13. februára Lk 5, 27-32

Hriech je ako choroba. Šíri sa však inak ako vírusy. Môžeme mať súcit a prejavovať starostlivosť hriešnikom a nenakaziť sa. Hriech je totiž vecou nášho vnútorného rozhodnutia. Tak ako aj obrátenie. 

12. februára Mt 9, 14-15

Farizeji a Jánovi učeníci sa postili, aby sa zblížili s Bohom. Ježišovi učeníci sa o toto usilovať nemusia, Boh im je blízko. Prečo sa teda postíme? Náš pôst je vyjadrením blízkosti s Bohom, ktorý za nás trpel. Je spoluúčasťou, niečim, čo vyplýva z lásky. Ku kresťanskému pôstu je potrebná skúsenosť Božej blízkosti.

11. februára Lk 9, 22-25

Keď ti Ježiš zjavuje pravdu o sebe, o svojej misii, o zavrhnutí, smrti a zmŕtvychvstaní, pamätaj, že tak zároveň hovorí aj o dejinách tvojho života. Jeho misiou bola tvoja spása. Jeho život bol žitý pre tvoj.

10. februára Mt 6, 1-6. 16-18

Dnešný deň a celé pôstne obdobie nás pozýva kajať sa. Kajať sa znamená obrátiť sa, znamená zmeniť nastavenia nášho vnútra. Lebo naozaj nežijeme tak, ako to Boh chcel na počiatku: nemilujeme, neradujeme sa, neodpúšťame... Nech nám modlitba, zriekanie sa jedla a majetku pomôžu odhaliť túto pravdu a prijať dar Vykupiteľa.

9. februára Mk 7, 1-13

Tradícia a zvyky sú zo svojej prirodzenosti niečim dobrým. No nemôžu byť dôležitejšie ako samo dobro, ktorému by mali slúžiť. Ak to tak nie je, tak sú nepotrebné a je správne ich zavrhnúť. Dnes sa však stretávame asi častejšie s tým, že sa tradícia zavrhuje preto, že je "stará". Dobro však, čím je staršie tým je lepšie, osvedčenejšie...

8. februára Mk 6, 53-56

Kde sa dnes môžeš stretnúť s Lekárom človeka - Pánom Ježišom? Môžeš sa ho dotknúť cez Cirkev - "obrubu jeho odevu", a ozdravieť. 

7. februára Lk 5, 1-11

Božie milosrdenstvo nie je žiadnou administratívnou operáciou, ani takým "odpustením", ktoré dávame ľuďom, keď do nich nechtiac narazíme pri výťahu. Dokonca ani len "veľkým" odpustením, ktoré siaha až po nebeské registre. Je to predovšetkým Boží skutok, ktorý má moc premeniť nás. Môže premeniť našu skúsenosť hriechu, našu nedostatočnosť, na misiu - urobiť z hriešnikov rybárov ľudí.

6. februára Mk 6, 30-34

Keď Ježiš videl zástupy "zľutoval sa nad nimi" a "začal ich učiť". Ako sa dívaš ty na "ovce bez pastiera", ktoré narušili tvoj plán o "pustom mieste" a "samote"?

5. februára Mk 6, 14-29

Keď Herodes Jána počúval, „býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.“ Samotné výčitky svedomia sú nanič. Od človeka, ktorý má výčitky svedomia ku človeku, ktorý je dobrý je ďaleko. Výčitky svedomia sú totiž len východiskovým bodom. Mali by sme ich prijímať vždy vďačne, a potom vykročiť za zmenou.  

4. februára Mk 6, 7-13

"Prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič..." Častokrát sústreďujeme svoju pozornosť na veci, ktoré nám na tejto ceste nepomáhajú, naopak - sú pritláčajúcim bremenom. Sme očividne málo praktickí. Stáva sa to, lebo sa príliš málo zaujímame o Nebo, o večnosť. Začnime byť praktickejší a zaujímajme sa o veci, ktoré nás vybavujú na život v Nebi. 

3. januára Mk 6, 1-6

"Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." Je potrebné cítiť sa s Božími vecami tak trochu ako cudzinci, tj. ako tí, čo objavujú stále niečo nové. Ináč nám zmysel Ježišových slov bude unikať. Schopnosť žasnúť je podmienkou prijatia Božieho Slova, a teda základom života s Bohom. 

2. februára Lk 2, 22-40

Máme jednu vec spoločnú so Simeonom a Annou: všetci sme sa dočkali spásy. Na rozdiel od nich sme si však na ten výnimočný dar zvykli. Naše každodenné smútky a starosti nám zahmlili zrak. Dnes je však ďalší deň, ktorý dostávame od Pána, aby sme to zmenili: zoberme Ježiša do svojho náručia a vstúpme do veleby Boha. 

1. februára Mk 5, 1-20

Ježiš oslobodil posadnutého, a ľudia “začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja”. Nepochopiteľné! S priatím Ježiša je spojená celková reorganizácia života. A do toho sa nikdy veľmi nehrnieme...