Levoča: Zimné mesiace v Útulku

utulokAk ste zvedaví, ako sa darí klientom v Útulku sv. Františka v Levoči, prečítajte si najnovšie správy o ich posledných aktivitách.

Vatikán: Quido Marini o konzistóriu

Vatikán, 18. februára (RV) - Denník L’Osservatore Romano priniesol v súvislosti s riadnym verejným konzistóriom, ktoré sa dnes konalo v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, niekoľko poznámok Mons. Guida Mariniho, majstra pápežských liturgických slávení. Týkali sa napríklad vývinu formy, akú konzistórium nadobúdalo v dejinách Cirkvi.

quido

Konzistórium pre kreovanie kardinálov sa vyvíjalo v priebehu stáročí a nadobudlo slávnostnú formu, ktorá je mimoriadne bohatá.

V minulých storočiach sa kreovanie kardinálov konalo počas tajného zasadania kardinálov, pri ktorom pápež oznámil mená nových členov kardinálskeho kolégia. Hneď potom noví kardináli so sídlom v Ríme boli informovaní o ich nominácii.

Popoludní toho istého dňa sa dostavili do Apoštolského paláca, aby prijali od Svätého Otca červený biret. Ak novomenovaný kardinál nebol z Ríma a nemohol sa do Večného mesta dostaviť, kardinálsky biret mu odovzdal osobitný pápežský legát.

Neskoršie verejné konzistórium sa konalo obyčajne v Bazilike sv. Petra, ale v niektorých prípadoch aj v Sixtínskej kaplnke alebo v Sále konzistória v Apoštolskom paláci. Medzi najsilnejšie momenty slávnosti patrilo vyjadrenie aktu poslušnosti pápežovi, odovzdanie červeného klobúka a prostrácia nových kardinálov počas spevu Te Deum. Potom nasledoval zvláštny obrad tzv. otvorenia úst. Pri odovzdaní biretu bola totiž kardinálom odporúčaná rozvážnosť v používaní slov, teda tzv. zatvorenie úst. Na záver pápež odovzdal každému z kardinálov zafírový prsteň a pridelil titulárny kostol.

V období po Druhom vatikánskom koncile aj obrad kreovania nových kardinálov prijal striedmejšiu a jednoduchšiu formu v porovnaní s predchádzajúcimi, i keď si zachoval najpodstatnejšie prvky. Ponechalo si prísahu, odovzdanie biretu (namiesto klobúka) a pridelenie titulárneho chrámu alebo diakonie. Odovzdanie kardinálskeho prsteňa sa však koná počas svätej omše slávenej Svätým Otcom s novými kardinálmi v nasledujúci deň po konzistóriu.

kardináliPrvýkrát bol tento pokoncilový obrad použitý pápežom Pavlom VI. pri konzistóriu konanom v júni 1969. Aj odvtedy prešiel zmenami, ktoré ho viac priblížili k skutočnej vlastnej bohoslužbe slova.

Ako pripomenul Benedikt XVI. v homílii konzistória z roku 2007, konzistórium je „udalosťou, ktorá zakaždým vzbudzuje zvláštne pocity, a to nielen u tých, ktorí sú pričlenení do kardinálskeho kolégia, ale v celej Cirkvi, ktorá sa raduje z tohto výrečného znaku jednoty. Slávnosť sama už svojou štruktúrou zvýrazňuje hodnotu poslania, ku ktorému sú noví kardináli povolaní, aby ho zastávali v úzkej spolupráci s Petrovým nástupcom. Pozýva Boží ľud, aby sa modlil, aby títo bratia vždy zostali verní Kristovi až po obetu života, ak to bude potrebné, a nech sa nechajú viesť výhradne jeho evanjeliom.“

Na zdôraznenie dvoch aspektov, ktoré musia charakterizovať túto slávnosť – nová zodpovednosť, ktorú kardináli preberajú, a kontext modlitby – a po praktických obmenách v posledných konzistóriách, boli nedávno Svätým Otcom schválené niektoré menej významné zmeny. Napr. ponechá sa iba jedno čítanie, z Markovho evanjelia (Mk10, 32-45). Okrem toho odovzdanie kardinálskeho biretu, pridelenie titulárneho chrámu, ako aj odovzdanie prsteňa bude súčasťou konzistória, nie súčasťou svätej omše nasledujúceho dňa. Tá bude mať charakter vďakyvzdania za dar nových kardinálov pre Cirkev.

Fra Angelico aj členke Tretieho rádu sv. Františka

miniV priebehu slávnostného večera v Zrkadlovej sieni Primaciálneho Paláca v Bratislave sa včera konalo udeľovanie cien slovenským osobnostiam za prínos kresťanských hodnôt do umenia za rok 2011. Medzi ocenenými je aj akademická maliarka Anna Svetková, známa levočská reštaurátorka.

Rusko: Náboženstvo v školách bude

 

Po dvoch rokoch experimentovania sa od septembra tohto roka stanú Základy náboženstva povinným predmetom na všetkých ruských školách.

 

Rusko (14. feb. 2012, RV) - Premiér Vladimír Putin schválil dekrét, na základe ktorého sa zavedie výučba náboženstva v celom Rusku a nie iba v niektorých regiónoch, ako tomu bolo doteraz. Žiaci základných a stredných škôl si budú môcť vybrať medzi pravoslávnym ortodoxným náboženstvom, islamom, židovským náboženstvom a budhizmom, alebo absolvovať všeobecnejšie predmety ako „základy náboženskej kultúry“, či „základy verejnej správy“. Náboženská výchova, ktorá bola na školách počas sovietskeho režimu zakázaná, sa do škôl v 19 regiónoch vrátila v apríli 2010, a to na podnet moskovského patriarchu a so schválením Kremľa.

V krajine, ktorá bola 70 rokov pod vplyvom štátneho ateizmu, vyvolala spomínaná myšlienka silnú kritiku. Odborník na náboženstvá Ivar Maskurov považuje tento nápad „rozdeliť deti do skupín podľa náboženského vyznania“ za zlý, pretože by podľa neho mohol „spôsobiť mnoho problémov“. Ďalšou námietkou je aj nedostatok kvalifikovaných učiteľov a dobrých učebníc na školách. Tento skepticizmus zamieta moskovský patriarcha, ako aj moslimská komunita, ktorá projekt podporila. Ministerstvo školstva už v tomto smere spustilo vzdelávacie kurzy pre učiteľov náboženstva. V marci sa rodičia budú musieť rozhodnúť, ktorý z predmetov absolvujú ich deti. – mf –

Kardinál Rylko pred Slovákmi o poslaní laikov vo svete

Okolo 50 zástupcov slovenských laických hnutí a združení absolvujú v týchto dňoch v Ríme Púť k hrobu sv. Cyrila. V nedeľu 12. februára sa v Pápežskom slovenskom kolégiu svätého Cyrila a Metoda stretli s predsedom Pápežskej rady pre laikov Stanisławom Ryłkom. TK KBS prináša príhovor kardinála Ryłka.


Laickí veriaci – protagonisti novej evanjelizácie

V mene Pápežskej rady pre laikov vás všetkých srdečne pozdravujem, drahí bratia a sestry, predstavitelia laických združení a cirkevných hnutí Cirkvi na Slovensku, ktorí ste tu v Ríme zverejní do starostlivosti Jeho Excelencie Mons. Petra Rusnáka. Ďakujem vám, že ste mi poskytli príležitosť na toto stretnutie a rozhovor. Som veľmi rád, že sa s vami môžem porozprávať o téme, ktorá je veľmi dôležitá pre Cirkev – teda o povolaní a poslaní laikov. Je to téma, ktorá sa v dnešných časoch stáva čoraz naliehavejšou.

„Cirkev musí dnes v oblasti evanjelizovania urobiť veľký krok dopredu a nastúpiť do novej historickej etapy misionárskej dynamiky,“ napísal blahoslavený Ján Pavol II. vo svojej exhortácii Christifideles laici (č. 35). V misijnom poslaní Cirkvi majú katolícki laici svoje nezastupiteľné miesto a mimoriadne dôležité miesto. Kristovo pozvanie: „Choďte aj vy do mojej vinice“ (Mt 20, 3 – 4) musia prijať čím viacerí laici – muži aj ženy – ako jasné pozvanie k prevzatiu vlastného podielu zodpovednosti za toto dielo, ktoré je samotným dôvodom existencie Cirkvi: Cirkev tu je, aby evanjelizovala; my kresťania, sme na tomto svete, aby sme evanjelizovali.

Výzvy, ktoré svet stavia pred poslanie Cirkvi, sú obrovské! Pápež Benedikt XVI. hovorí: „Musíme sa vážne zamyslieť nad spôsobmi, ktorými dnes treba realizovať opravdivú evanjelizáciu, nielen novú evanjelizáciu, ale aj evanjelizáciu v pravom zmysle prvotnú. Ľudia, ktorí nepoznajú Boha, nepoznajú Krista. Máme tu nové pohanstvo a nestačí, aby sme sa snažili zachovať len existujúce stádo, i keď aj to je veľmi dôležité. Musíme sa všetci spoločne snažiť nájsť nové spôsoby, ako vniesť evanjelium do dnešného sveta, ako znovu ohlásiť Krista a obnoviť vieru“. (1) A práve z tejto výzvy Svätého Otca sa v Rímskej kúrii zrodilo dikastérium na podporu novej evanjelizácie, ako aj zvolanie XIII. riadneho generálneho zhromaždenia Synody biskupov, ktoré sa bude konať v októbri tohto roku a bude venované téme: „Nová evanjelizácia pre odovzdanie kresťanskej viery“.

Práve tu teda vidíme dôležitú úlohu Cirkvi našich čias: je ňou nová evanjelizácia. Evanjelium je stále to isté, avšak svet sa mení a deje sa to nevídanou rýchlosťou. Musíme preto hľadať nové spôsoby odovzdávania evanjelia našim súčasníkom. Musíme pozorne čítať nové socio-kultúrne podmienky, veľmi komplexné a často celkom zmenené – lebo práve v nich je Cirkev dneška povolaná rozvíjať svoju evanjelizačnú misiu. (2) Lineamenta (t. j. plány) budúcej synody nám v tomto zmysle ponúkajú veľmi praktické indikácie, týkajúce sa úlohy laikov: „Nová evanjelizácia nás povoláva k tomu, aby sme sa konfrontovali s týmito podmienkami a nezostávali uzavretí v kruhu našich spoločenstiev a našich inštitúcii – ale prijali výzvu vstúpiť do týchto fenoménov, aby sme k nim mohli prehovoriť a vydať naše svedectvo zvnútra...“ (3). Práve toto je dnes široké pole pôsobnosti veriacich laikov: byť skutočným evanjeliovým kvasom v srdci sveta, nezostať len vonku ako pozorovatelia, ale „vstúpiť dnu“ do sveta kultúry, ekonomiky, politiky – a pretvoriť ho podľa ducha evanjelia. Tu mi prichádzajú na myseľ podnetné slova z exhortácie Christifideles laici: „Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti volajú dnes so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina. Nikomu nie je dovolené zostať nečinným“ (č. *3). Každý z nás musí s obnoveným duchom prijať slová svätého Pavla: „Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je to moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal.“ (1 Kor 9, 16).

Dnes sa na mnohých miestach veľa hovorí o veriacich laikoch; mám však dojem, že táto rozprava často opomína to, čo je skutočne dôležité. Čo to znamená? Odpoviem stručne, s dôrazom na tri aspekty, aby som tak uviedol náš vzájomný dialóg.

1. Vrátiť sa k tomu, čo je podstatné, znamená mať jasný pojem o kresťanskej identite. V postmodernej kultúre, ktorá sa čoraz viac globalizuje, je otázka kresťanskej identity v silnom nebezpečenstve. Nespútaný relativizmus a „myšlienková slabosť“ vytvárajú krehké, fragmentované, nedôsledné, „dengľavé“ osobnosti. Životné modely, ktoré predkladá dominantná kultúra, rozsievajú stratu orientácie a chaos, a to aj medzi pokrstenými. Rámec „identity“ priemerného kresťana a stále viac stáva výsledkom svojvoľného a pohodlného výberu. Šíri sa kresťanstvo typu „urob si sám – podľa svojej chuti“, kresťanstvo selektívne, bez ťažších nárokov, čiže „som katolík, ale...“ V tejto situácii pápež Benedikt XVI. neúnavne upriamuje pozornosť na krst ako na zdroj novej identity každého Kristovho učeníka: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). Moja vlastná identita sa krstom premenila a ja ďalej existujem len vďaka tejto zmene /.../ toto je vzorec kresťanskej existencie založenej na krste, vzorec vzkriesenia v čase, vzorec kresťanskej „novosti“ povolanej premieňať svet“. (4) V dôsledku tohto sa jasným spôsobom ukazuje dôležitosť osobného stretnutia s Kristom ako rozhodujúcej, základnej skutočnosti pre kresťanskú identitu: „Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie“. (5) Z toho vychádza pre pokrstených laikov nevyhnutnosť byť hlbšie uvedení do kresťanského života: má ich to priviesť k objaveniu krásy kresťanského povolania. Veď byť kresťanmi je krásne! Oplatí sa byť kresťanmi! Musíme byť na to hrdí!

2. Vrátiť sa k tomu, čo je podstatné, znamená tiež znovu objaviť odvahu byť viditeľne prítomní a vplývať na to, čo sa deje v spoločnosti, odvahu byť skutočne „evanjeliovým kvasom“, „soľou zeme“ a „svetlom sveta“, osobitným spôsobom vedení Sociálnym učením Cirkvi. Tu sa dotýkame životne dôležitého bodu povolania a poslania laikov, teda ich „sekulárneho charakteru“: „Laici majú na základne vlastného povolania hľadať Božie kráľovstvo tak, že sa starajú o časné veci a usporadúvajú ich podľa Boha“. (6) Aj tu sú veriaci laici povolaní ísť rozhodne proti prúdu vzhľadom na dominantnú kultúru, ktorá sa snaží uzavrieť vieru len do oblasti súkromného života, vylúčiac Boha z verejnej sféry. Dnes sa hovorí o skutočnej „cistianofóbii“ – strachu z kresťanov – a o nebezpečnom laickom fundamentalizme, ktorý sa šíri v Európe. Aj v západných demokratických krajinách je náboženstvá sloboda ohrozovaná (Benedikt XVI. hovorí o „negatívnej tolerancii“). Takáto situácia si vyžaduje, aby laici mali odvahu byť pre svet „znakom protirečenia“, teda odvahu vyjsť na svetlo ako kresťania, dať zaznieť svojmu hlasu (aj keď môže byť nepríjemný pre tých, čo chcú byť tzv. politicky korektní), neskrývať sa zo strachu... Musíme vyjsť zo svojich pohodlných skrýš a stať sa skutočnými svedkami a misionármi evanjelia... Pre nás kresťanov nie je najhorším byť v modernej spoločnosti menšinou, ale byť v nej nedôležitými, nemastnými a neslanými, stratiť „evanjeliovú chuť“ (Vittorio Messori). Pápež Ratzinger nás povzbudzuje, aby sme na tomto svete vzali na seba úlohu „kreatívnych menšín“ (Arnold Toynbee) a stali sa tými, čo pre budúcnosť ľudstva zohrajú skutočne dôležitú úlohu...

3. Napokon je tu ešte jedna výzva mimoriadneho významu: vrátiť sa k tomu, čo je dôležité, v živote veriacich laikov znamená dokázať znovu postaviť Boha do centra svojho života. Je to otázka, na ktorej veľmi záleží pápežovi Benediktovi. Svätý Otec nás v tejto veci učí: „Často sa intenzívne znepokojujeme nad spoločenskými, kultúrnymi a politickými dôsledkami viery, a to všetko v presvedčení, že viera tu je prítomná – ale toto presvedčenie je stále menej realistické...“. (7) Dnes pri hlásaní evanjelia veľmi často treba začať celkom od základu, bez toho, aby sme niečo s určitosťou predpokladali.... Práve preto si pápež v nedávno vydanej knihe rozhovorov kladie otázku: „Netreba nám znovu začať od Boha?“. (8) Toto je skutočný problém dnešného človeka: otázka Boha! A formovať laických veriacich znamená pomáhať im objaviť dôležitosť Boha vo svojom živote: a to nie akéhokoľvek boha, ale toho, ktorý sa zjavil v tvári Ježiša Krista. V čase, keď bol ešte kardinálom, prefektom Kongregácie pre náuku viery, len pár dní pred svojím zvolením za pápeža, Ratzinger povedal: „Potrebujeme ľudí, ktorí budú obracať svoj zrak k Bohu, aby sa od neho naučili skutočnej ľudskosti. Potrebujeme ľudí, ktorých intelekt bude prežiarený Božím svetlom a ktorým Boh otvorí srdce – a to takým spôsobom, aby ich intelekt mohol prehovoriť k intelektu druhých a ich srdce sa mohlo otvoriť pre srdce druhých. Len prostredníctvom tých, ktorí zažili dotyk Boha, môže sa Boh vrátiť medzi ľudí“.

Tvárou v tvár výzvam, ktoré dnes tento svet predkladá poslaniu Cirkvi, nám pápež Benedikt XVI. pripomína, že evanjelizácia nie je len otázkou metódy (ktorá by vraj mala zabezpečiť jej účinnosť!), ale že v nej ide predovšetkým o to, či sme alebo nie sme autentickými kresťanmi, skutočnými učeníkmi Ježiša Krista. Naproti „unavenému, slabému, poblúdenému, zdrvenému“ a smutnému kresťanstvu nás pápež pozýva, aby sme sa vrátili k tomu, čo je podstatné, teda k obnovenej, premyslenej, prehnitej a prežitej viere. Práve na tento cieľ bol vyhlásený Rok viery, ktorý sa začne v októbri tohto roku. Pápež Benedikt XVI. zdôrazňuje potrebu zrodenia „nového spôsobu kresťanskej existencie“, ktorá bude omladená, plná radosti a misionárskeho zápalu, tak, ako sme to videli počas Medzinárodných dní Mládeže v Madride 2011. Je však takáto kresťanská existencia možná v našom postmodernom svete, ktorý sa k Bohu obracia chrbtom a odmieta ho? Na túto dramatickú otázku nám dáva odpoveď sám Duch Svätý, čo aj dnes v Cirkvi vzbudzuje nové charizmy, z ktorých sa rodia mnohé kresťanské hnutia a nové spoločenstvá... V čase zovšeobecňovaného úpadku viery je práve toto veľkým darom a znakom nádeje, ktorú treba prijať s hlbokou vďakou a zmyslom pre zodpovednosť. Pápež Ratzinger vidí v týchto početných skutočnostiach „stále novšie vyliatia Ducha na život Cirkvi...“ a tiež silné spôsoby prežívania vlastnej viery... „Cirkevné hnutia a nové spoločenstvá sú miestami, na ktorých mnohí muži a ženy, mladí a dospelí, stretávajú Boha a nechávajú sa ním formovať; objavujú krásu kresťanského povolania, ktorá vychádza zo sviatosti krstu; objavujú „chuť Boha“ a v dôsledku toho aj chuť modlitby, chuť Božieho slova v čítaní, meditácii a v modlitbe... To sú miesta, na ktorých sa vďaka rozličným darom Ducha v mnohých laikoch otvárajú zdroje evanjelizačnej energie a neobyčajnej „misionárskej tvorivosti“ – pri hľadaní stále nových spôsobov pre ohlasovanie a vydávanie svedectva o evanjeliu uprostred nášho sveta. Som si istý, že mnohí z vás, ktorí ste tu prítomní, by mohli vydať svoje vlastné svedectvo a potvrdiť to, čo som tu práve povedal. Ako teda nevzdávať vďaky Svätému Duchu za túto novú jar združení veriacich Cirkvi, ktorú nám neustále dodáva nádej – a to aj na Slovensku. Duch svätý nikdy neopúšťa svoju Cirkev a vie nás prekvapiť aj teraz, v našich časoch...

Na tomto mieste by som sa rád zastavil a dal priestor otázkam, ktoré mi chcete položiť...

Stanisław kardinál Ryłko


Rím, 13. februára (TK KBS)

SDM 2013: Predsatvenie nového loga

 

Logo SDM 2013 má tvar srdca. Vo vnútri je žltá postava Krista Spasiteľa. Vrchná časť srdca je zelená s malým bielym krížom na ľavej strane. Dolná polovica srdca je vyplnená modrou farbou. Logo už predstavili na oficiálnej stránke SDM i na sociálnych sieťach.

logo

Farby brazílskej vlajky a známa socha Ježiša Krista z Ria de Janeiro sú symboly, ktoré sa spájajú v novom logu Svetových dní mládeže roku 2013. Víťazný návrh predložil 25 ročný Gustavo Huguenin.

Pri tvorbe loga sa Gustavo inšpiroval Kristovými slovami, ktoré sú zvolené za heslo SDM 2013: „Choďte teda, učte všetky národy a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20).

V tejto evanjeliovej pasáži v závere Matúšovho evanjelia čítame o Ježišovom stretnutí s učeníkmi na vrchu. Preto už od začiatku oslovila autora socha Spasiteľa na vrchu nad mestom Rio de Janeiro. Nie je to iba svetoznámy symbol tohto mesta, ale aj príslovečný znak samotného podujatia SDM. Logo obsahuje tri dôležité body: obraz Ježiša, učeníkov a národov. Všetky tri skutočnosti chcel autor vo svojom návrhu predstaviť spoločne. Socha Spasiteľa je teda obrazom Ježiša, učeníci sú reprezentovaní symbolom srdca a tvar loga má reprezentovať obraz sveta. Práve Rio sa má v dňoch konania SDM stať srdcom sveta pre státisíce mladých ľudí. Svet je v logu symbolizovaný tvarom vrchu a mora.

Viac info o SDM 2013 tu...

Info: br. jozef

Zdroj: zenit.org

Assisi: Kapitula juniorov 2012

Assisi2Na oficiálnej stránke našej rehole sa už objavilo pozvanie pre mladých bratov minoritov do Assisi na jar tohto roku. Stretnutie má pomôcť bratom prehĺbiť konventuálnu charizmu nášho rádu.

USA: Cenzúra pastierského listu

Washington, 10. februára (RV CZ) – „Porušenie práva na slobodu slova a vyznania, ktoré zaručuje prvý článok ústavy,“ týmito slovami reagoval vojenský ordinár Spojených štátov amerických arcibiskup Timothy Broglio na zákaz čítania svojho pastierskeho listu, ktorý sa týkal problematiky potratov a slobody svedomia v amerických kasárňach.

Mons. Broglio poslal svoj list 26. januára všetkým katolíckym vojenským kaplánom a písal v ňom o kontroverznom rozhodnutí Obamovej vlády. To zaväzuje všetky zdravotnícke zariadenia, vrátane katolíckych, aby poskytovali antikoncepciu a abortívne prostriedky a nariaďuje zamestnávateľom, katolícke nevynímajúc, aby povinne prispievali na antikoncepciu, sterilizáciu či potraty v rámci zdravotného poistenia. Americký episkopát považuje Obamovu reformu za zásadné porušenie slobody svedomia.

List vojenského ordinára poukazuje na nutnosť ochrany života a rešpektovanie vlastného náboženského presvedčenia. Ako povedal Mons. Broglio agentúre CNS (Catholic News Service), čítanie zakázal úrad pre koordináciu kaplánov americkej armády. Riaditeľ úradu armády v rámci amerického ministerstva obrany John McHugh po stretnutí s arcibiskupom Brogliom pripustil, že sa jednalo o chybu. Požiadal však katolíckeho vojenského ordinára, aby zmiernil kritické slová svojho listu, ktorá by mohla vyvolať nedorozumenia. Mons. Broglio totiž napísal, aby katolíci nerešpektovali Obamov nespravodlivý zákon.

V Spojených štátoch amerických vzrastá opozícia voči rozhodnutiu Obamovej vlády, podľa ktorého musia všetky lekárske náboženské inštitúcie zahrnúť do svojich sanitárnych programov aj potratové a antikoncepčné produkty. Konferencia biskupov USA spolu so stovkami nemocníc a katolíckych organizácií žiada, aby bola v krajine dodržaná sloboda náboženského vyznania a svedomia, a to aj v rámci spomínanej zdravotnej reformy.

Predsedníčka Katolíckej zdravotnej asociácie, rehoľná sestra Carol Keehanová tvrdí, že federálna vláda v krajine takýmto spôsobom prvýkrát núti Cirkev k niečomu, čomu dlhý čas oponuje: „Už viac ako dve storočia pôsobia katolícke nemocnice, katolícke školy a univerzity na americkej pôde a stále sme považovaní za cirkevných správcov. Skutočnosť, že federálna vláda náhle zmenila definíciu ´náboženského zamestnávateľa´ potenciálne otvára cestu k viacerým zásahom v súvislosti s našim morálnym presvedčením. Od čias nášho prvého prezidenta Thomasa Jeffersona, až k dnešnému prezidentovi Obamovi, sme si boli vždy istí rešpektovaním našej slobody svedomia.“

USA: Biskupi bránia manželstvo

Občania Kalifornie by na základe súdneho rozhodnutia už nemali brániť manželstvo ako zväzok muža a ženy. Takéto charakterizovanie manželstva je podľa súdu protiústavné.

abp. Dolan

 

Washington, 10. februára (RV CZ) – Predseda amerického episkopátu odsúdil rozhodnutie kalifornského súdu, ktorý vyhlásil, že definícia manželstva ako zväzku muža a ženy je v rozpore s ústavou. Definícia bola v tomto štáte schválená v referende v roku 2008. Homosexuálne kruhy sa odvolali k ďalším inštanciám. Teraz sa bude kauzou zaoberať Najvyšší súd USA. Predseda amerického episkopátu označil verdikt za absurdný. „Ústava nezakazuje ochranu pradávnej definície manželstva. Sudcovia sa nedržia faktov,“ zdôraznil arcibiskup Timothy Dolan.

USA: Vláda neuznáva svedomie

kardinal

Vatikán (9. feb. 2012, RV) – Vo Vatikáne pokračuje návšteva Ad limina biskupov USA. Benedikt XVI. prijal dnes predpoludním na audiencii početnú skupinu, ktorú viedol arcibiskup Chicaga Francis E. George. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas sa Mons. George pozastavil pri dôležitosti tohto stretnutia a pri aktuálnych výzvach pre Spojené štáty:

„Hovorili sme o imigrácii, o politickom živote u nás, kde sú mnohí politici katolíci, ale to neznamená, že sú nápomocní Cirkvi. Hovorili sme o spôsobe premeny Cirkvi, hovorili sme o školách, ktoré by mali napomáhať brániť a šíriť vieru. Hovorili sme o novej evanjelizácii a o tom, ako sa pokúšame podporiť ju. Potom sme sa pozastavili pri ťažkostiach súvisiacich s manželstvom, o čom už diskutujeme niekoľko rokov.

K otázke sekularizácie v americkej spoločnosti, ktorú pred niekoľkými týždňami kritizoval pápež, osobitne k otázke legalizácie homosexuálnych zväzkov v štáte Washington, arcibiskup uviedol:

„Štát Washington je veľmi sekularizovanou oblasťou krajiny, podobne ako Oregon, teda tento spôsob prejavovania, čo sa týka manželstva, spadá do ich kultúry. Problém na federálnej úrovni je, že súčasná politická administratíva porušuje právo výhrady vo svedomí takým spôsobom, že ak sa aj nestotožňujete s tým, čo hovorí zákon, nebudú existovať žiadne výnimky. Pred tým tam boli výnimky týkajúce sa náboženskej slobody, výnimky týkajúce sa náboženstva a výnimky výhrady vo svedomí ohľadne potratov, homosexuality, a všetkých morálnych problémov. Ale súčasná vláda má odstrániť tieto výnimky. Teda Cirkev žiada ľudí, aby sa modlili, pretože je to veľmi dôležité.“

–jk-/snímka: todayscatholicnews.org

Turecko: Nájdu apoštola Filipa?

Turecko, 9. februára (claritatis.cz) - Medzinárodná skupina archeológov chce v Turecku identifikovať hrob apoštola Filipa.

Talianske noviny Lecce Prima oznámili, že tento hrob sa nachádza v Hierapolise pri Pamukkale na juhozápade krajiny. Archeológovia tam pod kostolom svätého Filipa z 5. storočia odkryli druhý kostol, ktorý bol vytvorený okolo rímskeho hrobu z 1. storočia, povedal vedúci výpravy, archeológ Francesco D´Andria. Na vykopávkach sa zúčastňuje tím 65 odborníkov – Taliani, Francúzi, Nemci a Nóri.

Maďarsko: Oslavy sviatku Bohu zasvätených osôb

Madarsko_miniTento rok som mal možnosť Deň zasväteného života sláviť spolu so sestrami františkánkami na maďarskom národnom pútnickom mieste Mátraverebély-Szentkút. Toto miesto majú v duchovnej správe bratia františkáni...