23. novembra Lk 19, 45-48

Lotrovský pelech? Čiže skrýša zlodejov. Aj takým sa môže stať naše srdce. A pritom je určené stať sa miestom odkiaľ vychádza oslava a vďakyvzdávanie. Dnes sme pozvaní prizrieť sa nášmu srdcu, a ak treba, poprosiť Ježiša o jeho oslobodzujúcu návštevu.

22. novembra Lk 19, 41-44

Že všetky naše skutky majú svoje následky, je matematická pravda. A preto, skutočnosť, že Ježiš nám to pripomína, nie je strašením, ale prejavom múdrej lásky. Robí to nielen cez dnešné evanjelium, ale každodenne, napríklad, cez to, že dovolí, aby nás niektoré veci dobehli, cez výčitky svedomia, alebo aj tak, že nám ukazuje, čo sa stáva iným.

21. novembra Mt 12, 46-50

"Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal..." Svoje slová podčiarkol gestom. Podobne ako otec, ktorý sa pochváli svojim synom a pritom ho poklepe po pleci alebo objíme pred všetkými. Prečo to robia otcovia a prečo to robí v dnešnom evanjeliu voči nám Ježiš?

20. novembra Lk 19, 1-10

Kde si? To sú jedny z prých slov, ktoré Boh hovorí človeku v Biblii. Kde si dnes ty? "Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."

19. novembra Lk 18, 35-43

Ale on ešte väčšmi kričal... Čo robíš ty, keď ťa démon chce utíšiť, keď ťa v tvojom vnútri presviedča, že tvoja modlitba nemá zmysel a že Kristus ti neodpovie? Nečuduj sa, že to tak je. Diabol ide vždy "popredku". Ale ty to už vieš a vieš aj to, že Ježiš chce, aby si sa naučil modliť.

17. novembra Lk 18, 1-8

Viera je podmienkou skúsenosti Božej moci. Je možné bez nej žiť, ale čo je to za život? Ak veríš, tak „Boh obráni svojich vyvolených“ a odpovie na túžbu tvojho srdca. Urobí to skôr ako tvoj manžel, jeden z rodičov alebo priateľ. Skôr, pretože miluje nezištne. A aby si prijal jeho milosť, potrebuješ iba veriť.

16. novembra Lk 17, 26-37

Nechaj sa pozvať dnešným evanjeliom a pros: Pane, osloboď ma od všetkého, čo ma zastavuje na ceste, po ktorej ma vedieš.

15. november Lk 17, 20-25

To, čo je najdôležitejšie "neprichádza tak, žeby sa to dalo spozorovať". A možno ešte stále čakáš na mimoriadné udalosti, na "fanfáry" a "ohňostroje"? Koľko predpovedí neobyčajných vecí stále "trasie svetom" a kupujú si to aj katolíci?! A pritom sa nachádzame v samom epicentre najdôležitejších a najúžasnejších udalostí: Božie kráľovstvo sa šíri a napĺňa svet.

14. novembra Lk 17, 11-19

Fyzické uzdravenie nie je to najdôležitejšie. Ako počujeme v dnešnom evanjeliu, Pán Boh ho môže dávať aj skupinovo... No najčastejšie fyzické uzdravenie Boh ani nedáva, lebo podstatné je vnútorné uzdravenie. Cez bránu viery vstúpiť, vo vzťahu s Bohom, do vzdávania slávy - to je opravdivé zdravie človeka.

13. novembra Lk 17, 7-10

Nečakajme na prejavy vďačnosti a už vôbec nech na nich nezávisí naša práca, alebo to, či sa budeme angažovať, alebo nie. Teraz je čas práce. Teraz máme dávať, čo i tak dostali sme od Boha. Dať naše sily, aby sme urobili pre druhých čo najviac - na to je náš súčasný život. Po smrti príde čas vďaky a slávy.

12. novembra Lk 17, 1-6

Dávať si pozor, vážne sledovať svoj stav - k tomu nás dnes Ježiš pozýva obrazom mlynského kameňa na krku. Ide o to, aby som toho pohoršovateľa, čo je vo mne, držal pevne pod hladinou a nedovolil mu, aby sa nachýchol. On sa totiž o to všemožne snaží. Mám však nad ním moc.

11. novembra Mk 12, 38-44

Zákonníkovi, alebo chudobnej vdove? Ktorému z tých dvoch sa podobáš? Pred touto alternatívou nás stavia dnešné evanjelium. Vieš dať všetko, alebo si nezrelým jedincom zneuživajúcim svoje postavenie? 

9. novembra Jn 2, 13-22

Všetci máme radi, ak ktosi, kto nás musí napomenúť, robí to taktne. Medzi Ježišovými spôsobmi však existuje aj menej taktný spôsob. Je dobré, ak za jeho bolestivou netaktnosťou uvidíme horlivosť za Cirkev a za každého z jeho učeníkov. Ježiš totiž vždy stojí po našej strane a keď vlezieme do niečoho, čo nám neprospieva či priamo škodí, vie byť tvrdý. Taká býva zdravá láska. Ježišu, bojuj za mňa, prosím ťa!