13. februára Mk 7, 31-37

Pane, ty robíš dobre všetko, daj nám tieto tvoje vynikajúce dary: sluch, aby sme počuli keď počúvame, a reč, aby sme hovorili, keď hovoríme.

12. februára Mk 7, 24-30

Ak Pán vypočúva modlitby pohanov a sú to akoby len „odrobinky“ padnuté zo stola, s akou štedrosťou Pán vypočúva prosby nás, svojich milovaných detí?!

11. februára Mk 7, 14-23

Aký význam má pre nás dnes slovo čistý? Ak niečo nazývame čistým, chceme tým povedať, že má plnosť svojich potencialít, svojich možností. V tomto zmysle môže byť čistá voda, čistý môže byť tón alebo posteľné prádlo. Je fajn ak nám niekto podá čistý pohár, alebo naloží jedlo do čistého taniera. Skúsme sa dnes zamyslieť nad tým, akým spôsobom rôzne podoby zla, ktoré vymenoval Ježiš v dnešnom evanjeliu, redukujú naše možnosti a robia nás nečistými.

10. februára Mk 7,1-13

Niekedy „viete šikovne zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje“, čiže: ospravedlňujete svoje predstavy. Tadiaľ cesta nevedie. Láska je jediným správnym výkladom predpisov, zvykov a zákona.

9. február Mk 6, 53-56

V dnešnom evanjeliu sa Boh v Ježišovi Kristovi prechádza po „záhrade“ tohto sveta, ktorý sám stvoril a ktorý je vo veľkej miere dotknutý škodami spôsobenými hriechom. Všade tam, kde prechádza táto záhrada a ľudia v nej získavajú späť stratené zdravie. 

8. februára Mk 1, 29-39

Naša horúčka, naša únava a nenaplnenie, sú miestom, kam prichádza Pán so svojou mocou. Uprostred našej biedy, našich chorôb môžeme mať skúsenosť s mocou nášho Pána, ktorý uzdravuje. Prestaňme s našou životnou „horúčkou“ bojovať a začnime o nej uvažovať ako o predslove, ako o niečom, čo nám môže pomôcť stretnúť Pána.

7. februára Mk 6, 30-34

Zástup videl Ježiša a učeníkov „odchádzať, a dovtípili sa kam.“ A ty sa vieš dovtípiť kde dnes nájdeš Ježiša a jeho učeníkov?

6. februára Mk 6, 14-29

Keď Herodes Jána počúval, „býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.“ Samotné výčitky svedomia sú nanič. Od človeka, ktorý má výčitky svedomia ku človeku, ktorý je dobrý je ďaleko. Výčitky svedomia sú totiž len východiskovým bodom. Mali by sme ich prijímať vždy vďačne, a potom vykročiť za zmenou.  

5. februára Mk 6, 7-13

Na ohlasovanie Evanjelia nie je potrebné vonkajšie vybavenie. Ono môže dokonca prekážať. Potrebné sú len dobré sandále, pretože naboso sa dlho nedá ísť a predlhá je cesta, ktorá vedie do ľudského srdca.

4. februára Mk 6, 1-6

Tesár, ktorý robí zázraky? Ťažká predstava; buď jedno, alebo druhé... Spochybňovanie je najistejším spôsobom, ako Bohu nedovoliť prejaviť sa v našom živote s mocou. Preto, uznajme, že Ježiš je viac ako tesár, a budeme môcť prijať život, ktorý On vie darovať. 

3. februára Mk 5,21-43

Aj keď máš pocit, že si len jeden Nikto v dave, Ježiš o tebe vie a môžeš sa ho dotknúť vierou. Koľkí prichádzajú do chrámu každý deň, a koľkí sa ho naozaj dotýkajú tak, že z neho vychádza sila?

2. februára Lk 2,22-40

Keď hľadáme sily na každodenné obetovanie sa Pánu Bohu, nezabúdajme, že On sa prvý obetoval nám. On sa celý stal darom pre nás. No nie preto, žeby sme si to boli zaslúžili. Už samotná naša existencia je pre Neho radosťou. Radujme sa aj my z jeho prítomnosti, z jeho blízkosti, s jeho sebadarovania.

1. februára Mk 1,21-28

Zlý duch vie, že kam prichádza Ježiš, tam sa pre neho všetko skončilo. Neboj sa žiť v Božej prítomnosti. Opakuj strelné modlitby, zastavuj sa v kostole, prežehnávaj pred krížom a sochami svätých. To nie je devótnosť, patrí to k praktizovaniu viery.