25. februára Mk 9, 14-29

Tá každodenná, húževnatá, v pote čela a v slzách vykonaná modlitba, zvlášť tá plná dôvery, že Boh môže všetko, je kľúčom k mnohým víťazstvám. “Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou“.

24. februára Lk 6, 27-38

Ježiš nás dnes volá k čistej, nezištnej láske. Kto z nás by nechcel byť milovaný takou láskou? Ten, čo sa takto naučí milovať, vráti sa mu to ako bumerang: "Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."

23. februára Mk 9, 2-13

Chce to niekedy naozaj vysoký vrch a samotu, aby si uvidel Ježiša novým spôsobom a zažil, že pri Bohu je dobre. Nie je to dané všetkým; Ježiš sám si volí, koho vezme so sebou. V každom prípade, je potrebné patriť k jeho učeníkom.

22. februára Mt 16,13-19

Ježiš chce, aby sme prestali opakovať názory iných na neho a prizreli sa svojej skúsenosti s ním. A uvideli, že to, čo máme nažité s ním, pochádza od Otca na nebesiach.

21. februára Mk 8, 27-33

A ty? Máš zmysel pre Božie veci? Pre prijatie utrpenia, zavrhnutia a smrti na ceste k zmŕtvychvstaniu. Ježiš odtrháva svojich učeníkov od vecí ľudských a oslobodzuje ich pre Božie. Každý deň aj nám k tomu dáva príležitosti.

20. februára Mk 8, 22-26

Keby sme sa vedeli pozrieť na celok dejín naších nerestí, možno by sme vedeli uvidieť, že dnes už o niečo menej sejú zla, že sa sila ich pôsobenia zmenšuje. Keby sme to dokázali uvidieť, mohli by sme byť Bohu vďačnejší, že nás uzdravuje. Postupne. Dovoľme mu konať tak, ako On považuje za najlepšie.

19. februára Mk 8, 14-21

Srdce Biblia chápe ako spôsob otvorenosti na svet, ako našu mentalitu, či spôsob prežívania skutočnosti. Srdce potichu rohovatie, tvrdne. Preto je potrebná každodenná porcia úprimnosti a pravdy, ktorá možno aj trochu zabolí. Iba tak môže srdce pulzovať živo, pravdou a láskou. 

18. februára Mk 8, 11-13

"Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane". Znamenia sa skončili. Je čas svedectva, dávania a prijímania, odovzdávania. Ježiš odišiel na druhý breh a je tu čas Cirkvi. Čakáš na znamenia a Boh ti dáva Cirkev.

17. februára Lk 6, 17. 20-26

Blahoslavení, ktorí teraz... Beda vám, čo teraz... Čo sa deje teraz v tvojom živote? Ak ti je ťažko, ak dolieha na teba nejaká nespravodlivosť, či dokonca nenávisť a podobne, si blahoslavený (tj. máš veľké šťastie), lebo máš tak pripravený sluch a môžeš konečne prijať slová Spasiteľa, ktorý prichádza kvôli tebe.

16. februára Mk 8, 1-10

Ježiš, hoci sa nachádza v situácii núdze a má k dispozícii len málo, predsalen začína od vďakyvzdávania. Velebí svojho Otca a náhle to "málo" sa stáva dostatkom pre mnohých. Ak nevnímaš, že máš za čo ďakovať, jednoducho vstúp do Ježišovho vďakyvzdávania. Takáto modlitba rozšíri tvoje srdce. A dobro sa bude rozlievať z tvojho srdca ako z plnej nádoby.

15. februára Mk 7, 31-37

Hluchonemý uprostred dekapolského kraja: človek neschopný komunikácie, uprostred najľudnatejšieho regiónu vtedajšieho sveta. Uprostred stretnutí, hlasov, skúseností, citov a informácii, a predsa bez účasti na tom všetkom. Uzdravenie z dnešného evanjelia je o tom, že Kristus prišiel, aby nám vrátil schopnosť mať účasť na bohatstve života. 

14. februára Mk 7, 24-30

Zdá sa, že túžba byť sám, schovať sa pred inými, nemusí byť je niečim egoistickým. Naopak, môže byť úplne legitímna, keďže aj Ježiš mával takéto túžby. Ako nám však ukazuje to isté evanjelium, Ježiš nebol otrokom svojej túžby: keď prišla neznáma žena, ktorá ho potrebovala, zanechal svoje pohodlie.

13. februára Mk 7, 14-23

Koľkokrát sa vyhovárame, že za náš hriech môže to alebo tamto. Nie, nikdy by k hriechu nedošlo, keby sa vonkajší impulz nestretol v nás s takou potrebou, slabosťou, rozochvením a nezrelosťou, ktoré vedú k nejakému hlúpemu, nespravodlivému a nezrelému skutku. Je to vec nášho srdca a nie vonkajších provokácií.