20. septembra Lk 8, 19-21

Rodičia a príbuzní to sú obyčajne tí najbližší a najdôležitejší ľudia nášho života. Niečo také vzniká vo vzťahu medzi Ježišom a nami, keď počúvame jeho slovo a uskutočňujeme ho. Aspoň teda z Ježišovej strany: my sme pre neho najdôležitejší a najbližší. Čo by sa však stalo, keby sa On stal takýto pre nás?!

19. septembra Lk 8, 16-18

"Nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť". Tu nie je reč o nejakých intímnostiach ani konšpiráciách. Tu je reč o počúvaní, ktoré sa spomína hneď v nasledujúcej vete. Ako počúvaš, čiže ako máš nastavené srdce na Pána a jeho slovo, totiž nie je bez dopadu na tvoj život a život okolo teba...

18. septembra Lk 16, 1-13

Kto je okolo teba dlžníkom tvojho Pána? Pouvažuj nad tým dnes trochu. Vynulujúc ich účty nielen si získaš ich priazeň, ale dokonca aj pochvalu tvojho Pána.

17. septembra Lk 8, 4-15

Zdá sa, že náležitým spôsobom prijať Božie slovo môžu len šľachetní, dobrí a vytrvalí ľudia. Milosť Božia je tu, ponúka sa a hľadá v ľuďoch takúto kvalitu. Ako je to s tebou? To podobenstvo je ako zrkadlo, v ktorom môžeme uvidieť ako je to vlastne s nami.

16. septembra Lk 8, 1-3

Tvoj život, podobne ako život učeníkov a učeníčok Učiteľa z Nazaretu, môže byť pre iných dobrou správou. Ako? Je potrebné „s ním chodiť“.

15.septembra Jn 19, 25-27

Opravdivý súcit je ťažkým umením. Mária, ktorá „stála pri Ježišovom kríži” spolu s ostatnými nábožnými ženami, ktoré vytrvali v hodine skúšky, nás ho učí.

14. septembra Jn 3, 13-17

Večný život, čiže schopnosť prijať čokoľvek bez strachu o seba, a nič menej, sa nám ponúka cez lásku zjavenú na kríži Ježiša Krista. Hľadiac na kríž, vidíme víťazstvo nášho Boha nad silami temna v nás.

13. septembra Lk 7, 11-17

Žena o nič neprosila, oplakávala svojho syna, a s ňou išiel zástup. „Keď ju uvidel Pán, bolo mu jej ľúto“. Pán Boh vídí aj teba a plní svoje sľuby. Nepochybuj o jeho láske, citlivosti a starostlivosti. Ukáž sa mu...

12. septembra Lk 7, 1-10

Pohan prosí Židov o príhovor. O jeho viere Ježiš povedal: „takú som nenašiel ani v Izraeli“. Je pre nás vzorom, pretože uznal svoju hriešnosť, prosil iných o príhovor a silne veril v moc Ježišovho jediného slova.

11. septembra Lk 15, 1-32

Synovský vzťah, nie nejaké bodovanie či to, že sme viac alebo menej dobrí! Veď to bola vlastne tá mentalita podľa, ktorej starší brat súdil mladšieho. Ale aj ten mladší podľa nej zmýšľal, keď sa chcel vrátiť domov, a pritom uvažoval o splácaní trestu, a túžil po živote otroka, nie syna. Otec Boh má v sebe ďaleko vznešenejšie zmýšľanie!

6. septembra Lk 6, 12-19

Keď ideme vykonať dôležité rozhodnutie hľadáme pomoc, dobrú radu. Ježiš „vyšiel na vrch modliť sa“. Potom sa rozhodol. Náš život je vždy v Božích rukách.

5. septembra Lk 6, 6-11

"Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" Robiť zlo a zničiť život sa nesmie nikdy, nielen v sobotu nie! Je možne nevykonať určité dobro len v prípade, že tak vykonáme ešte väčšie dobro. A ako spoznáme dobro? Dobro je synonymom života, opravdivé dobro rozmnožuje alebo aspoň posilňuje život. Preto existuje aj "mŕtva nábožnosť" a "vyschlá viera"...

4. septembra Lk 14, 25-33

Mať v nenávisti svojich blížnych a dokonca svoj život? Ak to náš Pán a Spasiteľ formuluje takto radikálne, určite pôjde o veľmi vážnu vec. O vec života, vlastne! Vážny rez v našich citových vzťahoch a rozhodné prijatie všetkého toho, čo nás križuje, je súčasťou prepočtu, ktorý potrebujeme vykonať než sa pustíme do boja, akým je kresťanský život. Neboli sme totiž povolaní ku kozmetickým zmenám, ale k novému narodeniu, nie k priemernosti, ale k mimoriadnosti.