11. februára Mk 7, 1-13

Ako je to s tvojimi perami a s tvojim srdcom? Dnešné evanjelium nás znovu dáva do konfrontácie s našou tendenciou k dvojtvárnosti, ktorú tak ľahko prenášame do vzťahu s Bohom. Úprimnosť a pravosť sú naopak charakteristikami tých, ktorí v Bohu vyznávajú svojho Otca a zdroj všetkej lásky vo svete.

10. februára Mk 6, 53-56

V dnešnom evanjeliu sa Boh v Ježišovi Kristovi prechádza po „záhrade“ tohto sveta, ktorú sám stvoril a ktorá je vo veľkej miere dotknutá škodami spôsobenými hriechom. Všade tam, kde prechádza, táto záhrada a ľudia v nej získavajú späť stratené zdravie. 

9. februára Mt 5, 13-16

Náš individualizmus, naša tendencia nezdieľať, viac než nejaký etický problém, alebo problém spravodlivosti, je hlavne problémom nevernosti najhlbšej pravde o nás. My sme totiž boli stvorení a povolaní stať sa niekym viac než sme, a celý náš život stojíme pred touto úlohou: žiariť, ukazovať smer, dávať chuť.

8. februára Mk 7, 1-13

"Zľutoval sa nad nimi..." Je to veľmi ľudská reakcia, akú nám dnes ukazuje Ježiš. Byť s Ježišom znamená tiež stávať sa stále viac ľudským. Z toho sú a majú byť známi kresťania, že sú veľmi ľudskí. Ako je to s tebou? Tiež si tým známy?

7. februára Mk 6, 14-29

V dnešnom evanjeliu vidíme Herodiádu, ktorá dlhý čas nosila v sebe túžbu zabiť Jána Krstiteľa a strojila mu úklady. Až nadišiel príhodný moment... Je nebezpečné nosiť v sebe zlé túžby, lebo keď nadíde príhodný moment, môžeme sa stať ľahkým nástrojom v rukách Zla, ktorého cieľom je vždy zastaviť Božie slovo, prinášajúce život.

6. februára Mk 6, 7-13

"Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie". Treba robiť pokánie - ohlasovanie tejto pravdy je misiou Cirkvi aj dnes. Skús znovu premyslieť, čo znamená "robiť pokánie" konkrétne pre teba dnes.

5. februára Mk 6, 1-6

"Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." Je potrebné cítiť sa s Božími vecami tak trochu ako cudzinci, tj. ako tí, čo objavujú stále niečo nové. Ináč nám zmysel Ježišových slov bude unikať. Schopnosť žasnúť je podmienkou prijatia Božieho Slova, a teda základom života s Bohom. 

2. februára Lk 2, 22-40

Tak ako Kristus, my všetci sme v krste povolaní zasväcovať sa Pánovi. To znamená deň po dni zanechávať všetko nepotrebné, aby sme mohli patriť stále viac a úplne len Bohu. V tom je veľkosť človeka a jeho pravé šťastie.

1. februára Mk 4, 35-41

"Vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi..." Táto okrajová poznámka v dnešnom evanjeliu, nám prezrádza veľmi veľa o tom, v čom spočíva život podľa viery. Vziať Ježiša na našej pozemskej plavbe "na druhý breh" nášho života so sebou a to "takého aký je", znamená stretávať ho každodenne v Božom slove a spoznávať ho. Aby sme si ho nevymýšľali, ale vlastne spoznávali. Nie je to jednoduché, lebo jeho prítomnosť je tichá a zdá sa, akoby nedbal, čo sa s nami deje.

31. januára Mk 4, 26-34

Nezrelosť stretávaných ľudí nás dokáže silne iritovať. Sami pritom vidíme, že sme veľakrát nezrelí. V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí o zrelosti. Je dojímavé vedieť, že Boh ktorý ma stvoril a miluje, ma vedie k zrelosti, a že môžem s ním spolupracovať na tejto veci.

30. januára Mk 4, 21-25

Dnes je znovu reč o počúvaní. A Ježiš nás pozýva byť štedrý s Bohom. Kto je štedrý s Bohom, ten zakúsi jeho štedrosť.

29. januára Mk 4,1-20

Rozsievač Božieho Slova seje stále, aj dnes. Ale aké je tvoje počúvanie?

27. januára Mk 3, 22-30

Diabol nehovorí, že Boha niet. Diabol hovorí, že Boh je psychopat, že je ukrutný, lebo stvoril všetko, ale zakazuje nám si to užívať. Alebo tiež tvrdí, že je nevypočitateľný, že má ukryté pohnútky, ktoré nepoznáme. Toto hovorí diabol. Snaží sa ukázať nám Boha v chorobne pokrivenom zrkadle. A tak nás uzatvoriť do seba, pred stretnutím s Bohom - Láskou.