9. januára Mk 6, 45-52

Niekedy sa náš život podobá na skúsenosť učeníkov v dnešnom evanjeliu. Veslujeme s námahou, vietor duje proti nám, a keď sa k nám približuje Ježiš, zdá sa nám, že máme do činenia s mátohou. Toto evanjelium nám však prináša aj slovo útechy. Predovšetkým v tom, že Ježiš nás vidí v našej situácii, a prichádza so slovom, ktoré vyháňa strach. Potrebujeme ho preto spoznať a prijať do svojej loďky.

8. januára Mk 6, 34-44

"Videl veľký zástup... ako ovce bez pastiera". Toto sme v Ježišových očiach. On vie, čo potrebujeme a preto nám dáva najcennejší dar: seba samého ako dobrého pastiera. Človek totiž je v neustálom hľadaní opravdivého nasýtenia, hľadá šťastie vždy a všade, no prežíva hlbokú frustráciu. Spasiteľ Ježiš nám však ide oproti so svojim zľutovaním a aby nasýtil naše srdcia.

7. januára Mt 4, 12-17. 23-25

Ježiš, prichádzajúc do Kafarnauma, vykonal určité sebaobmedzenie. Bolo to obmedzenie samého seba, že sa tam rozhodol bývať. Tam sa potom sústredil na to, čo dostal ako misiu od Otca: hlásanie Slova, znaky, stretnutia... Odtiaľ, to svetlo, ktoré priniesol, zažiarilo do veľkej šírky. Ak sa obmedzujem na to, čo je najdôležitešie v misii môjho života, v mojom povolaní, nemusím sa báť - to, čo sa má stať, zažiari ako veľký prúd dobra do sveta.

6. januára Mt 2, 1-12

Traja mudrci od východu nás učia, že niekedy na stretnutie s Kristom prichádzame z veľkej diaľky. Ale zároveň aj to, že niektorí z tých, čo sú veľmi blízko, ho nespoznávajú a neklaňajú sa mu. Boh s však nehrá na skrývačku, a dáva sa poznať tým, čo ho hľadajú s úprimným srdcom a nepohoršujú sa jeho chudobou.

5. januára Jn 1, 1-18

Plnosť, ktorá sa dáva: "z Jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou". Keď dostávame nejakú milosť, potrebujeme ju naprv prijať, to znamená uveriť jej a nasýtiť sa ňou. Potom máme ísť a konať podľa slova, ktoré sme pritom pre seba dostali. A potom príde ďalšia milosť a začne ďalšia etapa. 

4. januára Jn 1, 35-42

Poďte a uvidíte, šli teda... Aj my, nedostávame od Krista slovo, aby sme si ho kdesi uložili, či rozšírili horizonty, ale preto, aby sme sa ním nechali pritiahnúť a priviesť k skutkom.

3. januára Jn 1, 29-34

Ježiš sa približuje k hriešnikom, ktorí sú na ceste pokánia - takýto obraz nám podáva dnešné evanjelium. Je to ohromné povzbudenie pre nás. Akékoľvek, viac alebo menej podarené, pokusy na ceste obrátenia robíme, môžeme si byť istí, že zároveň Ježiš sám sa približuje, aby sa nám dal poznať, ako Boží Baránok snímajúci hriechy sveta.

2. januára Jn 1, 19-28

„Ja nie som Mesiáš.“ Aj my sa toto potrebujeme naučiť vyznávať. Znovu a znovu. V každodenných situáciách. Úprimne v srdci. Je to spôsob ako v našom živote môžeme pripraviť cestu jedinému Spasiteľovi - Ježišovi Kristovi, Pánovi.

1. januára Lk 2, 16-21

"Išli a našli..." Ak by nešli, nič by nenašli. Veľmi jednoduché posolstvo pre každého z nás na začiatku tohto nového roku Božej milosti. Hľadáš, ponáhľaš sa za tvojim Bohom? Ako je to s tvojimi túžbami dnes? "Kto hľadá, ten nájde" - hovorí Ježiš. 

31. decembra Jn 1, 1-18

Dostali sme milosť za milosťou, hovorí sv. Ján v úvode do svojho Evanjelia. Na konci roku, keď si uvedomujeme nezvratný sled dní, možno k nám preniká aj to, že hoci sme veľa chceli, veľa vecí sme tak naozaj nežili ako milosti. Milosť za milosťou, čiže skús ináč: najprv sa venuj tej milosti, ktorú rozpoznávaš na dnešný deň ako dar a úlohu. Na dnes sa venuj jej. Zajtra príde iná a v ďalších dňoch ešte iná. Pán nás takto otcovsky sprevádza na našej ceste za ním.

30. decembra Lk 2, 36-40

Je veľmi dôležité túžiť a modliť sa o to, aby sme dozrievali. Dnešné evanjelium nám ukazuje jednu mimoriadnu ženu, ktorá je vzorom zrelosti, a hovorí tiež o Ježišovom ľudskom dozrievaní. Mnohí, naozaj mnohí ľudia odporujú dozrievaniu, v presvedčení, že ideálom je nemennosť, a ešte pritom vyhlasujú, že to od nich vyžaduje viera. Nemýľme sa, byť kresťanom znamená byť pripravený rásť a dozrievať s hlbokou túžbou naučiť sa spolupracovať s Pánom a nechať sa viesť Duchom Svätým.

29. decembra Mt 2, 13-15. 19-23

Mať sny, v Biblii znamená ísť do hĺbky, ísť pod povrch vecí v hľadaní ich podstaty. Tam môžeme stretnúť Pána. Potrebujeme ísť do hĺbky v dnešnej povrchnej dobe asi viac ako kedykoľvek predtým. Aby sme sa odtiaľ vrátili do konkrétnosti reality. To je cesta, ktorou prechádzal sv. Jozef, a potrebuje ňou prechádzať znovu a znovu každý človek, ale zvlášť muž, ktorý má byť ochrancom tých, ktorí mu boli zverení.

28. decembra Mt 2, 13-18

Sväté neviniatka boli prvými vyznavačmi Mesiáša. Svätá rodina cestou do Egyptu nedobrovoľne zdieľala osud svojich predkov. Boh tak premenil Herodesovú nenávisť na dobro... On nám nikdy neberie slobodu konať zlo, ako ju nezobral Herodesovi, ale premieňa zlo na dobro. A to je dobrá zvesť pre nás, zvlášť ak sa cítime pritlačení svojimi vinami.