14. septembra Jn 3, 13-17

Večný život, čiže schopnosť prijať čokoľvek bez strachu o seba, a nič menej, sa nám ponúka cez lásku zjavenú na kríži Ježiša Krista. Hľadiac na kríž, vidíme víťazstvo nášho Boha nad silami temna v nás.

13. septembra Lk 7, 11-17

Žena o nič neprosila, oplakávala svojho syna, a s ňou išiel zástup. „Keď ju uvidel Pán, bolo mu jej ľúto“. Pán Boh vídí aj teba a plní svoje sľuby. Nepochybuj o jeho láske, citlivosti a starostlivosti. Ukáž sa mu...

12. septembra Lk 7, 1-10

Pohan prosí Židov o príhovor. O jeho viere Ježiš povedal: „takú som nenašiel ani v Izraeli“. Je pre nás vzorom, pretože uznal svoju hriešnosť, prosil iných o príhovor a silne veril v moc Ježišovho jediného slova.

11. septembra Lk 15, 1-32

Synovský vzťah, nie nejaké bodovanie či to, že sme viac alebo menej dobrí! Veď to bola vlastne tá mentalita podľa, ktorej starší brat súdil mladšieho. Ale aj ten mladší podľa nej zmýšľal, keď sa chcel vrátiť domov, a pritom uvažoval o splácaní trestu, a túžil po živote otroka, nie syna. Otec Boh má v sebe ďaleko vznešenejšie zmýšľanie!

6. septembra Lk 6, 12-19

Keď ideme vykonať dôležité rozhodnutie hľadáme pomoc, dobrú radu. Ježiš „vyšiel na vrch modliť sa“. Potom sa rozhodol. Náš život je vždy v Božích rukách.

5. septembra Lk 6, 6-11

"Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" Robiť zlo a zničiť život sa nesmie nikdy, nielen v sobotu nie! Je možne nevykonať určité dobro len v prípade, že tak vykonáme ešte väčšie dobro. A ako spoznáme dobro? Dobro je synonymom života, opravdivé dobro rozmnožuje alebo aspoň posilňuje život. Preto existuje aj "mŕtva nábožnosť" a "vyschlá viera"...

4. septembra Lk 14, 25-33

Mať v nenávisti svojich blížnych a dokonca svoj život? Ak to náš Pán a Spasiteľ formuluje takto radikálne, určite pôjde o veľmi vážnu vec. O vec života, vlastne! Vážny rez v našich citových vzťahoch a rozhodné prijatie všetkého toho, čo nás križuje, je súčasťou prepočtu, ktorý potrebujeme vykonať než sa pustíme do boja, akým je kresťanský život. Neboli sme totiž povolaní ku kozmetickým zmenám, ale k novému narodeniu, nie k priemernosti, ale k mimoriadnosti.

3. septembra Lk 6, 1-5

Sú medzi kresťanmi aj takí, ktorí stále uvažujú nad tým, čo sa smie a čo sa nesmie. Ježiš nechce, aby toto bolo pre nás najdôležitejšie. Chce, aby sme sa sústredili na vnútornú premenu a tam sa mu stále viac podobali. Ak sa Božia láska k nám stane našim vnútorným princípom, prestanú byť pre nás potrebné otázky, čo je dovolené a čo nie.

2. septembra Lk 5, 33-39

Nedá sa zopnúť minulosť s budúcnosťou: "nové víno treba naliať do nových mechov". Ani sa o to nepokúšajme, lebo to nemá zmysel. Minulosť je na to, aby sme sa z nej poučili, a potom sa jej vzdali - raz a navždy. Budúcnosť tvoríme v prítomnosti.

1. septembra Lk 5, 1-11

Keď ti chýbajú sily a zdá sa ti, že už nič nemôžeš urobiť, tak sa skús zdôver Bohu. Peter, napriek únave a smútku, s vierou vyznal: „Učiteľ, na tvoje slovo znovu spustím siete“. Nesklamal sa.

31. augusta Lk 4, 38-44

Čo na tom, že ovládaš teóriu? Možno ťa to len odďaľuje od praxe... Ježiš zakazoval hovoriť o sebe, že je Mesiáš. To platí aj pre dnešok: nechce, aby si to vedel, chce aby si ho nasledoval.

30. augusta Lk 4, 31-37

Diabol klame. Aj v tých jeho slovách citovaných v dnešnom evanjeliu to robí veľmi prefíkane. Mieša pravdu s pichľavým podozrením - jedným dychom hovoriac: "viem kto si: Boží Svätý" aj "Čo ťa do nás?!". To je jeho taktika. Mali by sme ju spoznávať vo vnuknutiach, ktoré nám ticho podsúva.

29. augusta Mk 6, 17-29

Sv. Ján Krstiteľ dal život za nerozlučnosť manželstva. Prosme dnes za všetky rodiny, ktoré prežívajú útoky diabla na ich jednotu. A prosme aj za seba, aby sme v manželskej nerozlučnosti videli a ohlasovali Boží dar, výzvu a cestu k veľkosti.