2. mája Jn 6, 30-35

Ježiš je darom od Otca. Zostúpil z neba pre nás, podobne ako chlieb pre Izraelitov na púšti. Podobne a predsa aký obrovský rozdiel je to! Chlieb, ktorý nás kŕmi životom, aký nám nič a nik nemôže vziať, ani nadovšetko mocná smrť.

1. mája Jn 6, 22-29

"Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa." Naozaj, rôzne bývajú dôvody, prečo sme pri Kristovi, aj takéto prízemné. Ak nás táto analýza, ktorú nám dnes Ježiš dáva, pravdivo zachýtáva, je to dobré. Ježiš sa pri tom dlhšie nezdržiava, ale hneď pozýva k hlbším túžbam, hovoriac o nepominuteľnom pokrme, večnom živote a o sebe ako darcovi týchto Božích darov. Uveríš mu?

30. apríla Lk 24, 13-35

Kristus chce, aby sme sa stali svedkami jeho zmŕtvychvstania. Preto nás neustále hľadá cez svoje slovo, ktorým sa na nás obracia, cez sviatosti, kde môžeme mať s ním skúsenosť a cez spoločenstvo Cirkvi, kde sa ho môžeme dotknúť.

29. apríla Mt 11, 25-30

Ježiš túži po tom, aby sa skúsenosť lásky nebeského Otca stala skúsenosťou čo najväčšieho počtu ľudí. A preto pobáda dnes všetkých s otvoreným srdcom: poďte ku mne všetci. Zvlášť tí, čo sa namáhajú a sú preťažení, sú pozvaní nájsť v ňom prameň opravdivého odpočinku a to tým spôsobom, že začnú nosiť svoje bremená v Ježišovom mene a spolu s ním.

28. apríla Jn 6, 1-15

"Odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov". V tomto zázraku dostávame predobraz skúsenosti, ku ktorej sme povolaní v Cirkvi, keď sa nechávame sýtiť Ježišovými darmi. Odrobiny z toho, čím sme kŕmení v spoločenstve ako chlebom, sa stávajú potravou pre mnohých...

27. apríla Jn 3, 31-36

Môže sa nám zdať, že žijeme. Alebo že sme toho veľa v živote už stihli, či pochopili. To všetko je však ničím, ak si neprežil to najdôležitejšie: láskyplný vzťah so stvoriteľom tvojho srdca. Kto uvidel Ježiša, uvidel opravdivý život, ktorý mu nikto nezoberie, ani smrť. Všetko popri ňom, je márnosťou. 

26. apríla Jn 3, 16-21

"A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo..." Skús si dnes odpovedať na otázku či miluješ svetlo viac ako tmu. Že my, ľudia, milujeme aj jedno aj druhé, je isté. Otázka je, čo miluješ viac. Konkrétne. 

25. apríla Mk 16, 15-20

Veľmi pekne to povedal jeden z Cirkevných Otcov: "Si nebom a ideš do neba". Čím sme bližšie Kristovi, čím je v nás viac jeho lásky a jej zdieľania s blížnymi, tým sme bližšie neba a tým väčšmi sa nebom sami stávame.  

24. apríla Jn 3, 1-8

"Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo." Z tela sme sa narodili všetci, ale narodiť sa zhora, čiže z Ducha, je darom daným len niektorým. Už to, že čítaš tieto slová, je znakom tohto vyvolenia.

23. apríla Jn 20, 19-31

Dotknúť sa Ježišových rán sa dnes dá iba srdcom. A je to prvý krok k tomu, aby si poznal Božie milosrdenstvo. „Pán môj a Boh môj“ - zvolaj s Tomášom, keď sa ti to konečne podarí.

22. apríla Mk 16, 9-15

"Vyčítal im neveru a tvrdosť srdca" a predsa ich hneď nato poslal hlásať evanjelium do celého sveta. Ježiš takto koná aj s nami: bolí ho naša nevera a predsa dáva nám dôveru znovu a znovu. Taká je jeho láska!

21. apríla Jn 21, 1-14

“Idem loviť ryby”… Koľkokrát sa aj my vraciame k nášmu starému spôsobu obživy, a stále dostávame skúsenosť, že nám to neprináša nasýtenie?! Ale Ježiš - jemu buď sláva naveky! - znovu a znovu prichádza, a trpezlivo, ako s deťmi, prejavuje nám milosrdenstvo a kŕmi svojim dobrom. 

20. apríla Lk 24, 35-48

"Toto je to, čo som vám hovoril, kým som bol ešte s vami..." Mnohokrát nechápeme hneď význam slova, ktoré sme dostali, ale vlastne preto je dôležité prijímať ho a nosiť so sebou ako Mária. S veľkou pokorou, čiže s vedomím, že nám bolo dané niečo, čo je väčšie ako my a naše chápanie, a má v sebe premieňajúcu silu. Tá sa prejaví, až príde jej čas.