2. marca Mk 10, 13-16

Je úžasný ten obraz z dnešného evanjelia, ktorý nám približuje, čo znamená veriť. Veriť znamená nechať sa objať. Takýmto spôsobom máme prijať Božie kráľovstvo. Nie vďaka naše zrelej vytrvalosti a sile poznávame Boha. Srdcom našej viery je nechať sa Bohom objať, a až tam sa môže narodiť naša autenticky kresťanská odpoveď.

1. marca Mk 10, 1-12

Dnešné evanjelium nás pozýva oživovať v sebe dôveru v to, že je možná jednota. To jest dôveru v Boha, ktorý bude túto jednotu tvoriť. Dá sa totiž na tieto Ježišové slová pozerať nie ako na právny predpis, ale ako na veľký prísľub, ktorý Boh túži vyplniť v našom živote.

28. februára Mk 9, 41-43. 45. 47-50

Môžeme byť pre iných oslabením vo viere, či dokonca pohoršením, a to je zločin, strašne zlá vec, ako hovorí Ježiš. Ale môžme byť tiež posilou, podporou pre slabých v ťažkých chvíľach, a to je veľký dar.

27. februára Mk 9, 38-40

Dnešné evanjelium nás povzbudzuje robiť - pokiaľ je to možné - všetko v Ježišovom mene. Bude to chrániť naše skutky pred zlom. Zvlášť vtedy, ak budeme zasiahnutí pochybnosťami.

26. februára Mk 9, 30-37

Ježiš pozná tajomstvá srdca. Napriek tomu provokuje: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Boh chce počúvať svoje deti, hoci nám je tento rozhovor potrebnejší, ako jemu.

25. februára Mk 9, 14-29

Tá každodenná, húževnatá, v pote čela a v slzách vykonaná modlitba, zvlášť tá plná dôvery, že Boh môže všetko, je kľúčom k mnohým víťazstvám. “Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou“.

24. februára Lk 6, 27-38

Ježiš nás dnes volá k čistej, nezištnej láske. Kto z nás by nechcel byť milovaný takou láskou? Ten, čo sa takto naučí milovať, vráti sa mu to ako bumerang: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."

23. februára Mk 9, 2-13

Chce to niekedy naozaj vysoký vrch a samotu, aby si uvidel Ježiša novým spôsobom a zažil, že pri Bohu je dobre. Nie je to dané všetkým; Ježiš sám si volí, koho vezme so sebou. V každom prípade, je potrebné patriť k jeho učeníkom.

22. februára Mt 16,13-19

Ježiš chce, aby sme prestali opakovať názory iných na neho a prizreli sa svojej skúsenosti s ním. A uvideli, že to, čo máme nažité s ním, pochádza od Otca na nebesiach.

21. februára Mk 8, 27-33

A ty? Máš zmysel pre Božie veci? Pre prijatie utrpenia, zavrhnutia a smrti na ceste k zmŕtvychvstaniu. Ježiš odtrháva svojich učeníkov od vecí ľudských a oslobodzuje ich pre Božie. Každý deň aj nám k tomu dáva príležitosti.

20. februára Mk 8, 22-26

Keby sme sa vedeli pozrieť na celok dejín naších nerestí, možno by sme vedeli uvidieť, že dnes už o niečo menej sejú zla, že sa sila ich pôsobenia zmenšuje. Keby sme to dokázali uvidieť, mohli by sme byť Bohu vďačnejší, že nás uzdravuje. Postupne. Dovoľme mu konať tak, ako On považuje za najlepšie.

19. februára Mk 8, 14-21

Srdce Biblia chápe ako spôsob otvorenosti na svet, ako našu mentalitu, či spôsob prežívania skutočnosti. Srdce potichu rohovatie, tvrdne. Preto je potrebná každodenná porcia úprimnosti a pravdy, ktorá možno aj trochu zabolí. Iba tak môže srdce pulzovať živo, pravdou a láskou. 

18. februára Mk 8, 11-13

"Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane". Znamenia sa skončili. Je čas svedectva, dávania a prijímania, odovzdávania. Ježiš odišiel na druhý breh a je tu čas Cirkvi. Čakáš na znamenia a Boh ti dáva Cirkev.