29. novembra Lk 21, 12-19

"To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo." Všetky ťažkosti, skúšky a kríže nášho života majú toto predurčenie. Sú momentom svedectva, čiže zjavenia viery, ukrytej a pôsobiacej v našom vnútri.

28. novembra Lk 21, 5-11

"Dajte si pozor, aby vás nezviedli... Nechoďte za nimi! Neľakajte sa!... koniec nebude hneď.“ Čo máme robiť ako kresťania uprostred chaosu poloprávd, dezinformácii a strachu? Učiť sa hovoriť srdcom: Ježišu, dôverujem ti.

27. novembra Lk 21, 1-4

Nie veľké sumy peňazí, ale "všetko, čo máme, celé svoje živobytie", to je to, čo máme Bohu odovzdať ako obetu. Ak však Boh niečo od nás chce, tak nikdy preto, aby bral, ale aby dával, aby sme v sebe získali priestor na oveľa významnejšie dary...

25. novembra Lk 20, 27-40

Každé spoločenstvo predpokladá vieru v zmŕtvychvstanie a chápanie života ako poslania - žiť ako synovia zmŕtvystania a anjeli. Iba ak človek pochopí, že v manželstve, v reholi, v priateľskom vzťahu, nejde o to niekoho mať, nejak si svoj život usporiadať, atp., ale naučiť sa žiť ako poslaný, iba vtedy začne žiť svoje vzťahy naozaj zdravo, podľa Božieho projektu.

24. novembra Lk 19, 45-48

Lotrovský pelech? Čiže skrýša zlodejov. Aj takým sa môže stať naše srdce. A pritom určené stať sa miestom odkiaľ vychádza oslava a vďakyvzdávanie Pánovi. Dnes sme pozvaní prizrieť sa nášmu srdcu, a ak treba, prosiť Ježiša o jeho oslobodzujúcu návštevu.

23. novembra Lk 19, 41-44

„Keď zazrel mesto, plakal nad ním“. Plačúci Boh. V Ježišovi sa Boh stal človekom. Opravdivý Emmanuel – Boh s nami. Vo všetkom.

22. novembra Lk 19, 11-28

"Bál som sa ťa, lebo si prísny..." Strach je zlý radca. Boh Otec poslal svojho Syna vlastne preto, aby nás zbavil strachu. Pripomínaj si to vo chvíľach, keď sa ti zdá, že strach nad tebou víťazí a pros o stále väčšiu otvorenosť na Božie plány s tebou.

21. novembra Mt 12, 46-50

Ježiš „vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia“. Dobre počuješ! Lebo každý, kto plní vôľu Boha Otca, čiže počúva Krista, ktorého On poslal, je Ježišovi bratom i sestrou a stáva sa aj matkou.

20. novembra Lk 18, 35-43

Ale on ešte väčšmi kričal... Čo robíš ty, keď ťa démon okríka, aby si mlčal, keď ťa v tvojom vnútri presviedča, že tvoja modlitba nemá zmysel a že Kristus ti neodpovie? Nečuduj sa, že to tak je. Diabol ide vždy "popredku". Ale ty to už vieš a vieš aj to, že Ježiš chce, aby si sa naučil modliť.

19. novembra Mt 25, 14-30

Strach naozaj nemôže byť hýbateľom nášho vzťahu s Bohom. Náš Pán, so všetkou svojou štedrosťou voči nám, si naozaj nezaslúži takýto postoj z našej strany. On dáva vždy len a len zo svojej štedrosti. Z akých iných dôvodov by to robil? Žeby potreboval, aby sme mu slúžili? Alebo z malichernosti, aby nás pristihol pri nejakom kalnom skutku? Nie, vážne nie. Jeho jediným dôvodom je zdieľanie dobra: "vojdi do radosti svojho Pána".

18. novembra Lk 18, 1-8

"Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, predsalen obránim spravodlivosť...". Tak koná človek. Čo potom Pán Boh? Pros, volaj, unúvaj! Neochabuj... a dostaneš o čo, prosíš.

17. novembra Lk 17, 26-37

Ľudstvo, či už to vie, alebo nie, či to chce alebo nehce, je na ceste ku dňu Syna človeka. On sa zjaví na konci a všetko, čo sa stalo uvidí, že bez neho nemá zmysel. Všetko a všetci začnú preto po ňom túžiť. Akí blažení budú vtedy všetci, čo sa už teraz učia nezachraňovať si život pre seba, ale strácať ho pre neho. 

16. novembra Lk 17, 20-25

Božie Kráľovstvo je medzi nami, ale nepozorovane. Deje sa tam a vtedy, kde a kedy človek orientuje svoj život podľa Božieho súdu. Preto Ježiš chce, aby sme sa zriekli clivoty za minulosťou či úzkosti z toho, čo príde, a začali žiť v prítomnosti s pozornou bdelosťou a zodpovednou vernosťou.