Kláštor minoritov v Levoči

Minoriti prišli do Levoče koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. V Lányiho kronike sa rok 1308 spomína ako rok založenia prvého minoritského kláštora. Kláštor bol lokalizovaný pri mestských hradbách, aby mohli bratia pôsobiť medzi chudobným ľudom.

V čase reformácie museli minoriti, verní katolíckej viere, odísť z Levoče (v rokoch 1544- 1545). Keďže ich kláštor prechádza do vlastníctva jezuitov, v čase rekatolizácie, v roku 1679, keď sa mohli vrátiť do Levoče, im bol pridelený kostol Ducha Svätého a špitál. Kostol prešiel do vlastníctva rehole v roku 1684.

V roku 1747 bol gotický kostol aj kláštor zničený požiarom. Dnešnú neskorobarokovú stavbu začali minoriti stavať v roku 1748. Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 zastihla levočských minoritov v kláštore, kde viedli internát pre chlapcov.

V období komunizmu bol kláštor rozdelený na dve časti.

V jednej časti sa nachádzalo rehabilitačné stredisko pre zrakovo postihnutých a v druhej, zvlášť v poslednom čase, invalidné výrobné družstvo Báhoň, ktoré vyrábalo elektrické poistky.

Prvým minoritom, ktorý sa po nežnej revolúcii vrátil do kláštora, bol P.Vavrinec Hlavatý. V roku 1993 prichádzajú ďalší bratia

z Poľska. V roku 1994 bol rádu prinavrátený celý kláštor a začalo sa s jeho rekonštrukciou. V roku 1995 bol v kláštore zriadený postulát, do ktorého sú prijímaní noví kandidáti na rehoľný život.

Bratia žijúci v levočskom kláštore sa okrem pastorácie v kostole venujú chorým v miestnej nemocnici, pomáhajú ľuďom závislým na alkohole v Útulku sv. Františka, pracujú s deťmi, mládežou a rodinami.