15. septembra Jn 19, 25-27

Opravdivý súcit je náročným umením. Mária, ktorá „stála pri Ježišovom kríži” spolu s ostatnými nábožnými ženami, ktoré vytrvali v hodine skúšky, nás ho učí.

14. septembra Jn 3, 13-17

V biblickom jazyku "jednorodený" znamená to isté, čo "všetko". Milujúci Otec totiž vníma život jednorodeného syna viac ako svoj. Boh teda platí za našu spásu najvyššiu možnú cenu. Prečo? Veď to. Porozmýšľaj dnes o tom...

13. septembra Mk 8, 27-35

Nehovorme Pánu Bohu čo je pre nás alebo pre neho lepšie. Každý takýto návrh, ktorý v sebe počujeme, pochádza od Nepriateľa. Veriť v Boha znamená odpovedať Áno, s pokojom a s radosťou, na všetky veci, ktoré On stavia na našej životnej ceste. 

12. septembra Lk 1, 39-47

"Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán!" Alžbeta vedela, čo hovorí, jej blahoslavenstvo nebolo nábožným povzdychom, veď na svojom mužovi videla, čo prináša spochybnenie Pánových slov. Aj my sa učíme veriť. Príjmime Alžbetine slová a vstúpme do radosti tých, ktorí prijímajú Pánové Slovo s vierou.

11. septembra Lk 6, 39-42

Celý náš život je škola a jediným Učiteľom je Ježiš Kristus. Všetci ostatní sme len menej alebo viac pokročilými učeníkmi. Asi by sme preto mali venovať o niečo menej pozornosti tomu, ako by to v tomto svete malo byť, a o trochu viac nášmu vzťahu s ním. Priviesť druhého človeka ku Kristovi je najväčší dar akého sme schopní.

10. septembra Lk 6, 27-38

Ježiš nás dnes volá k čistej, nezištnej láske. Kto z nás by nechcel byť milovaný takou láskou? Ten, čo sa takto naučí milovať, vráti sa mu to ako bumerang: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."

9. septembra Lk 6, 20-26

Prečo je podľa Ježiša lepšie byť chudobným, hladným, plačúcim, nanávideným, než bohatým, sýtym, usmiatým a chváleným? Pretože ak sa máme príliš dobre na tomto svete, mimovoľne sa vzdávame večnosti, zapúšťame korene na tomto svete. A to je najhoršia vec, aká sa nám môže stať. Nebojme sa teda tažkostí, vychovávajú pre život vo večnosti.

8. septembra Mt 1, 1-16. 18-23

Mária neprišla odnikiaľ. Toto nám pripomína dnešný sviatok a dnešné evanjelium. Dobro v našom živote sa tiež nevzalo odnikiaľ. Je plodom dejín, ktoré nie sú vždy len pekné a láskavé, podobne ako aj v Ježišovom rodokmeni neboli vždy len svätci. Ale bol tam vždy Boh, ktorý vie dokonca aj zo zla a hriechu vyviesť dobro. 

7. septembra Lk 6, 6-11

"Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" Robiť zlo a zničiť život sa nesmie nikdy, nielen v sobotu nie! Je možne nevykonať určité dobro len v prípade, že tak vykonáme ešte väčšie dobro. A ako spoznáme dobro? Dobro je synonymom života, opravdivé dobro rozmnožuje alebo aspoň posilňuje život. Preto existuje aj "mŕtva nábožnosť" a "vyschlá viera"...

6. septembra Mk 7, 31-37

Aj medzi kresťanmi je rozšírená hluchota, o ktorej hovorí dnešné evanjelium. Počúvajú a nepočujú. A stáva sa to aj takým, čo sa veľmi snažia zmeniť to. Z takejto hluchoty nás totiž môže vylieči len Pán osobne. "On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší..." - deje sa to pri veľmi osobnom stretnutí s ním.

5. septembra Lk 6, 1-5

Sú medzi kresťanmi aj takí, ktorí stále uvažujú nad tým, čo sa smie a čo sa nesmie. Ježiš nechce, aby toto bolo pre nás najdôležitejšie. Chce, aby sme sa sústredili na vnútornú premenu a tam sa mu stále viac podobali. Ak sa láska stane našim vnútorným princípom, prestanú byť pre nás potrebné otázky, čo je dovolené a čo nie.

4. septembra Lk 5, 33-39

Nedá sa zopnúť minulosť s budúcnosťou. Ani sa o to nepokúšajme, lebo to nemá zmysel. Minulosť je na to, aby sme sa z nej poučili, a potom sa jej vzdali - raz a navždy. Budúcnosť tvoríme v prítomnosti.

3. septembra Lk 5, 1-11

"...ale na tvoje slovo spustím siete". Majme dnes pred očami svätého Petra, a učme sa od neho robiť veci nielen na základe našich skúsenosti - tie môžu byť vskutku mizerné, ale na základe Božieho slova. Boh v nás vidí potenciál, o ktorom my netušíme.