3. mája Jn 14, 6-14

Nie naše hlboké myšlienky, ani vznešené city nás privádzajú k Bohu. Ale tak ako hovorí Ježiš: "Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa." Naše myšlienky či túžby môžu k tomu poslúžiť, no urobiť to môže iba Ježiš.

2. mája Jn 15, 1-8

"Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi." V čom je teda naša oslava Boha? V tom, že zostávame v Kristovi ako ratolesti napojené na vinič a kolujú v náš živiny jeho slova, a že dovoľujeme Bohu, aby nás orezával udalosťami nášho života. Takto prinášame presne to ovocie, ktoré On na nás hľadá.

1. mája Jn 14, 27-31a

Ja vám nedávam, ako svet dáva... Pokoj, ktorý dáva svet stojí veľa peňazí. Ľudia sú schopní platiť obrovské sumy, len aby naplnili svoju predstavu o pokoji. Kristus, však dáva hlboký, vnútorný pokoj, a to zadarmo. Prečo tak málo ľudí pristupuje k prameňu opravdivého naplnenia?!

30. apríla Jn 14, 21-26

Ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie? Táto otázka, ktorá sa možno rodí aj v našom srdci, keď vidíme, ako svet odmieta Krista, má jednoznačnú odpoveď: lebo mňa poznať, na to je potrebné mať srdce ako príbytok - chce to lásku. Láska však nie je milovaná.

27. apríla Jn 14, 1-6

Cesta, pravda a život. Iste! Veď v Ježišovi stretávame celé tajomstvo Boha. A tak ako to býva na ceste: sú tam stále nové úseky, stále prekvapivé etapy, a až keď sme vykročili a zachádzame za roh, dozvedáme sa, čo tam je.

26. apríla Jn 13, 16-20

Ježišovo dobrovoľné a plne vedomé prijatie dôsledkov zrady je zjavením jeho moci. Stať sa obeťou zla je novou tvárou Božej moci. V prvej vete dnešného evanjelia tiež zaznieva, že toto má byť aj nový druh postoja, ktorý chrakterizuje spasených, a v poslednej, že je to cesta k tomu, ako môže človek prijať Boha.

25. apríla Mk 16, 15-20

"Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval..." čítame v poslednom verši dnešného evanjelia. Určite je Pán aj s nami a pomáha nám. Nám je teraz zverená úloha ohlasovať evanjelium. Nie je pritom podstatné to, či je nás veľa a či málo, či u nás, alebo v ďalekých krajinách. Podstatné je, že robiť to, nie je povinnosť, ale milosť.

24 .apríla Jn 10, 22-30

Koľkokrát to v týchto dňoch dostávame, že tým, čím sa vyznačujú Ježišovi vyvolenci je počúvanie jeho hlasu?! Cez počúvanie jeho hlasu, ktorý zaznieva v jeho slove, zakusujeme jeho pastiersku starostlivosť: volá nás po mene, vedie na hojné pastviská, dáva nám pocítiť, že nás pozná, drží v bezpečí... Toto je opravdivý Mesiáš!

23. apríla Jn 10, 1-10

Doba ohrád skončila! Ježiš prišiel, aby nás odtiaľ vyviedol, oslovujúc nás po mene. Aby sme sa potom naučili ísť za ním, vedení jeho hlasom, až tam kde je život a hojnosť pastvín. 

22. apríla Jn 10, 11-18

"Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život". Ježiš prišiel preto, aby nás vytiahol z mentality, podľa ktorej všetko závisí od toho, či sme dôslední, dobrí, či sa snažíme, či sme dostatočne usilovní... Nie, byť kresťanom znamená narodiť sa zhora, prijať darovaný život a žiť svoj život na základe tejto darovanej lásky.

20. apríla Jn 6, 52-59

"Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." To nie sú hocijaké slová. Ich zmysel odhalíš až keď si uvedomíš, že ich hovorí Boh. "Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj." Pravý, znamená ozajstný, jediný skutočný. Ešte aj naše bežné prijímanie stravy a tekutín je len obrazom skutočnosti, pre ktorú sme boli stvorení: prijímať našu bytostnú podstatu od Boha, pre ktorého sme sa narodili a ktorý chce byť zdrojom nášho života.

19. apríla Jn 6, 44-51

Ježiš prišiel, aby nás sýtil. Svojim slovom. Pokorne, každodenne. Presne ako chlieb.

18. apríla Jn 6, 35-40

Úžasne silné slovo! Ježiš nám odhaľuje tajomné pravdy Otcovej vôle a svojho poslania. Všetky sú preniknuté nesmiernou láskou Otca ku každému človeku a nesmiernou ochotou Božieho Syna stať sa pre nás chlebom - každodenným pokrmom prinášajúm do nášho vnútra večný život.