17. január Mk 2, 13-17

Akým úžasným balzamom sú Ježišove slová, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov! Áno, jeho slová a jeho povolanie nie sú pre elitu, pre nejakých schopnejších, ale pre teba, takého aký si. Je potrebné, aby si to uvidel, lebo len potom budeš môcť naozaj počuť a prijať jeho „Poď za mnou“.

16. január Mk 2, 1-12

Šomranie tých, čo vidia, ako Boh odpúšťa, je nám ukázané dnes akoby v zrkadlovom odraze ochrnutého človeka. Tak naozaj sú ochrnutí oni, lebo sú neschopní prijať Nášho Pána Ježiša Krista. Ak totiž niekto šomre, tak preto, že v sebe neuznáva hriešnika - ukrýva vo svojom vnútri nejaký hriech. Je preto ochromený – neschopný pohnúť sa v ústrety druhému a jeho prijatiu. Našťastie, je tu cirkevné spoločenstvo – naši najbližší, prostredníctvom ktorých sme spúšťaní do hĺbky našej reality, až na dno pravdy o tom, že sme len ľudia a že zachrániť nás môže jedine Ježiš. On nás už čaká so svojim darom odpustenia tam, kde konečne úplne zhodíme našu masku.

15. január Mk 1, 40-45

„Ak chceš, môžeš ma očistiť... Chcem, buď čistý!“ Veríš, že ťa Ježiš môže očistiť z tvojej nečistoty? Z tvojej rakoviny, či z nejakej inej choroby? Z tvojej depresie? Z tvojho znechutenia? Veríš, že ťa Ježiš môže uzdraviť z tvojej náklonnosti súdiť iných? Z tvojej tendencie k hnevu? Z tvojej precitlivenosti na seba?... Áno? Popros ho o to hneď teraz!

14. január Mk 1, 29-39

Šimonova testiná bola uzdravená z horúčky, aby mohla slúžiť. Aj naše, možno aktuálne, utrpenie je úvodom k našej misii. Kristus vskutku prišiel a prichádza cez Petrov dom, tj. Cirkev, k ľudstvu zablokovanému v planých, horúčkovitých snahách, aby tých, ktorí sa mu nechajú dotknúť, mohol oslobodiť pre službu iným.

13. január Mk 1, 21-28

Keď nás Pán navštevuje zjavuje sa, čo je naozaj v našom srdci. Niekedy aj veľmi surovo. Lebo, keby bol v tvojom srdci On, zniesol by si ochotne nespravodlivosť v práci či v rodine, ale takto... On má totiž moc umlčať diabla a zmeniť tvoje srdce tak, aby sa v ňom rozoznieval pokojný šepot Ducha Svätého, ktorý nás vedie vždy k trpezlivosti, láskavosti a milosrdenstvu.

12. január Mk 1, 14-20

Učeníci zanechali všetko a išli za Kristom. Prečo? Čo má moc urobiť to aj so mnou? Obrátenie sa nedá zaplánovať, dochádza k nemu, keď sa naplní čas – keď chce Pán. Ani učeníci neprešli žiadnou prípravou na stretnutie s Pánom. Boli uprostred ich každodennej činnosti. Tam stretáva Pán aj teba. Tam, kde sa dnes nachádzaš. A keď prichádza Pán, deje sa nečakané – láska hľadí na teba, aby ti priniesla plnosť života. A vtedy sa všetko mení.

11. január Mt 3, 13-17

„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbe nie.“ Vďaka Kristovi, tieto slová zaznievajú nad každým, kto prijíma krst. A pritom sa otvára nebo. Deklarácia o zaľúbení a otvorené nebo – patria aj tebe?

10. január Lk 4, 14-22a

Zažiť ako sa spĺňa Písmo v mojom živote dnes – toto je dar pre každého kresťana, ktorý dovolil Ježišovi vstúpiť do synagógy svojho života, aby tam rozvinul Knihu a čítal...

9. január Mk 6, 45-52

Niekedy sa náš život podobá na skúsenosť učeníkov v dnešnom evanjeliu. Veslujeme s námahou, vietor duje proti nám, a keď sa k nám približuje Ježiš, zdá sa nám, že máme do činenia s mátohou. Toto evanjelium nás však nielen fotografuje, ale prináša aj trvalú útechu. Veď tu objavujeme, že je to sám Ježiš kto chce, aby sme prešli touto skúsenosťou – „prinútil svojich učeníkov“, a dostali slovo, ktoré vyháňa strach. Potrebujeme ho preto uprostred tejto búrky rozpoznať a prijať do svojej loďky.

8. január Mk 6, 34-44

„Videl veľký zástup... ako ovce bez pastiera“. Toto sme v Ježišových očiach. On vie, čo potrebujeme a preto nám dáva najcennejší dar: seba samého ako dobrého pastiera. Člo vek totiž je v neustálom hľadaní opravdivého nasýtenia, hľa dá šťastie vždy a všade, no prežíva hlbokú frustráciu. Spasiteľ Ježiš nám však ide oproti so svojim zľutovaním a aby nasýtil naše srdcia.

7. január Mt 4, 12-17. 23-25

„Priblížilo sa nebeské kráľovstvo!“ Čiže tvoje šťastie, tvoje naplnenie je tu, na dosah ruky. Načo ešte čakáš, čo sa ešte musí zmeniť? Otvor svoje srdce a počúvaj! Dovoľ, aby Ježiš vstúpil do tvojho života, lebo on môže vyliečiť akékoľvek tvoje zranenie balzamom svojej lásky a premeniť ňou aj tvoje srdce. Vskutku, nekonečná a bezpodmienečná láska nášho Pána robí z každého momentu nášho života preddavok neba. Prečo zostávaš nerozhodný, v strachu či úzkosti? Počúvaj Krista, ktorý sa na teba dnes obracia prostredníctvom Cirkvi.

6. január Mt 2, 1-12

Nesúď iných za túžby, lebo každá túžba v ľudskom srdci je pozvaním vyraziť na cestu, múdro sledovať hviezdu a nájsť Kráľa, ktorý jediný je odpoveďou na ňu hodnou človeka. Táto cesta nie je jednoduchá ani priamočiara. Je možné veľmi ľahko na nej zablúdiť k správcovi, ktorý sa vydáva za kráľa, no jeho najväčšou túžbou je opravdivého kráľa zavraždiť. On je obrazom mocností tohto sveta a lákavých no falošných odpovedí. Nájsť opravdivého kráľa vyžaduje pokoru, lebo má podobu malého dieťaťa, narodeného obyčajným rodičom v maštali kdesi v zapadákove – podobu bezvýznamnosti, každodennosti. Kto však vlastne tam spozná svojho Kráľa už nepôjde ďalej tou istou cestou, ale začne kráčať úplne novou.

5. január Jn 1, 43-51

Sedieť pod figovníkom a občas siahnuť do jeho koruny po sladké ovocie je obraz človeka, ktorý v hľadaní Boha nachádza múdrosť, pokoj a dobrotu. Ježiš však ukazuje, že toto hľadanie nie je cieľom. „Uvidíš väčšie veci“ znamená krok od ticha k stretnutiu, od rozjímania k živému spojeniu neba a zeme. Otvorené nebo a anjeli vystupujúci a zostupujúci na Syna človeka hovoria, že Boh sa už nedáva len hľadať, ale dáva sa nájsť. Skúsenosť figovníka pripravuje srdce, no je to Kristus, kto doň privádza nebo.