13. novembra Lk 17, 7-10

Nečakajme na prejavy vďačnosti a už vôbec nech na nich nezávisí naša práca, alebo to, či sa budeme angažovať, alebo nie. Teraz je čas práce. Teraz máme dávať, čo i tak dostali sme od Boha. Dať naše sily, aby sme urobili pre druhých čo najviac - na to je náš súčasný život. Po smrti príde čas vďaky a slávy.

12. novembra Lk 17, 1-6

Dávať si pozor, vážne sledovať svoj stav - k tomu nás dnes Ježiš pozýva obrazom mlynského kameňa na krku. Ide o to, aby som toho pohoršovateľa, čo je vo mne, držal pevne pod hladinou a nedovolil mu, aby sa nachýchol. On sa totiž o to všemožne snaží. Mám však nad ním moc.

11. novembra Mk 12, 38-44

Zákonníkovi, alebo chudobnej vdove? Ktorému z tých dvoch sa podobáš? Pred touto alternatívou nás stavia dnešné evanjelium. Vieš dať všetko, alebo si nezrelým jedincom zneuživajúcim svoje postavenie? 

9. novembra Jn 2, 13-22

Všetci máme radi, ak ktosi, kto nás musí napomenúť, robí to taktne. Medzi Ježišovými spôsobmi však existuje aj menej taktný spôsob. Je dobré, ak za jeho bolestivou netaktnosťou uvidíme horlivosť za Cirkev a za každého z jeho učeníkov. Ježiš totiž vždy stojí po našej strane a keď vlezieme do niečoho, čo nám neprospieva či priamo škodí, vie byť tvrdý. Taká býva zdravá láska. Ježišu, bojuj za mňa, prosím ťa!

8. novembra Lk 15, 1-10

Ježiš mám dnes hovorí, že Boží anjeli majú obrovskú radosť, keď vidia hriešnika, ako začína proces obrátenia. Ľudia totiž častokrát nevidia to, čo vidia Boží anjeli. A vôbec, tie dôležité veci, ktoré sa dejú, nie je vidieť...

7. novembra Lk 14, 25-33

Dve veci: pestovanie životodarných vzťahov s Bohom a s našimi blížnymi, a pripravenosť do boja, keď sa objaví nepriateľ akým môže byť egoizmus, pýcha, či pokušenia. Ak máš na očiach tieto dve veci (pestovanie a boj), tak vtedy žiješ naozaj. A o tomto hovorí dnešné evanjelium.

6. novembra Lk 14, 15-24

Dal by nám Pán milosť, aby sme sa občas vedeli na seba nahnevať! Za to, že strácame čas na hocičo, že máme vždy plnú hlavu dôvodov prečo sa venovať niečomu inému, len nie sadnúť si k Písmu, k modlitbe, alebo za stôl s bratmi v spoločenstve k duchovnej hostine, ktorú Pán pre nás pripravil.

5. novembra Lk 14, 12-14

Zištnosť je ako rakovina srdca. Nič si s ňou neporadíš iba ak bláznivými skutkami lásky, ktorých výsledok patrí Bohu.

4. novembra Mk 12, 28b-34

Ježiš odpovedá častokrát otázkami, alebo slovami, ktoré sa nezdajú jasné. Inokedy odpovedá veľmi jednoucho a priamo, ako v dnešnom evanjeliu. Prečo to tak je? Pretože nie vždy je jeho poslucháč pripravený na priamu odpoveď a potrebuje počuť niečo iné, než to, kam mieri jeho otázka. Dozrievame do pripravenosti na Ježišové slová. Nie vždy sme pripravení, ale Ježiš nás nikdy nenecháva bez svojho slova.

2. novembra Jn 14, 1-6

„Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“

1. novembra Mt 5, 1-12a

Dá sa žiť aj hocijako, len tak. A svätosť sa môže zdať nedosiahnuteľná. Božie kráľovstvo a videnie Boha sú určené tým, ktorí chcú. Ty chceš?

31. októbra Lk 13, 22-30

Do spásy sa vstupuje na nohách: usilujte sa vojsť tesnou bránou. Nie hlava, ale nohy ma tam môžu priniesť. Ježiš chce, aby sme si toto jasne uvedomili a pohli sa z miesta.

30. októbra Lk 13, 18-21

Do výšky a do hĺbky. Ježišova prítomnosť, ktorá všetko premieňa, spôsobuje, že rastieme, rozvíjame sa a otvárame ako strom a slúžime tak iným ľuďom. No zároveň ide do hĺbky, do nášho podvedomia, do našej minulosti, do rôznych vrstiev nášho srdca, a premieňa všetko ako kvas. Je to vskutku úžasná skutočnosť, že to, čo s nami robí Ježiš, nie len vecou toho, čo môžme pochopiť a zvládnuť, ale niečim oveľa väčším, a preto nás zásadne mení.