26. decembra Lk 2, 41-52

"Nazdávali sa, že je v sprievode..." Aj my sa obyčajne nazdávame, že Ježiš, náš "syn", teda náš poklad a naša budúcnosť, je v dave, ktorý sa kamsi uberá. No svet má svoje problémy, svoje očakávania aj bôžikov. Náš Spasiteľ je však v chráme, kde môžeme počuť jeho slová v konfrontácii so starcami a učiteľmi.

25. decembra Lk 2, 15-20

Znovu sa pre nás obnovuje posolstvo o príchode Spasiteľa. Posolstvo, ktoré hľadá nie múdrych, ani vplyvných, ale tých, čo ho prijmú - chudobných.

24. decembra Lk 1, 67-79

Liturgia Slova na dnešný deň nám prináša Zachariášov chválospev. Takto nás Cirkev pozýva pripojiť sa k blaženým a vstúpiť do oslavy Boha za jeho diela v prospech človeka. Predovšetkým za to, že odpovedal na túžby mnohých pokolení a navštívil nás vo svojom Synovi, aby nás vykúpil. Neostaň teda bokom, zahoď svoju malomyseľnosť a urob krok do veleby.

23. decembra Lk 1, 57-66

Význam mena Ján je "Boh dáva milosť", "tešiaci sa Božou milosťou". Ako je to s tebou, tešíš sa z Božej milosti? Máš v srdci vedomie, že Boh je voči tebe milostivý, alebo sa skôr považuješ za Bohom zabudnutého?

22. decembra Lk 1, 46-56

Plody milosti sa ukazujú v našom živote vtedy, keď ju začíname používať v našich každodenných situáciach. Tak ako v Máriinom prípade, aj v našom, prináša nový život. A ten sa už prejavuje vďačnosťou i velebou.

21. decembra Lk 1, 39-45

Čím som si zaslúžila...?! Alžbetin úžas nech naplní často tvoje srdce, keď sa budeš stretávať s Božím Slovom, ktoré ti prináša matka Cirkev!

20. decembra Lk 1, 26-38

V evanjeliu o zvestovaní sa stretávame s Božou nehou, ktorá je zvestovaná Panne Márii. Táto neha, vyjadrená slovom milosť, sa týka aj nás, keďže Mária je jednou z nás a cez ňu sme všetci boli pozdvihnutí a oslobodení od zla.

19. decembra Lk 1, 39-45

Celý náš život je ako advent očakávaním na Pána. A ak naozaj žijeme v takomto očakávaní, už samotný hlas Cirkvi, ktorá sa na nás obracia so svojim ohlasovaním, nás napĺňa radosťou a zachvieva sa v nás nový život, ktorý v sebe nosíme.

18. decembra Mt 1, 18-24

Na očakávanie spásy svojho ľudu, Boh neodpovedá pohotovostne. Z problémov a trablí nás nevytrháva na zavolanie, ale dáva nám Dieťa. Čiže niekoho, kto bude mať svoj vlastný príbeh a o koho sa bude treba postarať, kto nám skomplikuje život ešte ináč. Toto je Boží spôsob: postupne, dozrievajúc v trpezlivom očakávaní na zákrutách života, zakusujeme, že On je v tom všetkom s nami, Emanuel.

17. decembra Mt 1, 1-17

Načo čítame všetky tieto mená, a načo vobec boli zaznamenané? Minimálne preto, aby si v srdci pripustil, že ak Boh sa nehabil mať v rodokmeni všetkých tých hriešnikov, vrahov a cudzoložnice, tak sa asi nebude hanbiť ani za to, že patríš k nemu aj ty.

16. decembra Jn 17, 11b-19

Ježiš dal seba samého za nás, aby sme vedeli ako žiť v tomto svete. Lebo sme vo svete, ale nie sme zo sveta. Prosme preto, aby sme boli neustále osvecovaní a posväcovaní pravdou Božieho slova. 

15. decembra Lk 7, 19-23

Blahoslavený, kto sa na mne nepohorší... Pripadá nám zvláštne toto blahoslavenstvo? Ale ako je to s nami? Akého Krista vlastne očakávaš? Uzdravujúceho, odpušťajúceho, trpezlivo ohlasujúceho a prijímajúceho odmietnutie? Alebo (ako Ján Krstiteľ, ktorého začali kváriť pochybnosti) skôr takého, ktorý konečne urobí poriadok, "spáli plevy v ohni", odsúdi nespravodlivých, tvrdou rukou...

14. decembra Mt 21, 28-32

Náboženské autority dáva Ježiš do protikladu s javnými hriešnikmi - mýtnikmi a neviestkami. Tí ich predchádzajú do Božieho kráľovstva, lebo tamtí rozhodujú o všetko výlučne o hľadu na vlastný prospech. A to je niečo, čo človeku znemožňuje obrátenie. Vlastný záujem a prospech zabedňujú srdce. Vedomie vlastnej hriešnosti naopak, otvára srdce na stretnutie so Záchrancom.