18. septembra Lk 7, 1-10

„Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“ Akú vieru? Takú, že stačí slovo.

17. septembra Mt 18, 21-35

Odpustenie, to je základný postoj Boha voči nám ako svojim služobníkom a zároveň základný postoj, ktorý On hľadá u každého z nás. Problém je s prijatím odpustenia. Preto dnes prosme o milosť žiť svoj život ako dĺžnici, ktorým bolo odpustené. Aby tak v našich srdciach bola božská sladkosť voči všetkým, ktorí potrebujú naše odpustenie. 

15. septembra Jn 19, 25-27

„Žena, hľa, tvoj syn!“ Predtým než nám Ježiš vo vrcholnom momente svojho života, ako svoj odkaz, ako to posledné a najcennejšie, čo mu zostalo, odovzdáva Máriu za matku, odovzdáva nás svojej matke. Patríme jej, a naša láska k nej je len opätovaním jej vernej lásky k nám.

14. septembra Jn 3, 13-17

V biblickom jazyku "jednorodený" znamená to isté, čo "všetko". Milujúci Otec totiž vníma život jednorodeného syna viac ako svoj. Boh teda platí za našu spásu najvyššiu možnú cenu. Prečo? Veď to. Porozmýšľaj dnes o tom...

13. septembra Lk 6, 20-26

"Beda vám, boháči, nasýtení, vy, čo sa teraz smejete a chvália vás..." Vo svetle týchto slov by sme dnes mali znovu prehodnotiť náš postoj k želaným a neželaným situáciám nášho života. Všetky sú totiž momentom, kde môžme zakúsiť alebo premárniť Božiu útechu a nasýtenie, Božie kráľovstvo a Božiu odmenu.

12. septembra Lk 1, 39-47

"Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán!" Alžbeta vedela, čo hovorí, jej blahoslavenstvo nebolo nábožným povzdychom, veď na svojom mužovi videla, čo prináša spochybnenie Pánových slov. Aj my sa učíme veriť. Príjmime Alžbetine slová a vstúpme do radosti tých, ktorí prijímajú Pánové Slovo s vierou.

11. septembra Lk 6, 6-11

Ako často sme aj my "plní nerozumu" ako Ježišoví neprajníci z dnešného evanjelia! Prosme, aby sme vždy, keď vidíme vstupovať Ježiša do nášho života cez nejaké udalosti, ktoré nás prekvapujú, nesúdili ich z obvyklej pozície, ale mali v sebe múdru pokoru a vo viere pripustili, že tu Boh pred nami začína nové dielo, ktoré presahuje naše chápanie. 

10. septembra Mt 18, 15-20

Dnešné evanjelium nám dáva príležitosť preveriť našu schopnosť prijímať napomenutia. A poďakovať sa Pánovi za našich bratov a sestry za túto ich službu voči nám, ktorou nás zachraňujú pred našou sklonnosťou konať sebadeštrukčne.

9. septembra Lk 6, 1-5

Sú medzi kresťanmi aj takí, ktorí stále uvažujú nad tým, čo sa smie a čo sa nesmie. Ježiš nechce, aby toto bolo pre nás najdôležitejšie. Chce, aby sme sa sústredili na vnútornú premenu a tam sa mu stále viac podobali. Ak sa Božia láska k nám stane našim vnútorným princípom, prestanú byť pre nás potrebné otázky, čo je dovolené a čo nie.

8. septembra Mt 1, 1-16. 18-23

Mária neprišla odnikiaľ. Toto nám pripomína dnešný sviatok a dnešné evanjelium. Dobro v našom živote sa tiež nevzalo odnikiaľ. Je plodom dejín, ktoré nie sú vždy len pekné a láskavé, podobne ako aj v Ježišovom rodokmeni neboli vždy len svätci. Ale bol tam vždy Boh, ktorý vie dokonca aj zo zla a hriechu vyviesť dobro. 

7. septembra Lk 5, 1-11

Keď zakúsiš Božiu moc, prijmeš odpustenie a požehnanie, vtedy sa môže vynoriť pokušenie uzatvoriť sa do seba. „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“. Áno, si hriešnik, ale ak sa budeš sústrediť len na to, môže sa stať, že neprijmeš, čo má ešte Kristus pre teba. A to by bola veľká škoda!

6. septembra Lk 4, 38-44

Ak budeme od Ježiša čakať len zázraky, tak sa môže stať, že nás opustí. To však len preto, aby sme začali chcieť viac, aby sme zatúžili počúvať Dobrú Zvesť. To totiž potrebujeme nadovšetko.

5. septembra Lk 4, 31-37

Diabol klame. Aj v tých jeho slovách citovaných v dnešnom evanjeliu to robí veľmi prefíkane. Mieša pravdu s pichľavým podozrením - jedným dychom hovoriac: "viem kto si: Boží Svätý" aj "Čo ťa do nás?!". To je jeho taktika. Mali by sme ju spoznávať vo vnuknutiach, ktoré nám ticho podsúva.