaný popredný svetový genetik

Podrobnosti: Uverejnené: 04. marec 2012; Prečítané: 2898x

genetik Na jar tohto roku uzavrie parížska arcidiecéza diecéznu fázu kanonizácie dr. Jérôma Lejeuna. Dr. Lejeune (1926-1994) bol lekárom a výskumníkom. Za svoju prácu v odbore genetiky získal v roku 1962 Kennedyho cenu; v roku 1959 označil ako príčinu Downovho syndrómu trizómiu chromozómu 21.

Ošetroval mnoho pacientov, ktorí bol mentálne retardovaní v dôsledku Downovho syndrómu a podporoval ľudský život, stal sa členom Akadémie morálnych a politických vied. Bol menovaný prvým prezidentom Pápežskej akadémie pre život.

Jeho kanonizačná kauza bola otvorená v roku 2007, a teraz sa v diecéznej fáze uzatvára.

Zdroj: Res claritatis