Bratislava: Druhá pašiová kázeň

Podrobnosti

Uverejnené: 04. marec 2012

Prečítané: 4660x

Druhú pašiovú kázeň pripravil br. Martin Mária Kollár, diakon.

Má byť kanonizovaný popredný svetový genetik

Podrobnosti

Uverejnené: 04. marec 2012

Prečítané: 2887x

Na jar tohto roku uzavrie parížska arcidiecéza diecéznu fázu kanonizácie dr. Jérôma Lejeuna. Dr. Lejeune (1926-1994) bol lekárom a výskumníkom. Za svoju prácu v odbore genetiky získal v roku 1962 Kennedyho cenu; v roku 1959 označil ako príčinu Downovho syndrómu trizómiu chromozómu 21.

Ošetroval mnoho pacientov, ktorí bol mentálne retardovaní v dôsledku Downovho syndrómu a podporoval ľudský život, stal sa členom Akadémie morálnych a politických vied. Bol menovaný prvým prezidentom Pápežskej akadémie pre život.

Jeho kanonizačná kauza bola otvorená v roku 2007, a teraz sa v diecéznej fáze uzatvára.

Zdroj: Res claritatis

Dejiny františkánskych konštitúcií - 2. časť

Podrobnosti

Uverejnené: 04. marec 2012

Prečítané: 2676x

V období od roku 1517 boli už vyčlenené tri základné vetvy františkánskeho prvého rádu.

Bratislava: Zimný tábor

Podrobnosti

Uverejnené: 04. marec 2012

Prečítané: 3767x

Zimný tábor sa opätovne konal na našej krásnej Orave v dedinke Novoť.

Dejiny františkánskych konštitúcií - 1. časť

Podrobnosti

Uverejnené: 01. marec 2012

Prečítané: 3583x

V minoritskom ráde sa už niekoľko rokov pracuje na revízii dôležitých zákonodarných textov, ktoré nazývame konštitúcie.

Noviciát: Začiatok pôstu

Podrobnosti

Uverejnené: 28. február 2012

Prečítané: 3101x

"Posypme hlavy popolom" – slovami tejto piesne sme v popolcovú stredu začali tohtoročný veľký pôst.

Vatikán: Anjel Pána 26. 2. 2012

Podrobnosti

Uverejnené: 27. február 2012

Prečítané: 2927x

{youtube}PWyQwnmtwuE{/youtube}

Vatikán: Anglokatolícke povzbudenie

Podrobnosti

Uverejnené: 27. február 2012

Prečítané: 2712x

Rím, 27. februára (RV CZ) - Riešenie, ktoré Benedikt XVI. navrhol pre anglikánov v podobe ordinariátu, je dobrým vzorom pre ekumenizmus, domnieva sa P. Keith Newton, predstavený personálnej diecézy pre bývalých anglikánov v Anglicku.

Minulý týždeň strávil v Ríme na púti so svojimi veriacimi. O súčasnej podobe ekumenizmu sa vyjadril skepticky. Podľa neho v ňom už nejde o návrat k plnej jednote. Ekumenický dialóg sa stal akousi hrou na hľadanie toho, čo nás spojuje, tvrdí bývalý anglikánsky biskup, ktorý je už rok katolíckym kňazom. Hlavný problém vidí v liberalizme, ktorý ovládol mnoho denominácii. V anglikanizme sa napríklad stalo to, čoho sa obával kardinál Newman. Nejde už o zjavenú pravdu, všetko je iba súborom súkromných názorov, hovorí P. Newton.

Počas zakončenej týždennej púti veriacich ordinariátu slávili sväté omše v hlavných bazilikách Večného mesta a v bývalom titulárnom kostole bl. Johna Henryho Newmana. „Som si istý, že i vy dnes cítite to, čo ja: že sme sa vrátili domov,“ povedal pri liturgii v Bazilike sv. Petra P. Len Black, bývalý pastor škótskej episkopálnej cirkvi. V stenách rímskych bazilík zneli v minulých dňoch anglikánske piesne. Sakrálna hudba zostáva silnou stránkou anglikanizmu. Iní katolíci sa od nás majú čo učiť, uviedol dvadsaťosem ročný Michael Vian Clark, riaditeľ zboru ordinariátu pre bývalých anglikánov. Sakrálna hudba je pre nás veľmi dôležitá, je predchuťou neba a dovoľuje pochopiť, že liturgia je darom, ktorý nie je z tohto sveta, dodal bývalý anglikán.

Bratislava: Pašiové kázne

Podrobnosti

Uverejnené: 26. február 2012

Prečítané: 4722x

Prvú pôstnu pašiovú kázeň si pripravil br. Róbert a zameraná bola na začiatok udalostí Kristovho umučenia – poslednú večeru a Judášovu zradu.

Rím: Výstava o sv. Kláre

Podrobnosti

Uverejnené: 26. február 2012

Prečítané: 3062x

Taliansko (25. feb. 2012, RV) – „Návrat do Porciunkuly“ je názov výstavy približujúcej sv. Kláru z Assisi ako ikonu jej vlastnej charizmy.

Výstava bude otvorená v Pápežskej bazilike Panny Márie anjelskej v Assisi pri príležitosti 800. výročia zasvätenia sa sv. Kláry, populárnej svätice, ktorá zanechala výrazné stopy v kultúre, spiritualite a umení a ktorej charizmu žijú tisíce zasvätených žien aj dnes. Výstava predstaví umelecké diela z kláštorov klarisiek, františkánskych kláštorov a z archívu Múzea Porciunkula. Primárne si však kladie za cieľ priblíženie veľkosti svätice, jej prorockej vízie, a to prostredníctvom grafických reprodukcií antických miniatúr, starovekých životopisov, ale aj vyjadrení pápeža Benedikta XVI. či blahoslaveného Jána Pavla II. na adresu sv. Kláry z Assisi.

Výstava bude inaugurovaná už túto nedeľu 26. februára a verejnosti bude prístupná do 11. augusta, sviatku sv. Kláry. –jk-

Pápež Benedikt XVI. o pôste

Podrobnosti

Uverejnené: 24. február 2012

Prečítané: 3429x

Vatikán, 22. februára (RV) – Za účasti tisícov pútnikov z celého sveta sa v Aule Pavla VI. konala Generálna audiencia Benedikta XVI. Svätý Otec sa v katechéze, ktorú prinášame v plnom znení, zameral na štyridsať dní pôstneho obdobia.

Drahí bratia a sestry,

v tejto katechéze by som sa chcel v krátkosti zamerať na pôstne obdobie, ktoré začína práve dnes – liturgiou Popolcovej stredy. Je to čas štyridsiatich dní, ktorý smeruje k Veľkonočnému Trojdniu, k spomienke na Pánovu smrť a jeho zmŕtvychvstanie, teda k srdcu tajomstva našej spásy. V prvých storočiach existencie Cirkvi bol tento čas obdobím, v ktorom tí, čo počuli a prijali Kristovo hlásanie, začínali krok za krokom svoju púť viery a obrátenia, aby neskôr mohli prijať sviatosť krstu. Bolo to priblíženie sa k živému Bohu a uvedenie do viery, ktoré sa uskutočňovalo postupne, prostredníctvom vnútornej premeny katechumenov, teda tých, čo túžili stať sa kresťanmi a byť tak začlenení do Krista a do Cirkvi.

Následne potom boli aj kajúcnici a všetci veriaci pozvaní, aby sa zapojili do tohto obdobia duchovnej obnovy, aby svoj život lepšie pripodobnili životu Kristovmu. Zapojenie sa celej komunity do rozličných častí pôstneho putovania zdôrazňuje jeden dôležitý rozmer kresťanskej spirituality: že vykúpenie je vďaka Kristovej smrti a jeho vzkrieseniu dostupné pre všetkých, nielen pre niektorých. A tak tí, čo sa zúčastňovali na príprave pre prijatie krstu ako katechumeni ako aj tí, čo sa vzdialili od Boha a od spoločenstva veriacich a túžili po zmierení, ale aj tí, čo žili svoju vieru v plnom spoločenstve s Cirkvou, všetci spoločne vedeli, že čas, ktorý predchádza Veľkej noci, je časom metanoie, čiže vnútornej premeny a pokánia; je to čas, ktorý náš ľudský život a naše dejiny stavia do perspektívy obrátenia, ktoré začína práve teraz, aby sme sa potom, na konci vekov, mohli stretnúť s Pánom.

Cirkev nazýva obdobie, do ktorého sme dnes vstúpili, slovom, ktoré sa pre liturgiu stalo priam typickým – „Quadragesima“ je teda čas štyridsiatich dní (po taliansky sa pôst povie Quaresima - pozn. prekl.) a tento jasný odkaz na Sväté písmo nás uvádza do veľmi konkrétneho duchovného kontextu. Štyridsiatka je symbolické číslo, ktoré sa v Starom i Novom zákone používa na označenie výnimočných okamihov skúsenosti viery Božieho ľudu. Je to číslo, ktoré vyjadruje čas očakávania, očisťovania, návratu Pána, uvedomenia si toho, že Boh je verný svojim sľubom. Toto číslo nepredstavuje presný chronologický údaj, vytvorený súčtom dní. Je to skôr označenie trpezlivého očakávania, dlhej skúšky – čas dostatočný na to, aby človek uvidel Božie diela – čas, v ktorom je potrebné vykročiť a prijať zodpovednosť bez ďalších odkladov. Je to čas zrelých rozhodnutí.

Číslo štyridsať sa nachádza už v príbehu o Noemovi. Tento spravodlivý muž kvôli potope strávil štyridsať dní a štyridsať nocí v arche, spolu so svojou rodinou a so zvieratami, ktoré mu Boh prikázal vziať so sebou. Následne ďalších štyridsať dní po potope musel čakať na to, aby mohol pristáť s archou, ktorá bola zachránená od zničenia (Gn 7,4.12; 8,6). Potom, v nasledujúcom období, Mojžiš zasa zostal na hore Sinaj v prítomnosti Pána štyridsať dní a štyridsať nocí, aby prijal Boží zákon. V tomto čase sa postil (Ex 24, 18). Štyridsať rokov putoval židovský národ z Egypta do zasľúbenej zeme: bol to príhodný čas na zakúsenie Božej vernosti. „A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti... Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla, a je to štyridsať rokov“ hovorí Mojžiš v knihe Deuteronómium na konci týchto štyridsiatich rokov putovania (Dt 8, 2.4). Rokov pokoja, ktoré Izrael zažíva pod vedením Sudcov, je tiež štyridsať (Sud 3, 11.30) - avšak po skončení tohto času sa už začína obdobie zabúdania na Božie dary a návrat k hriechu.

Prorokovi Eliášovi trvalo štyridsať dní, kým vyšiel na vrch Horeb, kde sa stretol s Bohom (1Kr 19, 8). Štyridsať dní obyvatelia Ninive robili pokánie, aby dosiahli Božie odpustenie (porov. Gn 3, 4). Štyridsať bolo rokov, počas ktorých vládol Šaul (Sk 13,21), Dávid (porov. 2 Sam 5,4-5) a Šalamún (porov. 1 Kr 11,41) – prví traja králi Izreala. Aj žalmy sa zamýšľajú na biblickým zmyslom štyridsiatich dní – ako napríklad Žalm 95, z ktorého sme práve počuli úryvok: „Čujte dnes jeho hlas! Nezatvrdzujte svoje srdcia. Ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli. Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom; tí veru moje cesty neznajú.“ (v. 7c-10).

V Novom zákone Ježiš – predtým, než začne verejný život – odchádza do púšte na štyridsať dní a tam neje ani nepije (porov. Mt 4,2): živí sa Božím slovom, a používa ho aj ako zbraň proti diablovi. Ježišove pokušenia pripomínajú tie, ktoré zažil židovský národ na púšti, no nevedel nad nimi zvíťaziť. Štyridsať bolo dní, počas ktorých vzkriesený Ježiš kázal svojim učeníkom predtým, než vystúpil do neba a zoslal Ducha Svätého (porov. Sk 1,3).

Týmto číslom je opísaný duchovný kontext, ktorý zostáva neustále platný a Cirkev sa práve prostredníctvom pôstnych dní snaží uchovať jeho hodnotu a urobiť ho pre nás účinným. Kresťanská liturgia Veľkého Pôstu má za účel napomáhať duchovnej obnove vo svetle dlhej biblickej skúsenosti – predovšetkým nás však učí napodobňovať Ježiša, ktorý nám v štyridsiatich dňoch na púšti ukazuje ako zvíťaziť nad diablovým pokušením prostredníctvom Božieho Slova.

Štyridsať rokov putovania Izraela púšťou je poznačených rozporuplnými situáciami i ľudskými postojmi. Na jednej strane je to obdobie „prvej lásky“ medzi Bohom a jeho ľudom, keď Boh hovorí k srdcu ľudí a neustále im ukazuje cestu, po ktorej majú kráčať. Mohli by sme priam povedať, že Boh sa ubytoval uprostred Izraela, šiel pred ním v oblaku a v ohnivom stĺpe a staral sa každý deň o jeho potravu: z neba zosielal mannu a zo skaly vyvádzal vodu. Preto možno roky, ktoré Izrael strávil na púšti, vnímať ako čas zvláštneho Božieho vyvolenia a čas, v ktorom sa ľud úzko privinul k Bohu. Čas prvej lásky. Na druhej strane nám Biblia ukazuje aj iný obraz tohto putovania po púšti: bol to aj čas pokušení a veľkých nebezpečenstiev, keď Izrael reptal proti svojmu Bohu a chcel sa vrátiť k pohanstvu, keď si vytvoril vlastné modly, lebo túžil po uctievaní bližšieho a hmatateľnejšieho Boha. Bol to čas vzbury proti veľkému a neviditeľnému Bohu.

Túto rozporuplnosť, čas zvláštnej Božej blízkosti a čas prvej lásky, ale aj čas pokušenia a navádzanie späť k pohanstvu, prekvapivým spôsobom nachádzame i Ježišovom pozemskom putovaní – samozrejme bez toho, aby došlo k pádu do hriechu. Po krste pokánia v Jordáne, v ktorom Ježiš na seba berie osud Božieho služobníka, čo sa vzdáva vlastnej vôle, žije pre druhých a vstupuje medzi hriešnikov, aby zobral na seba hriechy sveta, po tomto krste Ježiš odchádza do púšte, aby tam štyridsať dní zostal v hlbokom spojení s Otcom, a zopakoval tak dejiny Izraela vo všetkých spomínaných štyridsaťdňových obdobiach.

Táto dynamika je neustále prítomná v pozemskom živote Ježiša, ktorý znovu a znovu hľadá okamihy samoty, aby sa modlil k svojmu Otcovi a zostal v intímnom spoločenstve a v samote s ním – vo výnimočnom spoločenstve s ním – a potom sa mohol znovu vrátiť medzi ľudí. Avšak v týchto časoch "púšte" a zvláštneho stretnutia s Otcom, je Ježiš vystavený aj nebezpečenstvu a napádaný pokušením a zvádzaním zlého, ktorý mu navrhuje inú mesiášsku cestu, vzdialenú od Božieho plánu – táto cesta totiž smeruje cez moc, úspech a vládu, nie cez úplné darovanie sa na Kríži. Je to mesiášstvo sily a víťazstva, nie mesiášstvo daru a lásky.

Táto situácia plná rozporov ja charakteristická aj pre Cirkev v jej putovaní „púšťou“ sveta a dejín. V tejto „púšti“ máme my, veriaci, príležitosť zažiť hlboké stretnutie s Bohom, ktorý posilňuje ducha, utvrdzuje vo viere, živí nádej a oživuje lásku; takýto zážitok nás robí účastnými na víťazstve Krista nad hriechom a nad smrťou – prostredníctvom obety lásky na Kríži. Avšak „púšť“ je aj negatívnym aspektom skutočnosti, ktorá nás obklopuje: suchota, chudoba slov života a hodnôt, sekularizmus a materialistická kultúra, ktoré uzatvárajú človeka len do horizontu jeho svetskej existencie a berú mu vzťah k večnosti... Je to prostredie, v ktorom nebo nad nami tmavne, lebo je pokryté mrakmi egoizmu, nepochopenia a klamstva. Napriek tomu všetkému sa čas púšte môže aj dnes pre Cirkev premeniť na čas milosti, veď máme istotu, že Boh aj z tej najtvrdšej skaly dokáže vyviesť vodu, ktorá občerstvuje a hasí smäd.

Drahí bratia a sestry, v týchto štyridsiatich dňoch, ktoré nás vedú k Veľkej noci Vzkriesenia, môžme nájsť novú odvahu prijať s trpezlivosťou a vierou každú ťažkosť, bolesť a skúšku – vo vedomí toho, že Boh dá z temnôt povstať novému dňu. A ak sme boli verní Ježišovi a nasledovali ho na ceste Kríža, potom nám žiarivý Boží svet – svet svetla, pravdy a radosti – bude znovu darovaný: bude to nový úsvit stvorený samotným Bohom. Požehnané pôstne putovanie vám všetkým!

Preložil: Martin Kramara

Vatikán: Katolícki anglikáni budú mať misál

Podrobnosti

Uverejnené: 23. február 2012

Prečítané: 3519x

Rádio Vatikán informovalo, že definitívne schválenie liturgických textov v ordinariáte pre bývalých anglikánov si vyžiada dlhú prípravu, možno až päť rokov.

Svätá stolica zatiaľ katolíckym anglikánom schválila dočasný liturgický kalendár, breviár, obrady sviatosti manželstva a pohrebné obrady. Stále sa ešte pracuje na eucharistickej liturgii, ktorá má ponechať niektoré anglikánskej prvky. Kongregácia pre náuku viery zvolala pre tento účel zvláštnu komisiu teológov a liturgistov. V januári sa uskutočnilo jej prvé zasadnutie.

V dôsledku priaznivých podmienok, ktoré v posledných rokoch vytvoril pápež Benedikt XVI. pre anglikánskych kresťanov a ich duchovných, ktorí túžili po plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, vznikli už prvé personálne ordinariáty (štruktúra podobná diecéze) pre bývalých anglikánov v Anglicku a v USA. Pripravuje sa aj vznik ordinariátu v Austrálii. Anglikánski veriaci, ktorí v súčasnosti vo veľkých skupinách vstupujú do plnej jednoty s katolíkmi, si pri vstupe do Katolíckej cirkvi mohli ponechať vlastnú liturgickú tradíciu.

Info: br. jozef

Foto: theanglocatholic.com