7. decembra Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8

Cez dnešné evanjelium k nám prichádza Ježišovo uistenie: máš moju milosť, máš moju moc, dám ti všetko, čo potrebuješ, aby si mohol odpovedať na výzvy, ktoré sú pred tebou. Len nezostaň na mieste, pohni sa. 

5. decembra Mt 7,21.24-27

Komu sa podobáš ty, múdremu alebo tomu druhému mužovi? Na akých základoch staviaš ty svoj život?

4. decembra Mt 15, 29-37

Pán prichádza a my sa učíme prijímať ho. Dnešná liturgia slova nám pripomína, že prijať ho môžeme, keď uzdravuje a cez skúsenosť rozmnoženia dobra.

3. decembra Lk 10, 21-24

Ježiš plesá vo svojom vnútri nad nami. Hovorí nám o svojej radosti a pozýva do nej, aby sme sa ňou nechali uniesť. Je to radosť z nášho života, z našej radosti a z nášho rozvoja.

2. decembra Mt 8, 5-11

Hlboká, pokorná viera, oslobodená od akéhokoľvek strachu. Toto vidíme u stotníka, ktorého nám dnešné evanjelium dáva za vzor v týchto prvých dňoch adventu. Ak totiž veríme, stačí nám jedno Božie slovo a náš život sa obnoví a stane sa znovu životom Božieho služobníka.

30. novembra Mt 4, 18-22

Pán Boh takto vstupuje do života človeka, bez toho, aby narušil jeho slobodu... Keď však my vystúpime z našej samoty a prijmeme jeho prítomnosť, začína jedinečné dobrodružstvo, obrovský kvalitatívny skok, akým je napríklad prechod od rybárčenia (od života z ruky do úst) k sprevádzaniu ľudí do nového života.

29. novembra Lk 21, 29-33

"Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane". Áno, aj v našom pokolení sa má uskutočniť všetko, čo nám ohlasuje blízkosť Božieho kráľovstva. Totiž, podobne ako na stromoch spoznávame znaky rôzných období, tak aj kresťanovi rôzne životné udalosti pripomínajú pozvanie do života pod Božím panovaním.

28. novembra Lk 21, 20-28

Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie... Určité sebavedomie je znakom zrelej viery. Vieru totiž ťažkosti neohrozujú, ale skúšajú a pomáhajú jej rásť.

27. novembra Lk 21, 12-19

"To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo". Rôzne veci sa nám v živote "stavajú". Všetky sú miestom zjavenia Božieho daru viery, ktorý v nás dozrieva a prináša plody.

26. novembra Lk 21, 5-11

V týchto dňoch sme pozývaní zamýšľať sa nad témou konca sveta. Okrem objektívneho konca sveta, exitujú aj naše osobné "konce sveta", keď prežívame priblíženie sa našej smrti, alebo nejaké významné krízy, keď sa nám rúcajú doterajšie hodnotové hierarchie. Učíme sa vtedy reagovať s vierou v Božiu prozreteľnosť, a vidieť v týchto "koncoch" medzníky nášho dozrievania k stále väčšej dôvere a slobode.

25. novembra Lk 21, 1-4

Nenariekaj, že nemáš. Tak zmýšľajú boháči. Ježiš ukazuje, že viac ako zámožní ľudia, dokážu dať tí, čo dávajú zo svojej chudoby. Dávajúc však môžeš objaviť, že máš, žiť vo vďačnosti a istote Božieho požehnania.

24. novembra Lk 23, 35b-43

Kristus nie je kráľom, ktorý nás zachraňuje pred utrpením, ani kráľom, ktorý si všetko podriaďuje. Ale dáva nám obstáť v utrpení a uprostred problémov tak, že orientuje celý náš život a dáva dnešku nášho života úpne nový význam. Ako kráľ nás uvádza do opravdivého kráľovstva a z kríža robí cestu k Otcovi. V tom je jeho moc.

23. novembra Lk 20, 27-40

Každý skutok lásky vyžaduje našu vieru v zmŕtvychvstanie. Vieru v to, že je možné žiť s pohľadom upretým poza požiadavky nášho prežitia. Každé odpustenie, každý prejav milosrdenstva, každý nový deň prežitý v starostlivosti o iných, vyviera z tohto prameňa a dáva chuť životu. Lebo náš Boh je Bohom živých...