Kľúč k víťazstvám
21. novembra Lk 19, 45-48
- Podrobnosti
- Prečítané: 116x
Nebojme sa! Ak na nás dnes dolieha niečo, čo nás núti skloniť hlavu, je to Pán, ktorý nás prichádza očistiť, zbaviť nás nánosov diablových klamstiev, ktorým sme uverili. Je to prejav Kristovho boja za nás v tomto svete, ktorý je obeťou Satanových lží, aby mohla zažiariť Kristova sláva na tvárach jeho bratov a sestier – pokorných, lebo jemu odovzdaných.
20. november Lk 19, 41-44
- Podrobnosti
- Prečítané: 119x
Pán plače nado mnou aj nad tebou, keď vidí náš odpor — zatvrdnuté, uzavreté srdce, ktoré si chráni vlastné plány a predstavy. Nechceme sa pokoriť, nechať sa Ním navštíviť cez slová manžela či manželky, cez bolestné udalosti a iné situácie, v ktorých k nám prichádza. Jeho slzy zmáčajú našu minulosť aj prítomnosť. Ak my potom v ľuďoch a udalostiach dokážeme rozpoznať Kristove slzy, uvidíme pred sebou otvárajúci sa chodník pokoja a pocítime, že sme nájdení. Dovoľme preto, aby naše srdce bolo týmito slzami umyté a zmäkčené. Pripravme tak jeho návštevu — príchod jeho lásky, ktorá jediná dokáže premeniť naše srdce na milujúce.
19. november Lk 19, 11-28
- Podrobnosti
- Prečítané: 127x
Malomyseľnosť a zbabelosť môžu spôsobiť opravdivú paralízu ducha, ktorej prejavom je odkladanie rozhodnutí. Podobenstvo o mínach k nám volá o odvahu. Aby sme prijímali zodpovedné rozhodnutia, ktoré prinesú dobro. Dôveruj!
18. november Lk 19, 1-10
- Podrobnosti
- Prečítané: 136x
Jedným z efektov hriechu je, že sebou pohŕdame. Niekedy je to silná antifona hlboko v srdci človeka. Náš Pán však "nepohŕda ničím, čo stvoril". Náš Pán nás miluje. A to nielen pre svoju dobrotu, ale aj preto, že my sami sme schopní dobra a milovaniahodní.
17. november Lk 18, 35-43
- Podrobnosti
- Prečítané: 131x
Čo nám spôsobuje utrpenie nie je realita, ale spôsob ako sa na ňu dívame. Je totiž možné vnímať život ako slepec: ako miesto tmavé alebo dokonca úplne čierne, šedé alebo fádne. Ako jednu veľkú nespravodlivosť. Pretože to a tamto, pretože ten a henten... Realitu môžeme vnímať ako jednu tmavú stenu a žiť bez horizontu, ku ktorému by sme sa mohli vydať. No môžeme ju vidieť aj svetlú, vo farbách a plnú žiarivých detailov. Modlitba slepca z Jericha, ktorý prijíma svoju jedinečnú príležitosť radikálne zmeniť svoj život, je tak pre nás vzorom ako prijímať ohlasovanie Cirkvi – s vierou, ktorá prechádza do volania po spáse.
16. november Lk 21, 5-19
- Podrobnosti
- Prečítané: 123x
Evanjelium nám dnes ukazuje, čo znamená očakávať príchod Ježiša Krista. Známená to boj a vydávanie svedectva. Jedno aj druhé, aby sme si náhodu nemysleli, že vydávanie svedectva znamená presviedčanie druhých o našej pravde, alebo demonštrovanie našej mimoriadnej odhodlanosti a dôslednosti. Nie je to svedectvo o sebe, ale o Ježišovi Kristovi, ktorého sme poznali ako toho, čo nám odpúšťa hriechy a neustále nás obnovuje.
15. november Lk 18, 1-8
- Podrobnosti
- Prečítané: 116x
Všetci sa občas modlíme – dokonca aj neveriacim to v ťažkých chvíľach ide. Keďže však cieľom modlitby je zostať stále pri Pánovi, opravdivou výzvou pri modlitbe je ochabovanie. Na modlitbu preto potrebujeme jednu podstatnú vec: veriť, že nám po spravodlivosti prislúcha Duch Svätý, že nám náleží vedieť milovať, že nám patrí vedieť robiť pekné veci a kráčať po ceste svetla, mať v srdci pokoj a poznať Božiu lásku. Modlitba začína a neustále sa živí touto istotou – že ako Božím deťom nám tieto dary jednoducho patria.
14. november Lk 17, 26-37
- Podrobnosti
- Prečítané: 118x
"Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho." Zachrániť si život... Mohli by sme tiež povedať - zaistiť si, zastabilizovať, zafixovať. Človek, ktorý sa o to snaží, stráca schopnosť spoznať Boha vo faktoch, v udalostiach svojho života, zvlášť tých, ktorými nás Boh hľadá a chce nás posunúť ďalej. Vtedy totiž fixujeme svoj život ešte viac, a bránime, čokoľvek z neho zostalo. Osudom takého človeka je koniec, nie nový život v Kristovi!
13. november Lk 17, 20-25
- Podrobnosti
- Prečítané: 102x
Nedá sa spozorovať, ale už je medzi nami! Také je Božie kráľovstvo. Kristus je medzi nami a ohlasuje slovo, nie však bez toho, aby bol podriadený utrpeniu a zavrhovaný aj týmto pokolením... Iba ten, kto verí, aj vidí Božie kraľovanie uprostred tohto sveta i vo svojom živote.
12. november Lk 17, 11-19
- Podrobnosti
- Prečítané: 115x
Veleba – teda oslavný a vďačný vzťah k Darcovi – je znakom opravdivej viery. Dá sa totiž prijímať množstvo darov, dokonca zakúsiť zázraky na vlastnej koži, a predsa nedospieť k poznaniu, prečo a od koho ich máme. Najväčším nepriateľom nášho vzťahu s Pánom je preto zvyk, pohodlnosť, neschopnosť žasnúť, nevnímavosť. „Len čo jeden z nich spozoroval...“ Aby sme v čítanom slove mohli počuť Božie slovo a v udalostiach života rozpoznať Božie dielo, potrebujeme byť „cudzincami“ – ľuďmi, ktorí vedia pozorovať, bedlivo očakávať nové a žasnúť.
11. november Lk 17, 7-10
- Podrobnosti
- Prečítané: 133x
Prečo toto dnešné evanjelium? Prečo nemáme čakať vďačnosť za našu službu? Pretože byť Božím služobníkom je už darom samo o sebe a slúžiť znamená mať možnosť konkrétne realizovať svoj život. To nie sú vôbec samozrejmé veci. Koľkí ľudia žijú bez toho!?
10. november Lk 17, 1-6
- Podrobnosti
- Prečítané: 107x
Koľkokrát sme pohoršili tých, ktorým sme mali byť príkladom? A predsa nám nik nezavesil na krk mlynský kameň a nevrhol do mora... Každý z nás je teda zázrakom nekonečného Božieho milosrdenstva. Boh má moc kriesiť z mŕtvych, premieňať hriech na milosť, aj z nás urobiť svedkov jeho lásky. Tam, kde sa rozmnožil hriech, rozmnožila sa väčšmi milosť – schopná priviesť k Bohu aj tých, ktorých sme zranili a vzdialili od Boha. Boh naozaj môže zmeniť smer prirodzených síl: kamenné srdce premeniť na srdce z mäsa, podobné srdcu svojho Syna, ktorý sa celý daroval za iných. Preto je zázrak viery neznechutiť sa, neupadnúť do zúfalstva, ale spoľahnúť sa na to, že Kristus vstal z mŕtvych a je mu všetko možné. Niet manželstva, ktoré by nemohlo ožiť, vzťahu, ktorý by sa nemohol obnoviť, ani tak pokazeného života, aby nemohol byť svätý.
9. novembra Jn 2, 13-22
- Podrobnosti
- Prečítané: 118x
Dnešná nedeľa sa spája s výročím posviacky Lateránskej baziliky – matky a hlavy všetkých katolíckych chrámov, symbolu jednoty a ústrednej autority v tele Cirkvi. Evanjelium nám ukazuje Krista, ktorý prichádza do chrámu, aby obnovil poriadok – aby sa druhoradé veci nezamieňali s tými podstatnými. Takúto obnovu potrebujú aj naše spoločenstvá i naše duše, aby zostávali miestom Božieho prebývania – znovu a znovu. Je preto potrebné odstrániť z centra to, čo tam nepatrí, hoci sa tam možno postupne dostalo. Aby sa do stredu nášho života mohla opäť vrátiť živá oslava Božej lásky.