3. novembra Lk 19, 1-10

Nie inde, ale vlastne v tvojom dome, chcem zostať! Ježiš na nás pozerá ako na svojich priateľov, po blízkosti ktorých túži a koná s nami podľa toho. Aj vtedy, keď do nášho domu nikto nechce vstúpiť, lebo sa vie, že sme hriešnici. Z hrabivca sa však môže náhle stať štedrý človek, tak ako Zachej. Boh totiž vie, že hriech nie je celá pravda o nás. Vie dokonale, že sme schopní dobra a prišiel zachrániť, čo sa v nás bolo stratilo. 

2. novembra Jn 6, 51-58

Ježiša nezaujímajú prechodné vzťahy, nejaká príležitostná fascinácia, chvíľkové nadšenie. Chce, aby náš vzťah s ním trval, hlboko sa zakorenil a vyživoval nás. Do večného života vstupujeme našim obrátením v prítomnom čase, smrť je len prehodom do inej dimenzie. 

1. novembra Mt 5, 1-12a

Existuje Boží sen ohľadom každého z nás. Blahoslavenstvá nám prezrádzajú, že sme bližšie jeho naplnenia v tých ťažkých životných situáciách, v ktorých sa v živote nechtiac veľakrát ocitáme. Problém je, že tie sitácie na to nevyzerajú... Ježiš nám však s plnou istotou ohlasuje, že ak sme v týchto situáciách, sme blažení, lebo môžme zároveň uvidieť Boží zásah do nášho života. Obráťme sa s prosbou o posilu vo viere na ten ohromný zástup našich bratov a sestier - nekanonizovaných svätcov a svätíc, ktorí sú toho svedkami.

31. októbra Lk 13, 31-35

"Koľkoráz..., a nechceli ste..." V týchto Ježišových slovách je možné vycítiť ten istý žiaľ, čo v slovách sv. Františka, ktorý volal: "Láska nie je milovaná!". Realita Božieho milosrdenstva a ľudskej zaslepenosti nech obmäkčí naše srdcia a pomôže nám k túžbe po opravdivom obrátení.

30. októbra Lk 13, 22-30

Slovo Spasiteľa nás dnes stavia pred otázku: Čo je mojou úzkou bránou? Možno akurát tá konkrétna situácia voči, ktorej sa búrim. Dôverovať Bohu vo veciach, ktoré momentálne prežívam – toto je naša úzka brána, ktorou sa je potrebné naučiť prechádzať.

29. októbra Lk 13, 18-21

Dnes sa nám pripomína, že Božie kráľovstvo je síce skutočnosť na prvý pohľad malá a bezvýznamná, no má v sebe svoju vlastnú, Božiu energiu. Preto by sme sa nemali zameriavať na naše schopnosti a sily, ale na silu Božej lásky a na veci, ktoré sú cenné v Božích očiach. Ak žijeme podľa tejto viery, my sami a naša malá realita sa stávame kanálom, cez ktorý prúdi do tohto sveta Kristova moc a preniká ho.

28. októbra Lk 6,12-19

"...celú noc strávil na modlitbe s Bohom". Jednota s Otcom. Takéto momenty potrebujeme všetci. Iba tak môže v nás rásť dôvera Božích detí.

27. októbra Lk 18, 9-14

Kto sa povyšuje..., a kto sa ponižuje... Ako je to dnes s tvojím ponížovaním sa pred Bohom? Naozaj prosíš, alebo je to skôr nárokovanie si?

26. októbra Lk 13,1-9

Pán nám dáva čas a mnohé milostí - prejavy jeho milosrdnej starostlivosti, aby sme nezahynuli ako pohania. Ale obrátili sa a začali žiť ako Božie deti. Ďakuj dnes za to. Vďačnosť pomáha uvidieť mimoriadnosť daru.

25. októbra Lk 12,54-59

Častokrát v našom živote stojíme pred udalosťami, ktoré nás priam pozývajú ísť do hĺbky, nezostať vonku. Ježiš v tejto časti Lukášovho evanjelia hovorí o Duchu Svätom, ako o dare od neho pre nás. Fakty nášho života (predovšetkým potreba zmierenia s našimi blížnymi) nám pomáhajú spoznať potrebu tohto výnimočného daru z neba.

24. októbra Lk 12,49-53

Dnešné evanjelium je pozvaním zahľadieť sa do Ježišovho srdca. Počujeme totiž vyznanie jeho hlbokej túžby, aby sme prijali živý oheň Ducha Svätého, ktorý očisťuje a rozpaľuje ľudské srdcia. Tento oheň v nás je základným princípom Cirkvi.

23. októbra Lk 12, 39-48

Dnes sa nám opäť pripomína blahoslavenstvo o tých, ktorí bdejú, aby prijali Pána, keď prichádza. A dodáva sa, že z tohto postoja pochádza okrem blaha aj vernosť, múdrosť a schopnosť niesť zodpovednosť.

22. októbra Lk 12,35-38

Ježiš dnes hovorí o sebe ako o Pánovi, ktorý prichádza, aby obslúžil svojich sluhov. A nimi sme my. Sme sluhovia, ktorých Pán prichádza slúžiť im. Sme preto naozaj blažení, ak bdieme, pripravení prijať ho, kedykoľvek príde.