26. apríla Jn 13, 16-20

Ježišovo dobrovoľné a plne vedomé prijatie dôsledkov zrady je zjavením jeho moci. Stať sa obeťou zla je novou tvárou Božej moci. V prvej vete dnešného evanjelia tiež zaznieva, že toto má byť aj nový druh postoja, ktorý chrakterizuje spasených, a v poslednej, že je to cesta k tomu, ako môže človek prijať Boha.

25. apríla Mk 16, 15-20

"Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval..." čítame v poslednom verši dnešného evanjelia. Určite je Pán aj s nami a pomáha nám. Nám je teraz zverená úloha ohlasovať evanjelium. Nie je pritom podstatné to, či je nás veľa a či málo, či u nás, alebo v ďalekých krajinách. Podstatné je, že robiť to, nie je povinnosť, ale milosť.

24 .apríla Jn 10, 22-30

Koľkokrát to v týchto dňoch dostávame, že tým, čím sa vyznačujú Ježišovi vyvolenci je počúvanie jeho hlasu?! Cez počúvanie jeho hlasu, ktorý zaznieva v jeho slove, zakusujeme jeho pastiersku starostlivosť: volá nás po mene, vedie na hojné pastviská, dáva nám pocítiť, že nás pozná, drží v bezpečí... Toto je opravdivý Mesiáš!

23. apríla Jn 10, 1-10

Doba ohrád skončila! Ježiš prišiel, aby nás odtiaľ vyviedol, oslovujúc nás po mene. Aby sme sa potom naučili ísť za ním, vedení jeho hlasom, až tam kde je život a hojnosť pastvín. 

22. apríla Jn 10, 11-18

"Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život". Ježiš prišiel preto, aby nás vytiahol z mentality, podľa ktorej všetko závisí od toho, či sme dôslední, dobrí, či sa snažíme, či sme dostatočne usilovní... Nie, byť kresťanom znamená narodiť sa zhora, prijať darovaný život a žiť svoj život na základe tejto darovanej lásky.

20. apríla Jn 6, 52-59

"Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň." To nie sú hocijaké slová. Ich zmysel odhalíš až keď si uvedomíš, že ich hovorí Boh. "Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj." Pravý, znamená ozajstný, jediný skutočný. Ešte aj naše bežné prijímanie stravy a tekutín je len obrazom skutočnosti, pre ktorú sme boli stvorení: prijímať našu bytostnú podstatu od Boha, pre ktorého sme sa narodili a ktorý chce byť zdrojom nášho života.

19. apríla Jn 6, 44-51

Ježiš prišiel, aby nás sýtil. Svojim slovom. Pokorne, každodenne. Presne ako chlieb.

18. apríla Jn 6, 35-40

Úžasne silné slovo! Ježiš nám odhaľuje tajomné pravdy Otcovej vôle a svojho poslania. Všetky sú preniknuté nesmiernou láskou Otca ku každému človeku a nesmiernou ochotou Božieho Syna stať sa pre nás chlebom - každodenným pokrmom prinášajúm do nášho vnútra večný život.

17. apríla Jn 6, 30-35

Keď Ježiš hovoril, u poslucháčov vznikal nový druh túžby: "Pane, vždy nám dávaj taký chlieb". Keď čítame sv. Písmo, aj v nás sa rodia nové túžby. A ešte viac, keď čítame udalosti nášho života vo svetle prijatého Slova.

16. apríla Jn 6, 22-29

Na otázku zo zástupu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“ Ježiš odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“ Častokrát si predstavujeme, že Boh chce od nás toľko, až sa v tom strácame. Premysli dnes vážne, čo od teba Boh chce. Možno objavíš pre seba pravdu, že chce predovšetkým dávať.

14. apríla Jn 6, 16-21

Nočná plavba cez jazero možno symbolizuje prechod každého z nás k brehu zmŕtvychvstania. Je to o strachu, aj o túžbe zobrať Ježiša so sebou. No ukazuje nám, že jeho prítomnosť v našej loďke znamená doraziť už k brehu. Možnože, každé naše stretnutie v spoločenstve okolo Chleba života je takéto. 

13. apríla Jn 6, 1-15

„Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“ Áno, čo je to pre toľkých, a predsa Boh povolá nejakého chlapca a keď potom berie do rúk to nepostačujúce málo, ktoré mu odovzdá, dokáže tým nasýtiť mnohých. Nie je tak?

12. apríla Jn 3, 31-36

"Kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev". Čo zostáva Bohu, keď sme vnútorne uzavretí a neotvárame sa na evanjelium? Vtedy Boh môže len "hlasnejšie" zavolať: človeče, čo robíš, že sa obraciaš chrbtom mojmu Synovi?! Toto je zmysel týchto slov z dnešného evanjelia.