3. januára Jn 1, 29-34

"...toto je Boží Syn". Jánovo svedectvo má nám dnes pomôcť otvoriť sa na túto nepredstaviteľnú skutočnosť: Boh sa stal ľudským dieťaťom. Aby nám nebol ďaleko, aby sa prekonala obrovská medzera medzi nami, stal sa jedným z nás a mohol nás obdarovať svojim božstvom.

2. januára Jn 1, 19-28

Dnešné evanjelium nás pozýva osvojiť si pohľad, ktorý môže ovplyvniť naše vnímanie každodenného života, do ktorého sa vraciame po sviatočných dňoch. „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.“ Ide teda o vnímavosť, ktorú nám prináša presvedčenie, že Boh je blízko nás, dokonca uprostred nášho spoločenstva a dáva sa spoznať tým, ktorí ho hľadajú s vierou.

1. januára Lk 2, 16-21

Nie je to náhoda, že v prvý deň roka oslavujeme Máriino božské materstvo. Každý nový rok je totiž tak trochu nový začiatok. Ako aj každá nedeľa, či každé nové ráno. A my vskutku stále môžeme začínať, lebo Boh má moc robiť nové všetky veci. Moje srdce, spôsob akým pracujem, akým počúvam, akým odpovedám. Dáva mi novú silu, aby som prijal utrpenie, nedostatok, chorobu... Mária, matka nového života, oroduj za nás!

31. decembra Jn 1, 1-18

"Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi." To znamená, že náš vzťah s Bohom nie je automatický, ale závisí od osobného rozhodnutia prijať Krista. Stať sa Božími deťmi znamená nadobudnúť nielen novú identitu, ale aj vnútornú silu žiť v tejto dôstojnosti. Naša hodnota teda nespočíva v tom, čo vlastníme alebo robíme, ale v tom, že sme milovaní Bohom. Je to výzva odpovedať na tento dar a žiť ako Božie deti, ktoré prinášajú nádej do sveta.

30. decembra Lk 2, 36-40

Novonarodený Spasiteľ priťahuje k sebe starenu a s ňou to všetko, čo zobrazuje - neplodnosť, samotu, utrpenie, pocit nepotrebnosti, marazmus, atď. Uskutočňuje sa to v chráme, čiže v Cirkvi, kde sa v počúva Božie slovo, slávia sviatosti a žije v spoločenstve. Tam môžeš aj ty vo svojej starobe stretnúť Dieťa - obnoviť svoju nevinnosť prijatím odpustenia hriechov a uvidieť dejiny spásy v dejinách svojho života. A zakúsiť novú plodnosť, stávajúc sa dôveryhodným znakom pre tých, čo sú okolo teba.

29. decembra Lk 2, 41-52

"Nazdávali sa, že je v sprievode..." Aj my sa nazdávame, že Ježiš, náš "syn", to jest náš poklad a naša budúcnosť, je v dave, ktorý sa kamsi uberá. No svet má svoje problémy, svoje očakávania aj bôžikov. Náš Spasiteľ je však v chráme, kde môžeme počuť jeho slová v konfrontácii so starcami a učiteľmi.

28. decembra Mt 2, 13-18

Jedinú odpoveď, ktorú máme na utrpenie nevinných je ukrižovaný Kristus. V ňom kontemplujeme Božiu lásku, ktorá berie na seba hriechy sveta, aby taj vstupujúc do smrti, nad ňou zvíťazila. Kto vie o tejto láske, nepohoršuje sa ani nad utrpením nevinných, naopak začína chápať, že utrpenie vyžaduje hlbšiu odpoveď, keďže priamo odkazuje na tajomstvo Božej prítomnosti. 

27. decembra Jn 20, 2-8

Prijať ohlasovanie a bežať k hrobu, aby som objavil, že je prázdny, lebo Kristus zmŕtvychvstal - toto je naše každodenné povolanie. Takých hrobov, čiže - v normálnej optike - miest víťazstva smrti nad životom, môže byť denne viacero. Nás však vedie nie strach, ale zvesť o Kristovom víťazstve a túžba po konkrétnej skúsenosti nového života. Ktoré hroby máš pred sebou? Ktorých hrobov sa ešte bojíš?

26. decembra Mt 10, 17-22

"...v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať." Ako často sa trápime tým, čo povedať. Kto je však naplnený Duchom Svätým, čiže láskou Boha k nemu, podobne ako sv. mučeník Štefan, ten má všetko, čo potrebuje.

25. decembra Jn 1, 1-18

Sláviť narodenie Pána znamená prijať pozvanie k novému životu. Kto totiž prijíma do svojho života Krista, dovoľuje Mu milovať ho, dovoľuje Mu odpustiť mu, dovoľuje Mu zničiť jeho hriechy. Narodiť sa s Kristom a už neumrieť - toto sú Vianoce. Kto totiž miluje už sa nebojí smrti, smrť ho nemôže premôcť.

24. decembra Lk 1, 67-79

Liturgia Slova na dnešný deň nám prináša Zachariášov chválospev. Takto nás Cirkev pozýva pripojiť sa k blaženým a vstúpiť do oslavy Boha za jeho diela v prospech človeka. Predovšetkým za to, že odpovedal na túžby mnohých pokolení a navštívil nás vo svojom Synovi, aby nás vykúpil. Neostaň teda bokom, zahoď svoju malomyseľnosť a urob krok do veleby.

23. decembra Lk 1, 57-66

Nemôžeme nazývať život podľa seba, čiže myslieť si, že vieme ako sa veci vyvinú, lebo isté je len to, že nebudú ako si myslíme. Všetko však patrí Pánu, ktorý všetko vedie podľa svojich dobrotivých zámerov. Máme teda o čo prosiť v tieto Sviatky! Predovšetkým o tvárne srdce, schopné prijať Božiu vôľu, aby sa mohli naplniť Božie zámery v každom momente nášho života. 

22. decembra Lk 1, 39-45

Srdce človeka má vo svojom vnútri miesto, kam môže vstúpiť len Boh. A práve tam Boh vkladá svoju pravdu. Keď potom uvažujeme nad svojím životom, dokážeme jasne rozlíšiť, čo je požehnané a čo nie. V radosti stretnutia dvoch žien, Márie a Alžbety, vidíme uznanie toho, čo nazývame životom – postojom, ktorý je plodný a prináša ovocie. Naopak, to, čo je neplodné, vedie k horkosti a nie je pravým životom. Také veci môžeme bez obáv nechať za sebou. Kiež nám toto vianočné obdobie prinesie osvietenie, aby sme pochopili logiku otvorenosti pre život, prijatia, plodnosti, rozvoja a rastu, ku ktorým nás Pán povolal.