21. februára Mk 9, 14-29

Dnes čítame o tom, že Ježiš bol silno dotknutý neverou svojich učeníkov. Je to pravda o nás samých a je dobré prijať túto pravdu. Existujú totiž takéto vrstvy nevery v nás, uzavreté pred Bohom, hlboko pohanské vrstvy. Ak sa však na tom mieste objaví pokora, tak Boh bude víťaziť nad pohanom, ktorý je vo mne.

20. februára Lk 6, 27-38

“Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám”. Akou mierou teda meriaš? Prizri sa tomu v dnešný deň. Nech v nasledujúcom týždni podrastie aspoň o niečo tvoja ochota odpúšťať a konať milosrdne.

19. februára Mk 9, 2-13

Chce to niekedy naozaj vysoký vrch a samotu, aby si uvidel Ježiša novým spôsobom a zažil, že pri Bohu je dobre. Nie je to dané všetkým; Ježiš sám si volí, koho vezme so sebou. V každom prípade, je potrebné patriť k jeho učeníkom.

18. februára Mk 8, 34 – 9, 1

Nasledovať Ježiša znamená učiť sa nezachraňovať si život. To robiť vskutku znamená zachraňovať si dušu a vyznávať Ježiša pred svojim pokolením. Kde si dnes zachranuješ svoj život a zapieraš, že patríš k Ježišovi?

17. februára Mk 8, 27-33

A ty? Máš zmysel pre Božie veci? Pre prijatie utrpenia, zavrhnutia a smrti na ceste k zmŕtvychvstaniu. Ježiš odtrháva svojich učeníkov od vecí ľudských a oslobodzuje ich pre Božie. Každý deň nám k tomu dáva príležitosti.

14. februára Mk 8, 11-13

"Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane". Znamenia sa skončili. Je čas svedectva, dávania a prijímania, odovzdávania. Ježiš odišiel na druhý breh a je tu čas Cirkvi. Čakáš na znamenia a Boh ti dáva Cirkev.

13. február Lk 6, 17. 20-26

Blahoslavení, ktorí teraz... Beda vám, čo teraz... Čo sa deje teraz v tvojom živote? Ak ti je ťažko, ak dolieha na teba nejaká nespravodlivosť, či dokonca nenávisť a podobne, si blahoslavený (tj. máš veľké šťastie), lebo máš tak pripravený sluch a môžeš konečne prijať slová Spasiteľa, ktorý prichádza kvôli tebe.

12. februára Mk 8, 1-10

Ježiš, hoci sa nachádza v situácii núdze a má k dispozícii len málo, predsalen začína od vďakyvzdávania. Velebí svojho Otca a náhle to "málo" sa stáva dostatkom pre mnohých. Ak nevnímaš, že máš za čo ďakovať, jednoducho vstúp do Ježišovho vďakyvzdávania. Takáto modlitba rozšíri tvoje srdce. A dobro sa bude rozlievať z tvojho srdca ako z plnej nádoby.

11. februára Mk 7, 31-37

“Hluchým dáva sluch aj nemým reč”. Áno, stretnutie s Kristom - to jeho “vzatie na bok od zástupu”, kde sa nás dotýka svojim slovom - premieňa našu komunikáciu: začíname naozaj počúvať a aj naša reč nadobúda na váhe.

10. februára Mk 7, 24-30

“Pre tieto slova chod…” Neboj sa pokory, ani poníženia. Sú bránou k Spasiteľovmu srdcu.

9. februára Mk 7, 14-23

Dnešné evanjelium nám pripomína dôležitú vec: hriechy vyvierajú z mojej ľudskej prirodzenosti. Jej márnosť, slabosť a nedokonalosť budú zaiste navždy prekážkou v mojom vzťahu s Bohom. Avšak Pan Boh prvý vyťahuje ku mne svoju ruku vo svojom slove, aby som nezahynul, a vo sviatosti pokánia ma priťahuje k sebe.

8. februára Mk 7, 1-13

Neumyté ruky môžu znamenať smrteľné nebezpečenstvo - to vie dnes aj malé dieťa. V hygiéne sme za posledné dva roky urobili obrovský posun vpred. No ako je na tom hygiéna nášho srdca? Podvratné a zlé srdce, plné podozrievania a nepriazne, je schopné zničiť naše vzťahy a dokonca aj Boha, ktorý všetko stvoril dobre, osočovať o zlé úmysly.

7. februára Mk 6, 53-56

"...začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli". Kto ti naposledy povedal, kde prebýva Ježiš? Chceš ta ísť? Cirkev, čiže veľké spoločenstvo svätých hovorí, že ho môžeš stretnúť na troch miestach: v slove, vo sviatostiach a v spoločenstve.