12. februára Mk 7, 1-13

Aký veľmi ľudský bol Ježiš! Asi takto zvolá nejeden človek, čo si vypočul dnešné evanjelium. Ľudskosť je vskutku charakteristikou veriaceho človeka. Kresťan žiari ľudskosťou. Pochválil ťa už niekto pre tvoju ľudskosť?

11. februára Mk 6, 53-56

Na obrubu odevu židia pripevňovali strapce, ktoré im mali pripomínať prikázania - Božie túžby voči nim. Ľudia sa chceli dotknúť tých Ježišových. Pochopiteľne, v nich nájdeme naše uzdravenie.

9. februára Mk 6, 30-34

Keď Ježiš videl zástupy "zľutoval sa nad nimi" a "začal ich učiť". Ako sa dívaš ty na "ovce bez pastiera", ktoré narušili tvoj plán o "pustom mieste" a "samote"?

8. februára Mk 6, 14-29

Čo si mám žiadať? - pýtame sa neraz vo svojom živote. Áno, je dôležité vedieť po čom túžiť a o čo prosiť. Sami to nevieme. Boh nám však dáva múdrych ľudí, ktorí nám to môžu pomôcť nájsť. Sú však aj hlúpi ľudia...

7. februára Mk 6, 7-13

Na ohlasovanie Evanjelia nie je potrebné vonkajšie vybavenie. Ono môže dokonca prekážať. Potrebné sú len dobré sandále, pretože naboso sa dlho nedá ísť a predlhá je cesta, ktorá vedie do ľudského srdca.

5. februára Mk 5, 21-43

“Vyšla z neho sila”, keď sa ho dotkla žena potrebujúca uzdravenie. Skús aj ty, dotknúť sa Ježiša s vierou. Aj tvoje životné rany prestanú krvácať.

4. februára Mk 5, 1-20

Ježiš oslobodil posadnutého, a ľudia “začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja”. Nepochopiteľné! S priatím Ježiša je spojená celková reorganizácia života. A do toho sa nikdy veľmi nehrnieme...

2. februára Lk 2, 22-40

Keď hľadáme sily na každodenné obetovanie sa Pánu Bohu, nezabúdajme, že On sa prv obetoval nám. On sa celý stal darom pre nás. No nie preto, žeby sme si to boli zaslúžili. Už samotná naša existencia je pre Neho radosťou. Radujme sa aj my z jeho prítomnosti, z jeho blízkosti a jeho sebadarovania.

1. februára Mk 4, 26-34

Hovoríme: som slabý, ale veď to je prirodzené; klamem zo strachu, ale to je tiež prirodzené... Presný opak je pravdou! Prirodzený je rast, svätosť, život. Ježiš, hovoriac o nadprirodzenom živote, o našom dozrievaní, o vzraste vo svätosti, používa obrazy z prírody. Tým naznačuje, že prirodzený je duchovný rast. A ľudský, morálny, duchovný úpadok je niečim proti našej prirodzenosti.

31. januára Mk 4, 21-25

Boh oslobodzuje od ilúzií. Ak si počul Dobrú zvesť a nič v tvojom živote sa nezmenilo, tak si v ilúzii. A preto „kto ma uši na počúvanie, nech počúva!“.

30. januára Mk 4, 1-20

Kvalita pôdy, do ktorej sa zasieva Božie slovo, závisí od nás. Je potrebné ju kypriť a zavlažovať pôsobením Ducha Svätého – vykladaním životných udalostí vo svetle viery, ktorú zvestuje a odovzdávaním na modlitbe.

29. januára Mk 3, 31-35

Pána Boha dojíma pohľad na tých všetkých, čo chcú počúvať jeho slovo. Pohľad na tých, čo mu v srdci hovoria: Pane, hovor, túžim počuť tvoje slová. Takýchto, Ježiš považuje za svojich najbližších...

28. januára Mk 3, 22-30

Nedostane odpustenie hriechov, „kto sa rúha Duchu Svätému“. Pane, chráň ma pred pochybnosťami o Tvojej milosti, o Tvojej milosrdnej láske, o Tvojom obetovaní sa za moje hriechy. Aby som sa nerúhal, Pane...