2. februára Lk 2, 22-40

Ako bol obetovaný Kristus, aj my sme v krste dostali povolanie zasväcovať sa Pánovi. To znamená zanechávať, deň po dni, všetko nepotrebné, aby sme mohli patriť stále viac a úplne Bohu. V tom je veľkosť človeka a jeho pravé šťastie.

1. februára Mk 5, 1-20

"Začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja". Zisk bol a zostáva aj dnes prednejší ako zdravie a spása človeka. Celé národy sa odvracajú od Krista a človeka kvôli predpokladaným ziskom... Pamätajme si túto pravdu o sebe a prosme o oslobodenie.

29. januára Mk 4, 26-34

„Zem sama od seba prináša úrodu“, „či človek spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“. Prijímať Ježišovo slovo je dobrodružstvo –skúsenosť Božej moci.

28. januára Mk 4, 21-25

"Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá." Taká je vskutku skúsenosť človeka, ktorý dáva priestor počúvaniu Božieho slova vo svojo živote: venovaný čas a pozornosť sú vždy odmenené, ba zakusuje, že dostáva naviac.

27. januára Mk 4, 1-20

Človek, na rozdiel od všetkých iných stvorení, je bytosťou, ktorá počúva. Človek počúva. Neustále. A to, čo počúva, ho naplňa, žije tým. Čím žiješ ty? Akým slovom? Spasiteľ prišiel ako Rozsievač, aby nás naplnil Božím slovom, aby sme žili Jeho slovom... 

26. januára Lk 10, 1-9

Pokoj je jedným z najväčších darov, ktoré dostávame. A keď uvažujeme o sebe ako o Kristových učeníkoch, je to vlastne pokoj, čo máme prinášať iným. Je dobré, na prahu každého dňa, vziať do svojich rúk tento dar pokoja, a obnoviť v sebe túžbu zaniesť ho všetkým, ktorých toho dňa stretneme.

25. januára Mk 16, 15-18

Koľkokrát nás premáha beznádej z toho, akí sme?! V dnešnom evanjeliu počujeme Ježišov príkaz, ktorý obsahuje jeho istotu, že niet takého miesta a takej veci, ktorých by sa jeho víťazstvo netýkalo. Choďte do celého sveta! Každé miesto, aj to najtemnejšie, aj to najviac preniknuté bezradnosťou a zlom, je miestom, kde má zvíťaziť nádej nového života v Kristovi!

24. januára Mk 1, 14-20

Moc Božieho slova je v centre dnešného evanjelia. Táto moc spočíva v schopnosti zmeniť život človeka, a presnejšie jeho srdce. Božie slovo má moc obrátiť srdce človeka! Aj to tvoje. Existuje väčšia výzva?!

23. januára Mk 3, 20-21

Ako Kristovi najbližší si to potrebujeme priznať: nezaujíma nás ani tak byť s Ním, ako aby On bol s nami! Neustále sa o to pokúšame. Chceme Boha zredukovať do našich kritérii rozumnosti a správnosti. Ale, čo sú to za kritéria, ak nie v podstate egoizmus a vlastný prospech?! On má iné kritéria: láska, dar, odpustenie, milosrdenstvo. Ako Kristových najbližších nás evanjelium usvedčuje ako prvých, pretože sme ako prví pozvaní k obráteniu.

22. januára Mk 3, 13-19

Tak naozaj Boh nehovorí, On volá. A čaká od nás nie na hlboké reflexie, ale na odpoveď. Na odpoveď, ktorá by bola zo srdca, podobne ako jeho volanie. Učeníci odpovedali tým, že "prišli k nemu". Vo svete ducha sa nič nedeje mimochodom, ale v tomto úžasnom napätí medzi Božím pozvaním a našou odpoveďou.

21. januára Mk 3, 7-12

Existuje poznanie, ktoré neprináša dobro, len zlo. A to je poznanie, ktoré používame na získanie odstupu: "viem, kto si, nechaj ma tak". Je možné mať takýto diabolský vzťah k Bohu: vedieť a tým sa brániť. V evanjeliách diabli sú jediní, čo vedia kto je Ježiš. Vskutku nejde o to vedieť kto je Boh, ale dotknúť sa ho.

20. januára Mk 3, 1-6

Čo potrebujeme na prijatie daru? Otvorenú ruku. Otvorená ruka je symbolom túžby. Môžeme netúžiť jednak preto, že nevieme o veci, ktorá by bola hodná našej túžby, a jednak preto, že sa my nepovažujeme za hodných nejakého daru, rezignovali sme. Ježiš v dnešnom evanjeliu uzdravuje ruku. Robí to provokatívne pred sobotným zhromaždením v synagóge, aby ukázal, že Boh prišiel dať hlboké uzdravenie každému človeku.

19. januára Mk 2, 23-28

Ježiš v tomto úryvku vystupuje polemicky voči Zákonu. Pretože má pre nás väčší dar, než akým je Zákon. A ním je poznanie Božej lásky - ono spôsobuje, že obdarovaný sa už nemýli, lebo sám miluje. Kto sa totiž mýli, robí tak preto, že je v strachu. A na takéto situácie je tu dar Zákona, ktorý nám pripomína aká je správna cesta, kde sú hranice a že je potrebné sa dať do poriadku.