25. februára Mk 9, 30-37

Ako vždy, aj dnes nás Kristus čaká s otvorenou náručou, aby nás objal takých akí sme, možno trápni, neužitoční, pohrdnutiahodní. Celá táto pravda o nás môže nájsť svoje miesto v jeho náručí. A my sa môžeme cítiť milovaní a obnovení, uschopnení slúžiť. Vskutku, poznať Božiu lásku z nás robí služobníkov, pripravených na škúšku. Kto je naplnený vďačnosťou, zostáva, kde je a je sám sebou. 

24. februára Mk 9, 14-29

„Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť?“ Pane, maj s nami zmilovanie, zostaň s nami a „pomôž našej nevere“.

23. februára Lk 6, 27-38

“Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám”. Akou mierou teda meriaš? Prizri sa tomu v dnešný deň. Nech v nasledujúcom týždni podrastie aspoň o niečo tvoja ochota odpúšťať a konať milosrdne.

22. februára Mt 16, 13-19

Cirkev je založená na skale, ktorou je Peter. Na skale, akou je odpadlík, ktorému bolo odpustené, kajúcnik znovuzrodený v láske Ježiša Krista. S Petrovým pohľadom, v jednote Cirkvi, môžeme vyznávať nášho Pána Ježiša Krista živého a zmŕtvychvstalého v nebi ako víťaza nad tým všetkým, čo je smrťou a ponížením pre nás dnes. 

21. februára Mk 8, 34 – 9, 1

Rozhodujúca perspektíva nášho života je v otázke, či existuje alebo neexistuje nebo. Každé slovo, gesto a rozhodnutie závisí od tejto perspektívy, čiže od toho, či máme pred sebou stenu, na ktorú skôr či neskôr narazíme a všetko sa skončí, alebo otvorenú bránu, cez ktorú sa dostaneme k naplneniu všetkých tých najhlbších ambícií, z ktorých v živote poznávame len márnu predchuť. Lebo Pán k nám dnes prichádza so slovom, ktoré môže byť pre nás zvesťou o väčšej slobode, alebo plné absurdných požiadaviek. Závisí od perspektívy.

20. februára Mk 8, 27-33

Všetci sme ako Peter a dohovárame Bohu. Je to najnormálnejšia vec v konforntácii so zlom a utrpením. Prečo v tom teda Ježiš spoznáva satanskú myšlienku? Pretože diabolovi sa podarilo šikovne nám ukryť výsledok tejto konfrontácie a ním je zmŕtvychvstanie. No my dnes dostávame tieto Ježišové slová, aby nám svojim silným svetlom ožiarili všeky nespravodlivosti, kryvdy a utrpenie, ktoré dopadajú na nás aj ostatných.

18. februára Mk 8, 14-21

Ešte stále len a len o chlebe? Iné majú byť starosti Ježišovho učeníka: mať zaostrené srdce, chápavé oči a počujúce uši...

17. februára Mk 8, 11-13

Obmedzenosť a hlúposť ľudí dokáže bleskurýchlo vysať vzduch z nášho okolia a urobiť ťažké dusno. Potrebujeme vtedy vedieť zobrať hlboký nádych zo zásob iného, duchovného priestoru. Ježiš si v duchu vzdychol voči slovám plným malodušnosti, obmedzenosti a hlúposti. Aj my sa môžeme naučiť čerpať kyslík z ducha aj v tých najdusivejších podmienkach a pohnúť sa k takému konaniu a takým slovám, ktoré vrátia život okolo nás. 

16. februára Lk 6, 17. 20-26

Blahoslavení, ktorí teraz... Beda vám, čo teraz... Čo sa deje teraz v tvojom živote? Ak ti je ťažko, ak dolieha na teba nejaká nespravodlivosť, či dokonca nenávisť a podobne, si blahoslavený (tj. máš veľké šťastie), lebo máš tak pripravený sluch a môžeš konečne prijať slová Spasiteľa, ktorý prichádza kvôli tebe.

15. februára Mk 8, 1-10

Kto stretol Krista, skôr či neskôr spozná aj Jeho moc rozmnožiť náš život v rozmere lásky. Rozmnožiť to všetko, čo žijeme, naše skutky, slová, rozhodnutia... na niečo, čo si ani nevieme predstaviť. Dokonca aj náš hriech premieňa a dáva nám štedrosť pokoja, opravdivé nasýtenie a naše údy, ktoré boli predtým sústredené na náš prospech, dáva do služby ľuďom okolo nás.

14. februára Mk 7, 31-37

"Dobre robí všetko..." Keď sa pozrieš na svoj život, môžeš dnes povedať, že Pán Boh urobil všetko dobre? Hluchonemý človek v dekapolskom kraji je obrazom pohanov, ktorých ucho je neschopné počuť pravdu a chápať Božie diela. Naopak viera nás otvára, aby sme vo svojom živote mohli vnímať dobro aj krásu. A aj v ťažkých veciach vidieť kríž, ktorý ovára cestu k večnému životu. Chápať, že je tu, aby nám pomohol sa obrátiť, priučiť sa pokore a očistiť naše srdce a pohľad na veci.

13. februára Mk 7, 24-30

Keď ráno vstávaš, myslíš na spásu svojej duše? Pravdepodobne na úplne iné veci: na to, ako zvládnuť nadchádzajúci deň bez ujmy – s manželom, manželkou, deťmi či svokrovcami, a podobne. A tak otázku stavu svojej duše len ľahko preletíš. Chýbajúce „nasýtenie“ však poznačuje nielen naše psychické a fyzické zdravie, ale aj vzťahy či pracovnú výkonnosť. Koľko priestoru však dávame napríklad modlitbe? A pritom často stačí aj drobná omrvinka zo stola Božej dobroty a zlý duch je preč.

12. februára Mk 7, 14-23

Naše srdce je prameň našich rozhodnutí. Kresťan pozná veľmi dobre svoju krehkosť a neprekvapuje ho ľudská zloba. Zároveň vie, kto je jedinou odpoveďou na toto zlo a jediným lekárom človeka...