7. decembra Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8

Ako ovce bez pastiera - to je opis, ktorý Ježiš dáva človeku, ktorý je vo svojej podstate stratený, osamotený a zraniteľný. Blúdiť a zvádzať aj iných do nebezpečných situácii je tiež jeden z aspektov našej prirodzenosti. Preto potebujeme pastierov - opravdivých robotníkov, ktorých Pán posiela svojmu ľudu. Modlime sa za nich!

6. decembra Mt 9, 27-31

Čo mení v našom živote viera? Najviac sa tento dar podobá na prechod zo slepoty k možnosti vidieť. Je to akt hlbokej dôvery, ktorý sa stáva dynamickou silou a tá mení všetko. Boh hľadá v nás takýto postoj.

5. decembra Mt 7, 21. 24-27

Komu sa podobáš ty, múdremu alebo tomu druhému mužovi? Na akých základoch staviaš ty?

4. decembra Mt 15, 29-37

"Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky..." a stal sa zázrak rozmnoženia a nasýtenia. Vzdávanie vďaky je bránou k takýmto zázrakom. Zvlášť vtedy, keď sa nám zdá, že máme málo alebo nedostatočne. Vzdávaj vďaky a uvidíš, že Boh sa stará a že dáva nadmieru.

3. decembra Lk 10, 21-24

Slová, ktoré padajú v dnešnom evanjeliu, nás pozývajú pripojiť sa k velebe, ktorá vychádza z Ježišovho srdca. Nech je to pre nás príležitosť nanovo sa pozrieť na fakty nášho života. 

2. decembra Mt 8, 5-11

Stolovanie v nebeskom kráľovstve predstavuje konečné zjednotenie Božieho ľudu. Nie je to fyzické jedenie a pitie, ale to, čo predstavujú: hlboké duchovné spoločenstvo. Abrahám, Izák a Jakub, praotcovia viery, tu symbolizujú spojenie minulosti, prítomnosti a budúcnosti – miesto, kde sa história spásy uzatvára a kde všetci, ktorí veria, nájdu svoje miesto a nasýtenie.

1. decembra Lk 21, 25-28. 34-36

„Bdejte a modlite sa“. Je to veľmi dôležité usmernenie, ktoré dostávame na začiatok adventu. Nestačí sa modliť, treba najprv dobre otvoriť oči, bdieť. Mnohokrát sa modlíme, ale nič sa nedeje, pretože máme stále zatvorené oči, čiže nemáme pohľad dôvery a pozornosti voči skutočnosti. No Adventné obdobie začína práve takto: otvárame oči, vstupujeme do nášho srdca, začíname sa modliť.

30. novembra Mt 4, 18-22

Končíme dnes ďalší liturgický rok. Uvedomujeme si fakt, že niektoré veci sú už pre nás nenávratne preč. Avšak nad touto skutočnosťou rozoznieva Kristovo slovo, z ktorého je jasné, že On pre nás vidí možnosť nového začiatku a povoláva nás. Čo sme kvôli tomu pripravení zanechať?

29. novembra Lk 21, 29-33

Objavovať v udalostiach života tohto pokolenia znaky blízkosti Božieho kráľovstva - to je opravdivá kresťanstká zručnosť. Ako ti to ide? Pokročil si v tom aspoň o niečo?

28. novembra Lk 21, 20-28

"Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie." Aké sú tvoje reakcie na správy, ktoré zmietajú ľudstvom a vzbudzujú úzkosť?

27. novembra Lk 21, 12-19

Uprostred Ježišových slov o prenasledovaní jeho učeníkov všimni si vetu „Ani vlas z vašej hlavy sa nestratí.“ Je to uistenie, že hoci kresťanský život nie je vždy ľahký, Boh má všetko vo svojej moci a stará sa o každého osobitne.

26. novembra Lk 21, 5-11

"Dajte si pozor, aby vás nezviedli... Nechoďte za nimi! Neľakajte sa!... koniec nebude hneď.“ Čo máme robiť ako kresťania uprostred chaosu poloprávd, dezinformácii a strachu? Učiť sa hovoriť srdcom: Ježišu, tebe dôverujem.

25. novembra Lk 21, 1-4

Nenariekaj, že nemáš. Tak zmýšľajú boháči. Ježiš ukazuje, že viac ako zámožní ľudia, dokážu dať tí, čo dávajú zo svojej chudoby. Dávajúc však môžeš objaviť, že máš. Preto ži vo vďačnosti a istote Božieho požehnania.