Poľsko: Začala sa provinciálna kapitula (nová galéria)

generalV Kalwarii Pacławskiej v Poľsku sa v týchto dňoch začala konať prvá časť provinciálnej kapituly rehole minoritov.

Nemecko: Vystavia rúcho, ktoré patrilo Kristovi

Nemecká diecéza Trier organizuje vo veľkonočnom čase ekumenickú púť. Cieľom je uctenie si vzácnej relikvie Kristovho rúcha, ktoré je v trierskej katedrále uchovávané a uctievané už viac ako pol tisícročia.

.

Kristova tunika (tunica inconsultilis)

Podľa starej tradície spodné rúcho, ktoré mal oblečené Kristus počas udalostí jeho umučenia, získala a do Trieru poslala cisárovná svätá Helena. Trierský biskup sa pred nedávnom pre média vyjadril v prospech vierohodnosti relikvie, ktorá podľa výsledkov vedeckých štúdií prezrádza skutočne antický pôvod. Vystavenie relikvie sa spočiatku konalo každoročne, neskôr každých sedem rokov. Po roku 1545 sa v dôsledku vojnových čias konali púte už iba v nepravidelných intervaloch. Tradícia úplne zanikla v období rokov 1655 – 1810. Po obnovení tradície si v čase pútí v rokoch 1891, 1933 a 1959 relikviu uctili takmer dva milióny pútnikov. Dnes je relikvia uložená na osobitnom mieste v dómskej pokladnici pod ochranným sklom. Tak, ako Turínske plátno, je vystavovaná iba veľmi zriedkavo. Jej ochrana si vyžaduje špeciálne klimatické podmienky a prísne zabezpečenie. Mladý trierský biskup, Mons. Stephan Ackermann, cíti veľkú radosť z toho, že vzácna relikvia upevňuje mnohých ľudí vo viere a spája ich so samotným počiatkom kresťanstva. Pri poslednom vystavení v roku 1996 pritiahla do Dómu v Trieri až milión pútnikov.

.

.

.

Cisárova zvedavosť

Prvotným impulzom pre zorganizovanie tejto púte je historická udalosť, ktorá sa odohrala v roku 1512. Vtedy do chrámu, v ktorom bola relikvia Kristovej tuniky uchovávaná, vstúpil cisár Maximilián I. (1459-1519) a na jeho naliehanie bola tunika napriek veľkým námietkam trierského arcibiskupa i jeho dómskej kapituly zložená z veľkého oltára, aby si ju cisár mohol prezrieť. Dovtedy bola totiž relikvia uchovávaná v dómskom oltári v skrytosti. Keď sa veriaci dopočuli o tom, čo vykonal cisár, ktorý sa v meste zdržiaval kvôli ríšskemu snemu, vznikla medzi ľudom spontánne iniciatíva organizovaných pútí k ucteniu tejto relikvie.

.

Dôležité udalosti roku 1512

  • 14. apríla 1512 (streda vo Veľkonočnej oktáve) – Veľký oltár vo východnom chóre Dómu bol na naliehanie cisára Maximiliána I. otvorený. Z relikviára bolo vybrané rúcho, o ktorom sa verilo, že je to Kristova tunika.
  •  15. apríla 1512 – Začiatok ríšskeho snemu v Triere.
  •  22. apríla 1512 – Schránka s relikviou bola opäť otvorená a sväté rúcho z nej  vyňaté.
  •  2. mája 1512 – Objavenie relikvie oficiálne ohlásil svätiaci biskup Johann Enen.
  •  3. mája 1512 – Na sviatok objavenia sv. kríža bola relikvia na naliehanie veriacich prvý krát vystavená k verejnej úcte. Vystavenie sa predĺžilo i na nasledujúci deň.
  •  30. mája 1512 Na sviatok Turíc bol za trierského biskupa vysvätený Richard Greiffenklau.
  •  30. júna 1512 – V tento deň a tiež v najbližších dňoch bolo proklamované vystavenie dómskych relikvií, obzvlášť svätej tuniky.

.

Relikvia a reformátori

Táto veľká udalosť sa odohrala len päť rokov pred počiatkom reformácie Martina Luthera. V roku 1512 sa začala bohatá tradícia pútí, počas ktorých prichádza do Trieru množstvo ľudí, túžiacich posilniť sa vo viere. Tieto púte sa Logoprirodzene stali zrkadlom vtedajšej krízy Cirkvi. Niektoré nevhodné formy nábožnosti právom viedli ku kritike reformátorov a boli jedným zo základných problémov v medzikonfesijnom napätí, ktoré sa krátko po vzniku pútí rozpútalo do formy rôznych nepokojov.

.

Veľká jubilejná púť

500 rokov po prvom vystavení relikvií pozval triersky biskup veriacich na púť k ucteniu svätej tuniky v dňoch 13. apríla – 13. mája 2012. Udalosť má byť 5 rokov pred oslavami vzniku počiatku reformácie v Nemecku mocným impulzom k rozvoju spoločného katolícko – evanjelického úsilia o jednotu kresťanov. Pápež Benedikt XVI. vymenoval kardinála Ouletta, prefekta kongregácie pre biskupov, za svojho zvláštneho vyslanca, ktorý ho bude zastupovať na slávnostnom otvorení veľkej púte. Počas udalostí sa bude sláviť šesť slávnostných svätých omší. Jedna z nich bude slávená v mimoriadnej forme rímskeho rítu.

.

Preložil a spracoval br. jozef

Bližšie informácie o púti tu...

 

 

Nové hypotézy o vzniku Turínského plátna

Turín, 13. marca - Americký vedecký časopis Journal of Imaging Science and Technology publikoval článok o hypotézach vzniku odtlačku tela na tzv. Turínskom plátne, známej relikvii, o ktorej sa hovorí, že je plátnom, do ktorého bolo po smrti zavinuté telo Ježiša Krista. Autorom štúdie je Giulio Fanti, profesor termomechaniky na univerzite v Padove, ktorý sa zaoberá problematikou vzniku odtlačku tela na Turínskom plátne už niekoľko rokov.

Vo svojom článku podáva kritické zhrnutie všetkých doterajších hypotéz a prikláňa sa k záveru, podľa ktorého mohol obraz vzniknúť ožiarením korónového výboja. Od roku 1898, keď fotograf Secondo Pia zistil, že na turínskom plátne je negatív otlačku ľudského tela, sa tento úkaz pokúšali vysvetliť mnohí odborníci. Žiadny z pokusov dosiahnuť tento efekt, poznamenáva taliansky fyzik, nedokázal vytvoriť obraz s týmito záhadnými charakteristikami, aké prináša obraz na Turínskom plátne.

Profesor Fanti vo svojej štúdii ukazuje, že mnohé pokusy, ktoré byli v tomto smere urobené a používali špeciálne techniky z oblasti maliarskeho a výtvarného umenia, umožnili z makroskopického hľadiska vznik vynikajúcich napodobenín, ktoré sú však veľmi chatrné, pokiaľ ide o mikroskopické známky. Tie nakoniec jasne ukazujú, že všetky metódy spomenutých pokusov zlyhali. Nie je to však už možné povedať o možnosti, podľa ktorej odtlačok tela mohol vzniknúť ožiarením.

Fanti cituje hypotézy niekoľkých odborníkov a opisuje výsledky pokusov talianskej spoločnosti ENEA, ktorá nedávno použila tzv. excimerový laser. "Hypotéza ožiarenia poskytuje možnosť maximálneho priblíženia konkrétneho charakteristického obrazu na Turínskom plátne. Zostáva však jeden veľký problém. Je totiž možné reprodukovať len maličké plochy obrazu v rade centimetrov štvorcových. K ožiareniu väčšej plochy by bolo potrebné také množstvo energie, ktorá laboratórne nie je v dispozícii." V spolupráci s prof. Giancarlo Pesaventom z Padovy k tomu bolo použitých 500-tisíc voltov, ktoré umožnili vytvoriť obraz na ploche niekoľko štvorcových centimetrov.

Výsledky vedeckej analýzy prof. Fantiho sú zhrnuté v prehľadných tabuľkách, z ktorých vyplýva, že "iba žiarenie založené na tzv. korónovom výboji (zvláštnom druhu elektrického výboja) je možné dosiahnuť uspokojivej podobnosti s originálom tiež v oblasti jeho mikroskopických znakov. Keby sme mali vytvoriť touto metódou obraz tak veľký ako je na Turínskom plátne, potrebovali by sme elektrické napätie dosahujúce niekoľko desiatok miliónov voltov alebo môžeme opustiť vedecko-technologické pole a pripustiť neznámy úkaz, ktorý bol spojený so zmŕtvychvstaním, povedal turínsky fyzik.

(RV CZ)

Bratislava: Tretia pašiová kázeň

Ecce HomoTretiu pašiovú kázeň pripravil brat Peter Gallik...

Praha: 103 ročný minorita

bernardinPred niekoľkými dňami, 5. marca, sa náš spolubrat, páter Bernardín, dožil krásneho jubilea. V pražskom kláštore minoritov oslávil svoje 103. narodeniny.

Španielski mučeníci

blessed-modesto-vegas-vegasV týchto dňoch si pripomíname výročie blahorečenia  šiestich minoritov mučeníkov...

Slovenskí kapucíni majú nové vedenie

miniV dňoch 5. - 8. marca 2012 sa koná v Čičmanoch práve prebiehajúca kapitula bratov Kapucínov na Slovensku. Bratského stretnutia - provinciálnej kapituly sa zúčastnilo 53 bratov...

Vatikán: Diskusia o koncelebráciách

Rádio Vatikán prinieslo pred niekoľkými dňami zaujímavé vyjadrenie kardinál Cañizaresa ohľadom praxe koncelebrovania svätých omší.

canizares„Veľké koncelebrácie neslúžia kráse a harmónii liturgie. Túto prax treba zrevidovať berúc do úvahy motívy, ktorými sa riadil Druhý vatikánsky koncil, keď takúto formu slávenia eucharistie dovolil.“ Týmito slovami sa vyjadril Kardinál Antonio Cañizares, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí dňa 2. marca, pri príležitosti prezentácie novej knihy Gullaume´a Derville´a dotýkajúcej sa tejto problematiky. Jeho vyjadrenie je v istom zmysle odpoveďou na otázku pápeža Benedikta XVI., ktorú počas poslednej sesie biskupskej synody predložil pápež kardinálom: „Zodpovedajú veľkou skupinou kňazov spoločne slávené omše Kristovmu úmyslu?“

.

Kardinál Cañizares pripomenul, že jednou zo základných kategórií liturgie je krása. Liturgia musí byť slávená takým spôsobom, aby sa krása, ktorá patrí do podstaty kresťanského mystéria, mohla prejaviť v celej plnosti. V tomto kontexte treba hodnotiť i fenomén koncelebrácie. Koncil túto formu slávenia dovolil, aby sa lepšie zviditeľnila jednota presbytéria, kňazského spoločenstva. Keď je ale koncelebrantov príliš veľa a nedokážu vytvoriť harmonickú jednotu, nevedia skoordinovať vyslovovanie slov a liturgické gestá, prípadne úplne tratia kontakt s oltárom, nezodpovedá toto slávenie úmyslu koncilu – tvrdí prefekt kongregácie zodpovednej za otázky liturgie. Podľa jeho názoru je pápežova otázka plne opodstatnená a zaväzuje k prispôsobeniu súčasnej praxe liturgickým smerniciam a koncilovým dokumentom.

.

Druhý vatikánsky koncil učí o koncelebrácii, že sa ňou vhodne prejavuje jednota kňazstva. Do času konania koncilu sa udržala táto prax vo východnej cirkvi. Nebola však neznáma ani na západe. Kňazi pred koncilom koncelebrovali s biskupom v omši spojenej s kňazskou vysviackou. Pri biskupskej vysviackecanizares mass sa táto prax tiež prikazovala.

Koncil uznal za dobré rozšíriť pre kňazov povolenie koncelebrovať na tieto prípady: na Zelený štvrtok, tak v omši svätenia olejov, ako aj vo večernej omši; v omšiach na konciloch, na biskupských zhromaždeniach a na synodách; pri omši požehnania opáta;

Okrem toho možno koncelebrovať s dovolením ordinára, ktorému prináleží rozhodovať o vhodnosti koncelebrácie, v týchto prípadoch: v konventnej omši a v hlavnej omši v kostoloch, ak duchovné dobro veriacich nevyžaduje, aby všetci prítomní kňazi celebrovali jednotlivo; v omšiach pri kňazských zhromaždeniach akéhokoľvek druhu, a to kňazov svetských i rehoľných.

Riadením poriadku koncelebrovania v jednotlivých diecézach poveril koncil diecéznych biskupov.
Koncilový dokument Sacrosanctum Concilium však zdôraznil, že každému kňazovi sa ponecháva možnosť sláviť svätú omšu individuálne, ale nie v tom istom čase a v tom istom kostole, kde sa práve koncelebruje, a nie na Zelený štvrtok.

Info: br. jozef

Príkoria kvôli náboženstvu znáša vyše dve miliardy veriacich

india-cristiani1Vatikán/Švajčiarsko, 5. marca  – Situácia vo svete, čo sa týka náboženskej slobody, sa zhoršuje. Toto alarmujúce varovanie vyslovil minulý týždeň v Ženeve Mons. Silvano Maria Tomasi počas zasadnutia Rady pre ľudské práva. Stály pozorovateľ Svätej stolice pri inštitúciách OSN v Ženeve povedal, že približne 2 miliardy a 200 miliónov veriacich znáša príkoria a útlak kvôli náboženskému presvedčeniu. Okrem toho od roku 2003 do roku 2010 teroristické útoky proti kresťanom v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii vzrástli na 309%, zatiaľ čo sa na západe šíri kultúra, ktorá má tendenciu čoraz viac marginalizovať tých, čo veria v Krista.

„Pozornosť médií sa sústreďuje predovšetkým na výnimočné prípady týkajúce sa kresťanskej menšiny alebo iných náboženských menšín v rozvojových krajinách, pretože v týchto situáciách je násilie zjavné, dramatické. Avšak problém nie je obmedzený na rozvojové krajiny; aj v západných krajinách, vo veľkých bohatých krajinách je tendencia, ktorá vedie k privatizácii náboženstva a jeho kultúrnemu odmietaniu a niekedy dokonca aj k otvorenému nepriateľstvu voči uplatňovaniu práva na slobodu presvedčenia, na slobodu vierovyznania. Keď ide o verejnú sféru, neprijíma sa ochotne, alebo je dokonca úplne odmietané, akoby náboženské presvedčenie nemalo čo povedať v tejto oblasti,“ hovorí Mons. Tomasi.


(RV)

Benedikt XVI. najstarším pápežom za posledných 100 rokov

Papa Benedetto XVIBenedikt XVI. (84) je najstarším pápežom za posledných 100 rokov. Šestnásteho apríla oslávi svoje 85. narodeniny, a tak je odteraz starším, než jeho predchodca Ján Pavol II. (1978–2005). Najstarším pápežom v dejinách Cirkvi bol Lev XIII. (Vincenzo Gioacchino Pecci, 1878–1903), ktorý zomrel vo veku 93 rokov. V 19. storočí bol najdlhšie pôsobiaci pápež novoveku Pius IX. (Giovanni Maria Mastai-Ferretti, 1846–1878), ktorý dosiahol vek 85 rokov a takmer deväť mesiacov. V 18. storočí mal Klement XII. (Lorenzo Corsini, 1730–1740) takmer 88 rokov.

Už od júna 2010 je Benedikt XVI. najdlhšie úradujúcim nemeckým pápežom v dejinách Cirkvi. Priemerný čas pontifikátu siedmich pápežov, ktorý ho predchádzali a ktorí sú zvyčajne považovaní za „Nemcov“, svojimi doposiaľ takmer siedmimi rokmi pontifikátu zanechal ďaleko za sebou – ich obdobie pontifikátu bolo v priemere kratšie než dva roky. Najkratší pontifikát nemeckého pápeža Damaza II., ktorý pôsobil v roku 1048, trval len 24 dní.

Zdroj: kathpress.co.at
Preložila: Ľubica Hricová

Bratislava: Pôstna charitatívna zbierka

malomocny2Aj v pôstnom období prebieha charitatívna zbierka na pomoc pre Útulok sv. Františka v Levoči.

Obamov trójsky kôň

New York, 5. marca  - Napriek verejným deklaráciám amerického prezidenta Baracka Obamu o ochote ku kompromisu jeho administratíva jednoznačne vylučuje možnosť akýchkoľvek ústupkov. Vyjednávanie s Bielym domom je preto potrebné považovať za ukončené, ohlásil predseda amerického episkopátu kardinál Timothy Dolan. Reagoval tým na nový zákon, ktorý nariaďuje aj katolíckym nemocniciam poistné krytie na antikoncepciu a produkty vyvolávajúce potrat.

Podľa episkopátu ide o nariadenie narušujúce slobodu svedomia väčšiny amerických obyvateľov. Kardinál Dolan preto oznamuje, že Cirkev bude naďalej usilovať o ochranu ústavne zaručených slobôd právnou cestou a v Kongrese. Zároveň s ľútosťou priznáva, že rozhodujúcu úlohu v spore s Barackom Obamom zohrali liberálne prúdy katolicizmu, ktoré sa uspokojili s prezidentovými deklaráciami a presviedčali episkopát o možnom kompromise. „Vďaka týmto postupom je Biely dom presvedčený, že my biskupi katolíckemu učeniu proste nerozumieme a chce od nás, aby sme poslúchali názory osvietenejších katolíkov,“ píše kardinál Dolan.


(RV CZ)