Sviatok sv. Antona Paduánskeho

Podrobnosti

Uverejnené: 13. jún 2012

Prečítané: 6820x

Narodil sa v Lisabone v urodzenej rodine – okolo roku 1195 – a pokrstili ho menom Fernando. Vstúpil ku kanonikom, ktorí sa riadili kláštornými predpismi sv. Augustína, najskôr v Kláštore sv. Vincenza v Lisabone, a neskôr vo Svätom kríži v Coimbre, renomovanom kultúrnom centre Portugalska.

Budapešť: Stretnutie mladých z neokatechumenátnej cesty

Podrobnosti

Uverejnené: 12. jún 2012

Prečítané: 3790x

V nedeľu popoludní 10. júna 2012 sa v Budapešti pred Bazilikou sv. Štefana stretlo niekoľko tisíc mladých, ale aj starších členov hnutia Neotatechumenátna cesta.

Assisi: Objavili medirytinu nášho mučeníka

Podrobnosti

Uverejnené: 07. jún 2012

Prečítané: 3949x

Bratia v našom materskom kláštore Sacro Convento v Assisi objavili ďalšie dobové zobrazenie nášho mučeníka z Radu.

Bratislava: Vysviacka br. Róberta

Podrobnosti

Uverejnené: 05. jún 2012

Prečítané: 4616x

Rehoľa minoritov sa pripravuje na kňazskú vysviacku brata Róberta.

Pápež ohlásil miesto a termín ďalšieho svetového stretnutia rodín

Podrobnosti

Uverejnené: 03. jún 2012

Prečítané: 3164x

Na záver svätej omše v parku Bresso v Miláne Benedikt XVI. predniesol tradičný príhovor pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v siedmych rozličných jazykoch.

Pápežova homília počas slávnostnej eucharistie v Miláne

Podrobnosti

Uverejnené: 03. jún 2012

Prečítané: 4441x

Dnešný program 7. svetového stretnutia rodín pokračoval slávnostnou svätou omšou v parku Bresso, ktorej predsedal pápež Benedikt XVI. Za prítomnosti viac ako 1 milióna veriacich z celého sveta ho pred samotnou svätou omšou privítal milánsky arcibiskup kardinál Angelo Scola. Svätý Otec vo svojej homílii vychádzal z čítaní dnešnej slávnosti Najsvätejšej Trojice a zameral sa na najhlbšiu podstatu rodiny:

Ctihodní bratia v biskupskej službe,
Vážení občianski predstavitelia,
Drahí bratia a sestry!

V dnešné ráno prežívame chvíľu veľkej radosti a spoločenstva pri slávení Eucharistickej obety. Sme veľkým zhromaždením, spojeným s Nástupcom sv. Petra, zloženým z mnohých národov. Môžeme v ňom vidieť znázornenie Cirkvi, jednej a univerzálnej, založenej Kristom. Ona je ovocím poslania, ktoré, ako sme počuli v evanjeliu, Ježiš zveril svojim apoštolom: ísť ku všetkým národom, robiť z nich učeníkov a „krstiť ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,18-19).

S potešením a úctou pozdravujem kardinála Angela Scolu, milánskeho arcibiskupa a kardinála Ennia Antonelliho, Predsedu pápežskej rady pre rodinu, hlavných iniciátorov tohto Siedmeho svetového stretnutia rodín, ako aj ich spolupracovníkov, pomocných milánskych biskupov a ďalších cirkevných predstaviteľov. S radosťou pozdravujem i tu prítomné občianske autority. Vrúcne objímam predovšetkým vás, drahé rodiny! Ďakujem, že ste prišli!

V druhom čítaní nám sv. Pavol pripomína, že v krste sme dostali Ducha Svätého, ktorý nás pridružuje ku Kristovi ako bratov a vo vzťahu k Otcovi nás robí Božími deťmi, a tak môžeme volať: „Abba, Otče!“ (por. Rim 8, 15.17). V momente krstu nám bol daný zárodok nového života, Božieho života, aby sme rástli do celkového naplnenia v nebeskej sláve. Stali sme sa členmi Cirkvi, Božej rodiny, «sacrarium Trinitatis» – ako ju definuje sv. Ambróz –, „ľudu, ktorý“, ako učí Druhý vatikánsky koncil, „je zhromaždený jednotou Otca a Syna a Ducha Svätého“ (Lumen gentium, 4). Dnešná liturgická slávnosť Najsvätejšej Trojice nás pozýva kontemplovať toto tajomstvo a zároveň nás pobáda, aby sme vedome žili v spoločenstve s Bohom a medzi nami podľa jej vzoru. Sme povolaní prijať a zjednotení ďalej podávať pravdy viery, žiť vzájomnú lásku voči všetkým, deliac sa o svoje radosti i utrpenia, učiť sa žiadať i darovať odpustenie, uznávajúc rôznosť chariziem pod vedením pastierov. Jedným slovom, je nám zverené poslanie rozvíjať cirkevné spoločenstvá, ktoré budú vždy viac rodinou, schopné odrážať krásu Trojice a evanjelizovať nie iba slovom, ale povedal by som „vyžarovaním“, silou žitej lásky.

Povolanou byť obrazom Jediného Boha v Troch Osobách nie je iba Cirkev, ale i rodina, založená na manželstve muža a ženy. Na počiatku „Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 1,27-28). Boh stvoril človeka ako muža a ženu, s dvojitou dôstojnosťou ako i s vlastnými i komplementárnymi charakteristikami, aby obaja boli darom jeden pre druhého, navzájom sa uznávali a vytvárali spoločenstvo lásky a života. Láska robí z človeka autentický Boží obraz. Drahí manželia, v prežívaní manželstva nedarujete iba nejakú vec alebo nejakú činnosť, ale celý svoj život. Vaša láska je plodnou predovšetkým pre vás samých, pretože chcete a uskutočňujete dobro toho druhého, zakusujúc radosť v prijímaní a dávaní. Vaša láska je účinná i vo veľkodušnom a zodpovednom privádzaní detí na svet, v nežnej starostlivosti o ne i v múdrej a pozornej výchove. Je plodná i pre spoločnosť, pretože rodinné spolužitie je prvou a nezastupiteľnou školou spoločenských hodnôt, medzi ktoré patrí úcta k človeku, nezištnosť, dôvera, zodpovednosť, spolupatričnosť a spolupráca. Drahí manželia, bdejte nad svojimi deťmi a vo svete, v ktorom dominuje technika, im s pokojom a dôverou predložte dôvody prečo žiť, ukážte im silu viery i vysoké ideály, buďte im podporou v ich krehkosti. I vy, drahé deti, majte so svojimi rodičmi vzťahy plné vrúcnosti a starostlivosti. Nech sú zároveň i vzťahy medzi súrodencami príležitosťou rásť v láske.

Božia predstava o manželskom páre nachádza svoju plnosť v Ježišovi Kristovi, ktorý pozdvihol manželstvo na sviatosť. Drahí manželia, osobitným darom Ducha Svätého vás Kristus robí účastnými na svojej snúbeneckej láske, a robí z vás znamenie svojej lásky k Cirkvi. Je to láska verná a úplná. Ak prijímate tento dar, obnovujúc denne s vierou vaše „áno“, tak i vaša rodina, v sile, ktorá prichádza z tejto sviatosti, bude žiť z Božej lásky podľa vzoru svätej nazaretskej rodiny. Drahé rodiny, často proste v modlitbe o pomoc Pannu Máriu a sv. Jozefa, aby vás učili prijímať Božiu lásku tak, ako ju prijímali oni. Prežívať vaše povolanie nie je jednoduché najmä dnes, ale s touto láskou sa ono stáva nádhernou skutočnosťou a jedinou silou, čo môže skutočne zmeniť svet. Pred sebou máte svedectvá mnohých rodín, ktoré ukazujú cestu ako rásť v láske, to jest, ako rásť v trvalom vzťahu s Bohom, zúčastňovať sa na cirkevnom živote, rešpektovať názor druhého, byť pripravení k službe, trpezliví s ohraničeniami druhých, vedieť odpúšťať a prosiť o odpustenie, s múdrosťou a pokorou zvládať prípadné konflikty, nachádzať súlad vo výchovných usmerneniach, byť otvorenými voči iným rodinám, voči chudobným, i zodpovedným v spoločnosti. Tieto vymenované prvky tvoria rodinu. Žite ich s odvahou, v presvedčení, že v miere, s akou prežívate vzájomnú lásku a lásku ku všetkým, stávate sa živým evanjeliom, ozajstnou domácou Cirkvou (porov. Ap.exhort. Familiaris consortio, 49). Pár slov chcem venovať i veriacim, ktorí, i keď zdieľajú cirkevnú náuku o rodine, sú bolestne poznačení zlyhaním a odlúčením. Vedzte, že pápež a Cirkev sú vám vo vašej námahe podporou. Povzbudzujem vás, aby ste ostali spojení s vašimi spoločenstvami a zároveň vyjadrujem želanie, aby diecézy realizovali vhodné iniciatívy prijatia a blízkosti.

V knihe Genezis Boh zveruje ľudskému páru svoje stvorenie, aby ho strážil, zveľaďoval a usmerňoval podľa Božieho plánu (porov. 1,27-28; 2,15). V tomto svetle môžeme rozpoznať úlohu muža a ženy v spolupráci s Bohom na premene sveta prostredníctvom práce, vedy a techniky. Muž a žena sú obrazom Boha i v tomto vzácnom diele, ktoré majú napĺňať s takou istou láskou ako Stvoriteľ. Vnímame, že v moderných ekonomických teóriách často prevažuje utilitaristická koncepcia práce, produkcie a trhu. Boží plán a samotná skúsenosť ukazujú, že jednostranná logika vlastného záujmu a maximálneho zisku nejdú v súlade s harmonickým rozvojom zameraným k dobru rodiny a budovaniu spravodlivejšej spoločnosti, pretože so sebou prinášajú ťažkosti, veľké rozdiely, degradáciu životného prostredia, utiekanie sa ku konzumizmu ako i nepokoj v rodinách. Táto utilitaristická koncepcia sa dokonca snaží zahniezdiť vo vzájomných a rodinných vzťahoch, redukujúc ich na príležitostné skutočnosti, poznačené individualistickými záujmami, oslabujúc tak i stabilitu spoločnosti.

Nakoniec sa zastavme ešte pri jednej skutočnosti. Človek, nakoľko je Božím obrazom, je povolaný i k oddychu a oslave. Rozprávanie o stvorení uzatvárajú slová: „V siedmy deň Boh skončil svoje diela, ktoré urobil. A v siedmy deň odpočíval od všetkých diel, ktoré urobil. I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil” (Gn 2,2-3). Pre nás kresťanov je týmto dňom nedeľa, deň Pána, Veľká noc týždňa. Je dňom Cirkvi, zhromaždenia zvolaného Bohom okolo stola jeho slova a Eucharistickej obety, ako to konáme i dnes, aby sme sa Ním živili, vstúpili do jeho lásky a žili jeho láskou. Je dňom človeka a jeho hodnôt: spolunažívania, priateľstva, spolupatričnosti, kultúry, kontaktu s prírodou, hier, športu. Je dňom rodiny, ktorá ho prežíva spolu v atmosfére sviatku, v stretnutí sa, v zdieľaní i v účasti na svätej omši. Drahé rodiny, v uzavretých rytmoch našej doby, nestraťte cit pre deň Pána! Je oázou, v ktorej sa možno zastaviť, precítiť radosť stretnutia a uhasiť náš smäd po Bohu.

Rodina, práca, sviatok: tri Božie dary, tri rozmery našej existencie, ktoré majú medzi sebou nájsť harmonickú vyrovnanosť. Zladiť čas práce a požiadavky rodiny, profesionalitu a rodičovstvo, prácu a
sviatky je dôležité ak chceme vystavať spoločnosť s ľudskou tvárou. V tejto súvislosti uprednostňujte logiku „byť“ pred logikou „mať“. Tá prvá buduje; druhá ničí. Je dôležité veriť predovšetkým v rodinu, v pravú lásku, ktorá prichádza od Boha a zjednocuje s Ním a týmto spôsobom „nás premieňa na spoločné „my“, ktoré prekonáva naše rozdelenia a zjednocuje nás, aby nakoniec bol Boh „všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28)“ (Enc. Deus caritas est, 18). Amen.

Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ

Zdroj: RV

Liturgia: Nedeľa Najsvätejšej Trojice

Podrobnosti

Uverejnené: 03. jún 2012

Prečítané: 3225x

Prvú nedeľu po sviatku zoslania Ducha Svätého Cirkev slávi sviatok Najsvätejšej Trojice. Trojičné tajomstvo nás pozýva k stretnutiu s tajomnou a nepochopiteľnou Božou láskou.

Prvý príhovor Svätého Otca po príchode do Milána

Podrobnosti

Uverejnené: 02. jún 2012

Prečítané: 3190x

Miláno 2. júna - Benedikt XVI. začal svoju pastoračnú návštevu Milána. Prinášame v plnom znení úvodný príhovor z milánskeho námestia.

Pán starosta,
vážení občianski predstavitelia, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe,
drahí bratia a sestry milánskej arcidiecézy!

Srdečne pozdravujem všetkých vás, ktorí ste sa tu zišli v takom počte, ako aj vás, ktorí sledujete túto udalosť prostredníctvom rádia a televízie. Ďakujem vám za vaše vrúcne prijatie! Ďakujem pánovi starostovi za srdečné privítanie. Úprimne pozdravujem zástupcu vlády, zástupcu regiónu a provincie, ako aj civilných a vojenských inštitúcií a ďakujem za poskytnutú pomoc pri príprave tejto návštevy.

Som veľmi rád, že tu dnes môžem byť medzi vami a ďakujem Bohu, že mi dal príležitosť navštíviť vaše slávne mesto. Moje prvé stretnutie s Milánčanmi sa koná na hlavnom námestí Piazza del Duomo, v srdci Milána, kde stojí jeho významný symbol, milánsky Dóm. Svojimi vežami pozýva hľadieť hore, smerom k Bohu. Takýto pohľad k nebu bol pre Miláno vždy charakteristický a dovolil mu odpovedať na jeho povolanie: byť križovatkou – Mediolanum – pre ľudí a kultúry. Mesto týmto spôsobom vedelo rozumne spájať hrdosť k vlastnej identite so schopnosťou prijímať každý pozitívny príspevok, ktorý mu v priebehu dejín bol ponúknutý. Aj dnes je Miláno povolané znovu objaviť túto svoju pozitívnu úlohu, posla rozvoja a pokoja pre celé Taliansko. Moje srdečné „ďakujem“ osobitne adresujem pastierovi tejto arcidiecézy, kardinálovi Angelovi Scolovi za prijatie a slová, ktorými sa na mňa obrátil v mene diecézneho spoločenstva. Spolu s ním pozdravujem pomocných biskupov a jeho predchodcov, kardinála Dionigi Tettamanziho a kardinála Carla Mariu Martiniho.

Osobitne pozdravujem zástupcov rodín pochádzajúcich z celého sveta, ktoré sa zúčastňujú na 7. svetovom stretnutí. Zvlášť myslím na tých, ktorí potrebujú pomoc a posilu, a ktorých trápia rozličné ťažkosti: osamelých alebo nachádzajúcich sa v ťažkostiach, nezamestnaných, chorých, uväznených alebo tých, ktorým chýba domov, alebo žijú v nedôstojných podmienkach. Nech nikomu z týchto bratov a sestier nechýba spoločný a neustály záujem komunity. V tomto zmysle vítam iniciatívu milánskej diecézy, skrze konkrétne činy pomoci rodinám postihnutým ekonomicko-finančnou krízou a za jej rýchlu aktivitu, spolu s celou cirkvou a talianskou spoločnosťou v pomoci ľuďom postihnutým zemetrasením v regióne Emiglia Romagna. Tí sú v našich srdciach a našich modlitbách a ešte raz pozývam všetkých k veľkodušnej solidárnosti s nimi.

Siedme svetové stretnutie rodín mi ponúka milú príležitosť navštíviť vaše mesto a obnoviť úzke a pevné putá, ktoré spájajú ambroziánsku komunitu s cirkvou Ríma a nástupcom sv. Petra. Ako je známe, sv. Ambróz pochádzal z rímskej rodiny a uchovával vo svojom srdci vždy živé spojenie s večným mestom a cirkvou v Ríme poukazovaním a oslavovaním primátu biskupa, ktorý jej predsedá. V Petrovi – hovorí – „je základ Cirkvi a cirkevnej disciplíny“ (De virginitate, 16, 105); a ešte jedno významné vyhlásenie: „Kde je Peter, tam je Cirkev“ (Explanatio Psalmi 40, 30, 5). Pastoračná múdrosť a Ambrózovo učenie o pravovernej viere a o kresťanskom živote, zanechali nezmazateľnú stopu v univerzálnej cirkvi a osobitne poznačili milánsku cirkev, ktorá nikdy neprestala na to pamätať a zachovávať jeho ducha. Ambroziánska cirkev uchovávajúc svoju výsadu rítu a výrazov vlastných jedinej viere je povolaná, aby žila v plnej katolíckosti jedinej Cirkvi, aby o nej svedčila a obohacovala ju.

Hlboký cirkevný zmysel a úprimná náklonnosť k spoločenstvu s Petrovým nástupcom sú súčasťou bohatstva a identity vašej cirkvi počas celej jej existencie a ukazujú sa žiarivým spôsobom v postavách veľkých pastierov, ktorí ju viedli. Predovšetkým v Karlovi Boromejskom. Synovi vašej zeme. Ako povedal Boží služobník Pavol VI:„On bol ten, kto formoval svedomie a zvyky ľudí“ (Discorso ai Milanesi, 18.3.1968); Bol ním predovšetkým tým, že široko, húževnato a pevne aplikoval reformy Tridentského koncilu, prostredníctvom inštitúcií, počnúc seminármi a jeho bezmedznou pastoračnou starostlivosťou, zakorenenou v hlbokom spojení s Bohom, sprevádzanou príkladným životom. Spolu so svätými Ambrózom a Karlom chcem pripomenúť ďalších vynikajúcich pastierov, ktorí svojou svätosťou a cirkevnou náukou obohatili milánsku cirkev. Blahoslavený kardinál Andrea Carlo Ferrari, apoštol katechézy a oratórií, promótor sociálnej obnovy v kresťanskom zmysle. Blahoslavený Alfredo Ildefonso Schuster, „kardinál modlitby“. Neúnavný pastier, ktorý daroval celého seba pre svojich veriacich. Okrem toho chcem spomenúť dvoch milánskych arcibiskupov, ktorí sa stali pápežmi: Achille Ratti, pápež Pius XI., ktorého odhodlanosť viedla až k pozitívnemu vyriešeniu Rímskej otázky a vytvoreniu Mestského štátu Vatikán; a božieho služobníka Giovanniho Battistu Montiniho, Pavla VI. dobrého a múdreho, ktorý svojou skúsenou rukou dokázal viesť k úspešnému zavŕšeniu Druhý vatikánsky koncil. V Ambroziánskej cirkvi dozrelo viacero veľmi význačných duchovných plodov pre našu dobu. Medzi všetkými chcem spomenúť práve v pohľade na rodiny, svätú Giannu Berettu Mollovú, manželku a matku, ženu angažujúcu sa v cirkevnej aj civilnej oblasti, ktorá nechala zažiariť krásu a radosť z viery, nádeje a lásky.

Drahí priatelia, vaše dejiny sú bohaté na kultúru a vieru. Toto bohatstvo ovplyvnilo umenie, hudbu, literatúru, kultúru, priemysel, politiku, šport, iniciatívy spojené so solidaritou Milána a celej arcidiecézy. Teraz je na vás, dedičoch tejto slávnej minulosti a duchovného vlastníctva neoceniteľnej hodnoty, aby ste sa snažili odovzdať budúcim generáciám pochodeň žiarivej tradície. Veľmi dobre viete ako je potrebné zahrnúť do súčasného kultúrneho kontextu kvas evanjelia. Viera v Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych, žijúceho uprostred nás, musí viesť celý náš život, osobný a komunitný, súkromný a verejný takým spôsobom, aby vytvoril stabilný a autentický „blahobyt“, vychádzajúc z rodiny, ktorú treba znovu vidieť ako základné dedičstvo ľudstva, symbol pravej a stabilnej kultúry, ktorá slúži človeku. Osobitná identita Milána nemá viesť k izolovanosti alebo separácii, uzatvoriac ho do seba samého. Práve naopak, zachovajúc si svoje korene a osobitosť svojich dejín je povolané hľadieť do budúcnosti s nádejou, pestujúc intímne a pobádajúce spojenie so životom celého Talianska a Európy. V jasnom odlíšení úloh a cieľov, Miláno pozitívnym spôsobom „laické“ a Miláno viery sú pozvané k vytváraniu spoločného dobra.

Drahí bratia a sestry, ešte raz ďakujem za vaše prijatie! Zverujem vás do ochrany Panny Márie, aby z najvyššej veže Dómu materinsky bdela dňom i nocou nad týmto mestom. Všetkým vám, ktorých držím vo svojom objatí, udeľujem svoje požehnanie.

Preložil: Jozef Šofranko SJ

Zdroj: (RV)

Výzva na ochranu definície a postavenia manželstva

Podrobnosti

Uverejnené: 31. máj 2012

Prečítané: 3258x

Bratislava 30. mája - Na Slovensku vznikla verejná otvorená výzva verejným činiteľom na ochranu definície a postavenia manželstva. Vypracoval ju Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku. Pripomína v nej, že základnou a nenahraditeľnou bunkou spoločnosti je rodina založená manželstvom, teda trvalým a výlučným zväzkom jedného muža a ženy, ktorý je nasmerovaný na počatie a riadnu výchovu detí. Text výzvy bude zaslaný poslancom Národnej rady SR, prezidentovi SR a členom vlády SR. Do konca júna ju je možné podporiť podpisom na ::TOMTO MIESTE.::

Iniciátori výzvy sú si vedomí a oceňujú, že nespočetné generácie ich predkov vstupovali do manželstva. Zároveň uznávajú, že "manželstvo má nezastupiteľnú a jedinečnú funkciu v spoločnosti a zaslúži si výsadné postavenie, uznanie a ochranu od všetkých ľudí a inštitúcií vrátane štátu." Vyzývajú preto "všetkých verejných činiteľov, aby naďalej uznávali manželstvo ako výlučný a trvalý zväzok muža a ženy a nepodľahli neopodstatneným a nerozumným požiadavkám na zavedenie „manželstiev“ alebo registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia."

( TK KBS, pet; ml )

Postoj Katolíckej cirkvi k homosexualite

Podrobnosti

Uverejnené: 31. máj 2012

Prečítané: 3900x

O týždeň sa v Bratislave uskutoční už po tretí raz Dúhový pochod. V súvislosti s tým je vhodné sa oboznámiť so stanoviskom Cirkvi k homosexualite.

Katolícka cirkev rešpektuje dôstojnosť každej ľudskej osoby a odmieta akúkoľvek nespravodlivú diskrimánciu človeka.
Každý sexuálny styk mimo manželstva, založeného na trvalom vzťahu muža a ženy, je morálne nezriadený.
Homosexuálne cítiacim ľuďom sa Cirkev na Slovensku venuje prostredníctvom OZ Rieky a Linky Valentín.

Katechizmus Katolíckej cirkvi o homosexualite:

2357 Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. V priebehu stáročí a v rozličných kultúrach nadobúda veľmi odlišné podoby. Jej psychický vznik ostáva z veľkej časti nevysvetlený. Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.

2358 Nemalý počet mužov a žien má hlboko zakorenené homosexuálne sklony. Táto objektívne nezriadená náklonnosť je pre väčšinu z nich skúškou. Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim. Aj tieto osoby sú povolané plniť vo svojom živote Božiu vôľu a, ak sú kresťanmi, spájať s Pánovou obetou na kríži ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť v dôsledku svojho stavu.

2359 Homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Čnosťami ovládania sa, ktoré vychovávajú k vnútornej slobode, niekedy aj pomocou nezištného priateľstva, modlitbou as pomocou sviatostnej milosti sa môžu a majú postupne a rozhodne približovať ku kresťanskej dokonalosti.

Vyhlásenie Komisie KBS pre otázky bioetiky k problému homosexuality:
http://www.kbs.sk/?cid=1117107346

Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami:
http://www.kbs.sk/?cid=1116971316.

Piati patróni SDM 2013

Podrobnosti

Uverejnené: 31. máj 2012

Prečítané: 3338x

Brazília 28. mája  – Najbližšie Svetové dni mládeže, ktoré sa budú konať od 23. do 28. júla 2013 v brazílskom meste Rio de Janeiro, už majú svojich piatich patrónov. Prvou je „Naša Pani z Aparecidy“, patrónka Brazílie a rodín, potom je to sv. Šebastián, vojak a mučeník, ďalej sv. Anton de Santana Galvao, svedok pokoja a milosrdenstva, štvrtou je sv. Terézia z Lisieux, patrónka misií a nakoniec blahoslavený Ján Pavol II., priateľ mladých.

Ich mená zverejnil v nedeľu arcibiskup Ria de Janeira Orani João Tempesta, ktorý je predsedom organizačného výboru svetového stretnutia mládeže. Podľa jeho slov ide o „mužov a ženy, ktorí aj v mladosti boli schopní vybrať si najlepší podiel života: Ježiša Krista. Ich príbehy nás povzbudzujú, aby sme pestovali čnosti a svedčili všetkým, že svätosť je možná v reálnom živote“. Tieto vzory nás upozorňujú na čnosť viery, milosrdnej dobročinnej lásky, na svedectvo radosti, poznamenal pre agentúru SIR páter Eric Jacquinet, ktorý je zodpovedným za sekciu mladých pri Pápežskej rade pre laikov a dodal: „Dúfam, že mládež sveta sa už počas prípravy na SDM v Riu s nimi dôkladnejšie zoznámi a bude nasledovať ich príklad.“

"Sú to ženy a muži, ktorí sa už v mladosti rozhodli preto, čo je v živote dôležité: Ježiš Kristus. Ich príbehy nás vyzývajú k pestovaniu čností a svedčia, že svätosť je možná aj v bežnom živote," zdôraznil brazílsky arcibiskup a zároveň predseda lokálneho organizačného výboru budúcich SDM.

Arcibiskup brazílskej metropoly vymenoval aj ďalšie vzory svätosti – „prímluvnicu” za Svetové dni mládeže v Riu španielsku sväticu sv. Ruženu z Limy, „vzor vernosti Božej vôli” čílsku karmelitánsku novicku sv. Teréziu od Ježiša z Ánd, „vzor kontemplácie Ježiša Krista” čílsku členku saleziánskeho združenia Máriiných dcér bl. Lauru Vicuňu,” patrónku týraných a zneužívaných detí”, bl. Josého de Anchietu, jezuitského kazateľa a misionára, „apoštola Brazílie”, členku Hnutia fokoláre bl. Chiaru Luce Badano, „vzor oddanosti Kristovi”, brazílsku rehoľníčku bl. Irmu Dulce z Kongregácie sestier misionárok Nepoškvrneného počatia Matky Božej, „vzor lásky”, bl. Adília Daroncha, brazílskeho mučeníka viery a „priateľa Kristovho”, talianskeho bl. Pier Giorgia Frassatiho, „vzor lásky k chudobným a Cirkvi”, bl. Isidora Bakanja, konžského „mučeníka karmelitánskeho škapuliara”, bl. Bedřicha Antonína Ozanama, francúzskeho člena františkánskej rodiny a „služobníka najchudobnejších”, sv. Jiřího, „bojovníka proti zlu” a svätých Ondreja Kima a jeho druhovia, kórejskí „mučeníci evanjelizácie”.

Našou nádejou je, že mladí ľudia sa bližšie zoznámia so životom týchto svätých a blahoslavených, aby mohli nasledovať ich príklad a čo najlepšie sa pripraviť na slávenie Svetových dní mládeže v Riu, poznamenal k dlhému zoznamu O. Eric Jacquinet zo sekcie pre mládež Pápežské rady pre laikov.

Zdroj: (RV)

V talianskom Miláne sa dnes začalo 7. svetové stretnutie rodín

Podrobnosti

Uverejnené: 31. máj 2012

Prečítané: 2982x

Medzinárodný teologicko-pastoračný kongres, ktorý zahájil milánsky arcibiskup kardinál Angelo Scola dnes predpoludním, otvoril 7. svetové stretnutie rodín v Miláne. Na kongrese, ktorý potrvá do piatka 1. júna vystúpi 111 rečníkov – biskupov, intelektuálov, akademikov a odborníkov v jednotlivých oblastiach – z 27 krajín. Tento kongres predstavuje zo strany Katolíckej cirkvi najrozsiahlejšiu a najkomplexnejšiu ponuku úvah na témy týkajúcich sa práce a sviatkov z pohľadu rodiny. Program a jednotlivé príspevky môžu záujemcovia nájsť na oficiálnych stránkach www.family2012.com.

– js –